Obec Vyšný Slavkov vznikla pravdepodobne ako potočná dedina s nepravidelnými znakmi pôvodnej reťazovej kolonizovanej dediny. Prvá zmienka je z roku 1347, no jej vznik sa datuje už pred rokom 1322 spolu s obcou Nižný Slavkov. Dominantou obce je kostol Panny Márie a kaplnka z roku 1925, v ktorej sa nachádza zariadenie zo staršieho dreveného kostola. Zaujímavým je aj neoklasicistický kostol postavený v roku 1893, ktorý prešiel v roku 1943 niekoľkými opravami. Históriou dýcha kostol zasvätený sv. Michala Archanjela.
Zaujímavosťou katastra obce sú nálezy štiepanej kamennej industrie a keramiky z praveku. V blízkosti obce sa nachádza zaniknutý a doposiaľ neskúmaný stredoveký kostol a v staršej literatúre sú doložené zmienky o existencii kláštora a zaniknutej dedine Leletkov.
Farský kostol Narodenia Panny Márie v Nižnom Slavkove
Najstaršou pamiatkou obce Nižný Slavkov, okres Sabinov, je rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie. Podľa historických záznamov sa prvá zmienka o farnosti v tejto dedine datuje až do roku 1214. História tohto ranogotického kostola siaha až do konca 13. storočia. Presný dátum vzniku však nie je známy. Je to jednoloďový chrám, ktorému sa pôvodný kostol sv. Anny stal bočnou kaplnkou. Kvôli častým požiarom bol viackrát prestavaný a upravovaný, takže po generálnej rekonštrukcii v r. 1647 chrámová loď dostala z časti renesančnú podobu. V kostole sa okrem iných vzácnych pamiatok nachádza hlavný mariánsky neogotický oltár, dve gotické pastofória a kamenná krstiteľnica z roku 1663.
Kostol postavili v obci zrejme niekedy koncom 13. storočia ako typickú ranogotickú stavbu tých čias v podobe jednolodia s kvadratickým presbytériom zaklenutým jedným poľom rebrovej krížovej klenby. V 17. storočí došlo k významným stavebným úpravám objektu. V roku 1674 pristavali zo severnej strany bočnú kaplnku dnes otvorenú do priestoru lode lomeným oblúkom. Po požiari v roku 1699 bol kostol obnovený, pričom bola zaklenutá loď. V roku 1890 sa realizovala ďalšia obnova, ktorá sa dotkla aj veže. V roku 2013 bola pri obnove fasád odkrytá na južnej stene presbytéria rozmerná nástenná maľba sv. Krištofa datovaná do prvej polovice 16. storočia.
Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Po obnove je v dobrom stave s vynovenou fasádou. Kostolík stojí v ohradenom areáli hneď pri hlavnej ceste a je neprehliadnuteľný.
Obec v stredoveku patrila medzi obce s výsadami: mohli stavať kostol, zvoliť si farára a tomu platiť dežmu. Vieme, že v r. 1397 už stál katolícky kostol pri Slavkovskom žriedle - uprostred dediny.
Podľa kanonickej vizitácie z r. 1693 bol kostol pravdepodobne prestavaný ku cti sv. Michala Archanjela. Vnútro kostola bolo jednoduché, ale umelecky hodnotné. Oltár bol zložený z dosák, pomaľovaný obrazmi utrpenia Krista Pána. Vo vchode do svätyne bol kríž so sochou Panny Márie a sv. Jána. Z povaly visela železná tyč s kalichom. V kostole sa nachádzala kamenná krstiteľnica (zo 17. stor.), ktorá sa používa dodnes. Vo veži boli tri zvony, z ktorých sa zachoval iba jeden - cingalka. Dva väčšie zvony sa zachovali až do 1. svetovej vojny, kedy boli odovzdané na vojenské účely. V čase vojny bola z nevedomosti spálená aj stará socha sv. Michala Archanjela.
R. 1883-4 bol na vŕšku uprostred obce postavený terajší kostol sv. Michala archanjela v pseudogotickom slohu. Jednoloďový, s rovným uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou, predstavanou vežou a západnou predsieňou. Presbytérium je zaklenuté ružicovou rebrovou klenbou, v lodi je kazetový maľovaný strop.
Barokový charakter má monštrancia z dielne majstra Szilássyho. Z 2. pol. 18. stor. sa zachovala socha sv. Jána Nepomuckého a baroková socha sv. Andreja apoštola, ktorá bola vo výklenkoch kaplnky uprostred dediny. Hlavný oltár je z konca 19. stor. Hlavný oltárny kameň bol vytesaný z jedného kusa. O výstavbu kostola sa zaslúžili kňazi Táll a Strišovský. Terajšia fara bola postavená v druhej pol. 19. stor. Uprostred dediny, na mieste niekdajšieho kostola, stojí kaplnka s Lurdskou Pannou Máriou z konca 19. stor. Za dedinou medzi Skaľami sa nachádza kaplnka a v nej Božie muky z r. 1757.
Na veži kostola sú umiestnené hodiny, ktoré sú najpresnejším časom. Od 07.00 hod do 21.00 hod nám oznamuje celú hodinu krásna zvonkohra, za ktorej zabezpečenie ďakujeme sponzorom. V súčasnosti je okolie kostola krásnym priestranstvom, v areály ktorého sa nachádza aj hlavný cintorín. Na zveľadenie tohto areálu nám pomohli finančné prostriedky poskytnuté z európskych fondov vo výške 95.880,- €.
Dominantou obce je kostol Panny Márie a kaplnka z roku 1925, v ktorej sa nachádza zariadenie zo staršieho dreveného kostola. Zaujímavým je aj neoklasicistický kostol postavený v roku 1893, ktorý prešiel v roku 1943 niekoľkými opravami. Históriou dýcha kostol zasvätený sv. Michala Archanjela.
Freska sv. Krištofa
Fragmenty rozmernej nástennej maľby sv. Krištofa boli presne lokalizované v roku 2013 počas obnovy exteriéru rímskokatolíckeho Kostola Narodenia Panny Márie v Nižnom Slavkove. O maľbe sa však vedelo už skôr. Kostol pochádza z poslednej tretiny 13. storočia, nástenná maľba je predbežne datovaná prvou polovicou 16. storočia. Veľkorozmerná maľba sa nachádza na južnej fasáde svätyne a je podľa dobových zvyklostí umiestnená tak, aby už z diaľky bola viditeľná pre pútnikov prechádzajúcich cestou zo Spiša do Šariša, pri ktorej sa tento kostol nachádzal.
Maľba sa zachovala na prvý pohľad veľmi fragmentárne a ťažko čitateľne. Reštaurovanie prebiehalo v nasledujúcom roku 2014. Autori reštaurovania zvládli neľahkú úlohu a dokázali takmer z ničoho vzkriesiť excelentnú ukážku monumentálnej maľby viažucej sa k počiatkom renesancie na danom území. Význam maľby ešte zvyšuje ojedinelosť výskytu zobrazení sv. Krištofa na našom území a o to viac v regióne severozápadného Šariša, kde je zachovaných malieb z obdobia do 16. storočia minimum a ešte menej exterierových.
Na južnej stene presbytéria bola v roku 2013 v exteriéri na základe starších správ odkrytá a následne zreštaurovaná veľká nástenná maľba sv. Krištofa s malým Ježiškom na pleciach. V prvej fáze bola datovaná do 14. storočia, neskôr bolo toto datovanie zmenené na prvú polovicu 16. storočia.
Zriedkavým prvkom na tejto nástennej maľbe je zvyšok mýtickej postavy Ryby Faroniky, ktorá si rukami drží svoje dva chvosty. Podobnú nájdeme aj na východnej stene lode kostolíka v Turčianskom Jasene, zhodou okolností pri maľbe sv. Krištofa.
Kaplnky vo Vyšnom Slavkove a okolí
Bohatý duchovný život v obci potvrdzuje aj prícestná Kaplnka svätej rodiny, ktorá stojí pri vstupe do Nižného Slavkova zo susednej Brezovičky. Postavili ju ako spomienku na tatárske vpády. Ďalšia kaplnka je zasvätená svätej Anne, ktorá je dnes súčasťou farského kostola. V neposlednom rade si návštevníci tejto obce môžu všimnúť nápadnú prícestnú kaplnku pri vstupe do dediny, smerom od Brezovice. Ide o Kaplnku svätej rodiny, veriacim má pripomínať ťažké tragické časy z obdobia tatárskych vpádov na toto územie. Na druhej strane, pri vstupe do obce, víta pútnikov Kaplnka sv. Jána Nepomuckého.
Kaplnka sv. Anny
Pôvodne bola samostatným kostolom v neskorománskom slohu, ktorého vznik sa viaže k vzniku obce - do konca 12. a začiatku 13. storočia. Aj táto (v súčasnosti kaplnka farského kostola) prešla niekoľkými staviteľskými úpravami. Dnes sa v nej nachádza barokový oltár Metercie (Samotretej sv. Anny), ktorý v roku 1674 dal postaviť spišský kanonik a tunajší rodák Matej Krivácsy.
Kaplnka Sv. Rodiny
Táto prícestná kaplnka spolu s kaplnkou sv. Jána, apoštola stoja pri vstupoch do obce a pochádzajú taktiež z 13. storočia. Obidve sú pripomienkou na tragické obdobie z čias tatárskeho plienenia, ktoré postihlo aj túto oblasť. Osobitne túto tragédiu pripomína najmä štýl kaplnky Sv. Rodiny.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
Malá stavba v areáli farského kostola s polkruhovým pôdorysom v klasicistickom slohu, ktorú s vďačnosti postavil gróf Ladislav Melczer v roku 1821. Pôvodne sa v nej nachádzala kamenná socha svätca a vedľa nej dvaja anjeli v rokokovom slohu z 2. polovice 18. storočia, ktorí však v r. 1993 boli odcudzení. Dnes je socha umiestnená v kaplnke sv. Anny a v kaplnke je umiestnený obraz sv. Jána Nepomuckého z roku 2000 od maliara Jána Dzugasa z Vyšného Slavkova.
Sedliacka dedina
Nachádzala sa taktiež v doline Čierneho močiara na lúkach s najrozličnejšími názvami. Vytvárali ju malé senníky (stodulky), ktorých počet bol tak veľký, že pripomínal malú dedinu, takže niekedy aj zatúlaní drotári zvykli ponúkať na tomto mieste svoje služby, v domnienke, že je obývaná. Počas 2. svetovej vojny Nemci niekoľko senníkov vypálili v podozrení, že slúžia ako partizánske úkryty. S nástupom socializmu, ktorý zastavil súkromne hospodáriacich roľníkov, mnohí majitelia si svoje senníky rozobrali.
Čo Jánošík POVEDAL Katovi Pred Popravou 1713? POSLEDNÉ Slová Ktoré NIKTO Neverí!
O obci Nižný Slavkov
Nižný Slavkov 26. júla (TASR) - Obyvatelia obce Nižný Slavkov, okres Sabinov, ktorá leží na hraniciach spišského a šarišského regiónu, si pripomínajú 800. výročie prvej písomnej zmienky. Názov tejto obce bol pravdepodobne odvodený od majiteľa usadlosti a dal sa chápať ako Slavkova dedina. V priebehu existencie obce sa niekoľkokrát menil, vždy však išlo o slovenské či maďarské ekvivalenty. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1214, kedy už vraj na tomto mieste stál kostol sv. Anny, ktorý je dnes ako kaplnka súčasťou novšieho farského kostola.
Dedina medzi Šarišskou vrchovinou, Levočskými vrchmi a Bachurňou zažila tatárske plienenie, nemeckú kolonizáciu, náboženské nepokoje, epidémie či iné katastrofy. Históriu obce nepochybne dokumentuje aj stará, tzv. Sedliacka dedina, kde sa ešte aj dnes nachádzajú pozostatky starých senníkov. Medzi ľuďmi sa však povráva, že dedina stála o niekoľko kilometrov ďalej, v lokalite, ktorú dnes nazývajú Starý mlyn. "Starí ľudia rozprávali, že dedina sa volala Ľaľatkov a že sa prepadla, ale či je to pravda, to nikto nevie. K tejto lokalite sa viaže aj ďalšia príhoda, ktorú si ľudia odovzdávajú z generácie na generáciu. "Keď Ľaľatkov vzala veľká voda, žena s deckom nemala kde utiecť, tak vyšla na strechu dreveného kostola ku krížiku. Neskôr ju vraj našli utopenú a v rukách mala dieťa a kríž. Preto na tom mieste postavili 12 bratia kostol," hovorí rodák z dediny.
Niekoľko kilometrov od obce Nižný Slavkov stál roky starý mlynský kameň, ktorý nedokončil kamenársky majster pre tamojší mlyn. Odhaduje sa, že môže mať niekoľko sto rokov. Starosta obce Jozef Kamenický vysvetľuje, že kameň dali previezť do stredu obce , aby pripomínal ľuďom dávnu históriu. "Je to mlynský kameň, nejaký majster ho začal vysekávať, ale v jednej časti praskol a preto ho nechal na mieste. Starší obyvatelia si kameň pamätajú, keď chodili na lúky pásť dobytok, tak na kameni hrali karty alebo pri ňom opekali slaninu.
Napriek tomu, že dejiny obce Nižný Slavkov, okres Sabinov, siahajú až do 13. storočia, jej históriu spred niekoľkých storočí stále pripomínajú staré drevenice.