Podľa kánonu 515 §1 farnosť je spoločenstvo veriacich, natrvalo ustanovené v partikulárnej cirkvi, o ktoré pastoračná starostlivosť je pod autoritou diecézneho biskupa zverená farárovi ako jeho vlastnému pastierovi. Ďalej v paragrafe 3. Farnosť je teda trvalé spoločenstvo veriacich, ktoré má riadnu duchovnú správu a pastoračné vedenie. Toto spoločenstvo sa rozvíja, rastie a v istom zmysle sa stáva tou základnou bunkou cirkevnej organizácie. Tam sa rozvíja duchovný život, konajú sa cirkevné a liturgické zhromaždenia a účasťou na týchto sláveniach sa veriaci zveľaďujú v dare božej milosti.
Farnosť by sme mohli prirovnať k rodine. Uvedomujeme si, že v občianskom živote má svoj veľký význam štát a jeho organizačné štruktúry, ale bez rodiny tieto štátne inštitúcie by neznamenali nič. Lebo v rodine sa rodí nový človek, v rodine sa vychováva, v rodine žije, v rodinnom spoločenstve obklopený láskou môže dozrievať a napredovať. Farnosť je čosi podobné v z cirkevného hľadiska. Vo farnosti, ktorej duchovným centrom je farský kostol, je dieťa pokrstené, vo farnosti pristupuje k prvému sv. prijímaniu a k ostatným sviatostiam, vo farnosti človek sa zúčastňuje na eucharistickej slávnosti…
Menšie spoločenstvá žijúce na nejakom území netvoria farnosť, ale tzv. filiálku čiže dcérsku spoločnosť patriacu ku tej ktorej farnosti. Tak tomu bolo aj vo Vysokých Tatrách. Do 1. júla 1943 patrilo napr. Štrbské Pleso k farnosti Štrba, Tatranská Polianka k Batizovciam, Starý Smokovec k Mlynici, Dolný Smokovec k Veľkému Slavkovu, Tatranská Lomnica k Veľkej Lomnici. Od 1. júla 1943 sa všetky tatranské lokality od Podbanského až po Tatranskú Kotlinu stávajú novým organizačným cirkevným celkom. Táto myšlienka kolegiality všetkých tatranských lokalít je vyjadrená symbolicky v novom kostole v Novom Smokovci, kde sú umiestnené na prednej časti chóru erby všetkých tatranských osád, ktoré tvoria našu farnosť.
Erby tatranských osád vo farskom kostole v Novom Smokovci
Farnosť zriadil vtedajší biskup Mons. Ján Vojtaššák. Ako starostlivý pastier vedel posúdiť strategický význam tohto vysokohorského tatranského prostredia pre cirkev. Zloženie obyvateľstva je podstatne odlišné od bežne mestského, alebo dedinského prostredia. Podstatnou črtou je práve skutočnosť, že veľká časť ľudí prichádzajúcich do Vysokých Tatier sú rekreanti a turisti, ktorí hľadajú v krásach tatranskej prírody odpočinok. Ďalšia početná skupina sú pacienti, ktorí prichádzajú do Tatier hľadať a utužovať svoje zdravie. Napokon sú tu domáci obyvatelia rôznych profesií, či už sú to lekári a zdravotníci, alebo hotelieri, kuchári a čašníci, ktorí zabezpečujú chod a údržbu liečebných a rekreačných zariadení. Táto skutočnosť si vyžaduje špecifický prístup v aj dušpastierskej práci. Ľudia, ktorí tu prichádzajú majú predovšetkým čas, sú vytrhnutí z denného domáceho zhonu a môžu regenerovať svoje duševné sily v oáze pokoja a vnútorného uzobrania. Človek je tu napokon prístupnejší pre tie hodnoty ducha, na ktoré možno v domácom prostredí si nedokáže nájsť čas.
Vývoj a rozvoj farnosti
Farnosť za 60 rokov dozrela. Pri svojom vzniku dostala do vienka štyri malé kostolíky a jednu kaplnku. Malé kostolíky nestačili svojou kapacitou poňať ten počet ľudí, ktorý prichádzal na bohoslužby. Preto bolo potrebné kostoly prestavať a zväčšiť. Niektoré kostoly ako napr. v Starom Smokovci a v Dolnom Smokovci nebolo možné zväčšiť, pretože tvoria konštrukčne jednoliaty prvok ku ktorému sa už nič nedá pristavať. Okrem toho kostol v Starom Smokovci bol bez veže, pretože veža počas víchrice v roku 1929 sa zrútila. Táto veža bola znovu postavená v roku 1958. Stalo sa predovšetkým zásluhou vtedajšieho správcu farnosti vdp. Jána Slávika.
V roku 1970 z príležitosti Majstrovstiev sveta v severských lyžiarskych disciplínach (FIS) sa prestavbou zväčšil kostol na Štrbskom Plese a v Tatranskej Lomnici. Pričinil sa o to vtedajší správca farnosti vdp. Gejza Findura. Po ňom nastúpil vdp. Jozef Pataky, ktorý sa usiloval tieto kostoly zveľadiť predovšetkým vnútorným zariadením. V kostole v Tatranskej Lomnici dal urobiť obraz Panny Márie, nové liturgické zariadenie, nové stoličky a pod.
Začiatkom roka 1978 nastúpil na jeho miesto vdp. Štefan Mordel. Bola to ponormalizačná doba, ktorá cirkvi nepriala a preto bola práca kňaza veľmi sťažená, lebo bol pod neustálou kontrolou štátnych úradníkov a na každú aj malú vec potreboval tzv. štátny súhlas od referenta pre cirkevné otázky na okresnom úrade. Napriek týmto ťažkostiam sa podarilo uskutočniť v roku 1983 generálnu opravu kostola na Štrbskom Plese, kde sa pristavila sakristia a urobila s úplne nová strecha vrátane nových omietok vnútri aj vonku. V roku 1985 prebiehala oprava kostola v Tatranskej Lomnici, pričom sa mali dokončiť práce, ktoré sa začali prestavbou v roku 1970. Vtedy sa totiž urobilo narýchlo len to najnutnejšie, pretože práce na prestavbe boli ukončené zákazom štátnej moci. Tu však znovu nastali problémy. Napriek prísľubom nebola povolená prístavba vežičky a tak boli urobené len opravy ako fixácia múrov, nové okná, dvere a pod.
Pri príchode vdp. Štefana Mordela nebol ani v jednom kostole organ. Organ je veľmi potrebný pri bohoslužbách, pretože dotvára slávnostnú atmosféru a napomáha liturgickému spevu, preto si pán farár dal ako prvoradú úlohu postaviť nový organ Starom Smokovci. Zámer sa podarilo zrealizovať a v roku 1981 mohli veriaci v tomto kostole po prvýkrát počuť hlas nového organa. O rok neskôr sa podarilo postaviť ďalší organ v Tatranskej Lomnici a napokon v roku 1984 aj na Štrbskom Plese. Medzitým sa v roku 1979 opravoval kostol v Starom Smokovci. Bol vymaľovaný zvnútra aj zvonka a ošetrená celá strecha aj s vežou.
Napokon prišiel november 1989 a s ním aj spoločenské premeny. Pre cirkev sa tu otvorila nová možnosť a dalo sa uvažovať o realizácií plánu biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý už v roku 1946 chcel dať postaviť v Starom Smokovci nový farský kostol. Na jar v roku 1990 sa začalo vybavovať stavebné povolenie, ale podarilo sa ho dostať až v júni roku 1997. Stavebné práce začali 12. júla 1997 a trvali presne päť rokov. Slávnostnú posviacku kostola vykonal kardinál Jozef Tomko v sobotu 13. júla 2002 za účasti diecézneho biskupa Mons.
Týmto aktom slávnostnej posviacky nového farského kostola sa farnosť prejavila ako zrelá a životaschopná ustanovizeň, ktorá má perspektívu. Cirkevné spoločenstvo združené vo farnosti je živým organizmom, ktoré je schopné sa rozvíjať a napredovať. Za koordinátora stavby kostola sv. Petra a Pavla v Novom Smokovci možno nesporne považovať vtedajšieho správcu tatranskej katolíckej farnosti Štefana Mordela.
Informácie o tom, ako predmetný kostol naozaj vznikol, som čerpal prevažne z knihy samotného Š. Mordela. V roku 1990 sa zrazu otvoril priestor, aby sa tento zámer mohol realizovať. Bolo treba vykonať sled nevyhnutných logických krokov. Najprv bolo potrebné vybaviť výnimku zo zákona o stavebnej uzávere vo Vysokých Tatrách. Paralelne prebiehal konkurz architektov na toto dielo.
Vybavovačky okolo stavebného povolenia trvali nekonečne dlho, ale na jar v roku 1995 už bol vybavený pozemok a predpokladalo sa, že po udelení stavebného povolenia bude možné začiatkom leta začať stavať. Ale zrazu sa všetko zmenilo. Zrejme zasiahol nejaký vplyvný neprajník zámeru. Vo veci stavby kostola vo Vysokých Tatrách bol podaný podnet na ministerstvo životného prostredia. Minister rozhodol záležitosť preveriť. Do vybavovačiek sa zapojil aj diecézny biskup Mons.
V polovici júna 1997 stavebné povolenie konečne prišlo. Krátko pred tým dostal Štefan Mordel od biskupského úradu správu, že má byť preložený do Klčova v blízkosti Spišskej Kapituly, kde diecézny biskup zriadil novú farnosť. Tú mal spravovať a zároveň učiť na plný úväzok na Teologickom inštitúte v Spišskej Kapitule.
Keď sa nám konečne podarilo vybaviť stavebné povolenie (dostali sme ho 18. júna 1997), okamžite som informoval členov farskej rady o tejto skutočnosti a prosil som o spoluprácu. Keď mi stavebné povolenie priniesol Ing. Jurčišin, povedal "teraz sa modlite, aby nikto nepodal námietku proti tomuto rozhodnutiu". (Námietku nepodal nikto.) Keď som potom hneď na druhý deň šiel za diecéznym biskupom so stavebným povolením, pýtal som sa ho čo mám teraz robiť. On mi odpovedal, že treba ihneď začať, keď stavebné povolenie nadobudne platnosť, lebo keď sa začne, raz sa to aj dokončí. Na to som mu odpovedal, že ho prosím, aby ma neprekladal k prvému júlu, ale až neskôr, aby sme mohli začať tieto práce. On mi odpovedal, že je to Božie riadenie, lebo on ma chcel poprosiť, aby som mal trpezlivosť, lebo fara v Klčove ešte nie je dokončená a že by to malo byť aktuálne aj tak až k 1. októbru.
Štefan Mordel napokon zostal v tatranskej farnosti (celkom tam pobudol 35 rokov, 1978 - 2012), takže operatívne riešil všetky problémy so stavbou kostola až do jej úspešného konca v júli 2002.
Štefan Mordel spomínal, ako netrpezlivo čakal na odpoveď na svoju žiadosť z Nemecka, pretože financie na stavbu kostola opäť raz dochádzali a bolo potrebné zadovážiť ďalšiu sumu. Nemci sa, na základe prvotnej žiadosti o finančnú podporu, zaujímali o mnohé dôležité informácie, podstatné pre zodpovedné rozhodovanie v danej veci.
Musel som popravde napísať, že investorom stavby kostola je samotný Farský úrad Vysoké Tatry, stavebný rozpočet je značný, a reálne krytie malé. Opisoval aj, s akým rozochvením otváral druhý nemecký prípis, keď ho konečne pošta doručila.
Začiatkom júla 1998 sa ako pozvaný hosť zúčastnil celoslovenskej púte do Levoče, ktorá sa koná v nasledujúcu nedeľu po 2. júli (sviatok Navštívenia Panny Márie). Využil túto príležitosť a prišiel sa pozrieť na stavbu nového tatranského kostola spolu s Mons. Jánom Zelníkom, kancelárom biskupského úradu v Spišskej Kapitule. V júni a začiatkom júla sa už budovali základy a obvodové múry kostola i strecha na kaplnke (v strednej časti zložitej stavby). Kardinál sa živo zaujímal o problematiku stavby.
Zanedlho prišiel z Nemecka ďalší prípis, a v ňom stálo:... Prehodnotili sme svoje stanovisko k vašej žiadosti o finančnú podporu stavby nového tatranského kostola. Poukazujeme vám príspevok vo výške 30.000 mariek. Pri vtedajšom kurze to údajne predstavovalo sumu 750.000,- Sk.
Keď Štefan Mordel spomínal na tie časy, poznamenal smutný fakt. - Kardinál Joachim Meisner by sa už tejto slávnosti nemohol zúčastniť. Skonal nedlho predtým. Zomrel 5.7.t.r. , vo veku 83 rokov, v bavorskom Bad Füssingu, kde trávil letný oddych.
Napokon sa získal dostatok finančných prostriedkov nie len na samotnú stavbu kostola, ale aj na jeho umeleckú výzdobu. Štefan Mordel sa, v závere svojej knihy, venuje tejto problematike v kapitole "Architektonické a umelecké stvárnenie farského chrámu v Novom Smokovci", ktorá má rozsah 35 strán a je to vcelku zaujímavé čítanie, v ktorom sa zdôvodňuje každý detail celkového diela.
Kostol sv. Petra a Pavla v Novom Smokovci
Pôvodný farský kostol bol postavený v r. 1888 v podstate iba pre kúpeľných hostí. Od tých čias vzniklo trvalé osídlenie Vysokých Tatier, ale najmä až niekoľko tisíckrát stúpla ich návštevnosť. Kapacita pôvodného farského kostola, najmä v sezónnych špičkách už nepostačovala.
Z hľadiska pastoračnej činnosti a poskytovania duchovnej podpory a útechy v oblasti, kde sa lieči veľa často ťažko chorých pacientov, bola veľmi nepriaznivá aj značne odľahlá poloha farskej budovy od farského kostola (takmer 4 km).
Stanoveniu lokality umiestnenia nového kostola Sv. Petra a Pavla a centra farnosti Vysoké Tatry predchádzala práca na siedmich vyhľadávacích urbanisticko-krajinárskych štúdiách. Po doporučení Slovenskej komisie pre životné prostredie bola stavba rozhodnutím Mestského zastupiteľstva lokalizovaná v Novom Smokovci, do blízkosti evanjelického kostola, oproti areálu Riaditeľstva slovenských kúpeľov, pod Cestou slobody i pod trasou tatranskej elektrickej železnice. Určený, členitý pozemok nebol pre stavbu ideálny. Jeho negatívne aspekty sa však podarilo tvorivo využiť a prehodnotiť, s cieľom vytvoriť atypickú stavbu - tatranský kostol.
Tatranský kostol je hranatý tak, ako sú hranaté ostré tatranské štíty. Zabezpečiť dôstojnú účasť na bohoslužbách pre veľké počty veriacich počas špičky turistických sezón, na výročité sviatky a pri mimoriadnych príležitostiach bolo najdôležitejším motívom výstavby nového kostola vo Vysokých Tatrách. Tento cieľ však bolo treba zosúladiť s jeho denným využívaním aj medzi hlavnými turistickými sezónami tak, aby aj pri týchto bohoslužbách chrám pôsobil intímne a útulne.
Riešenie predstavuje kaplnka Najsvätejšieho srdca Ježišovho, ktorá pri veľkej návštevnosti slúži ako priestor pre matky s deťmi, prípadne pre starších a pohybovo obmedzených veriacich, lebo je bezbariérovo prístupná. Pri malej návštevnosti, napríklad vo všedných dňoch a medzi hlavnými turistickými sezónami, sú bohoslužby vysluhované v tejto kaplnke, ktorá je opticky prepojená s hlavným priestorom chrámu. Kaplnka je pomerne priestranná a pojme okolo sto ľudí. Má veľkú výhodu zvlášť v zimných mesiacoch, pretože sa tento priestor dá ľahšie vykúriť a tým vytvoriť veľmi príjemné prostredie.
Kostol sv. Petra a Pavla v Novom Smokovci
Dnes už je kostol prirodzenou súčasťou okolitého prostredia a plne vyhovuje svojmu účelu. Z toho sa možno len radovať a vážiť si to. Tatranskí farníci sú si veľmi dobre vedomí prínosu dlhoročnej trpezlivej práce Štefana Mordela nie len pre nich samých ale - ak to tak možno povedať - pre oblasť Vysokých Tatier všeobecne.
Dôkazom toho je ich návrh na udelenie čestného občianstva Mesta Vysoké Tatry svojmu dlhoročnému správcovi farnosti Štefanovi Mordelovi.
Návrh na udelenie čestného občianstva Doc. Štefanovi Mordelovi
Farnosť Vysoké Tatry navrhuje Mestu Vysoké Tatry, aby jej dlhoročnému farárovi Doc. Thdr. ICLic. Štefanovi MORDELOVI, PhD udelilo čestné občianstvo za osobné nasadenie pri duchovnom formovaní obyvateľov a návštevníkov Mesta Vysoké Tatry, a za neúnavné zlepšovanie podmienok pre duchovný život v Meste Vysoké Tatry.
Štefan Mordel sa narodil sa 1. 4. 1947 v Rabčiciach, na kňaza bol v Dóme sv. Martina v Bratislave vysvätený 20.júna 1971. Prvý rok pôsobil ako kaplán v Ružomberku, potom päť mesiacov vo Vysokých Tatrách, odkiaľ odišiel za kaplána do Kežmarku. 1.apríla 1973 nastupuje na základnú vojenskú službu, po jej ukončení nastúpil 1.4.1975 za kaplána do Spišského Bystrého, neskôr opäť do Ružomberku, aby sa napokon 1.1.1978 vrátil do Vysokých Tatier - teraz už ako správca farnosti.
Práca kňaza bola vtedy veľmi sťažená, pretože bol pod neustálou kontrolou a na každú, aj celkom malú vec, musel mať štátny súhlas. Napriek tomu sa farnosť pod jeho vedením rozvíjala, vznikali v nej menšie spoločenstva, v ktorých ľudia nachádzali oporu a povzbudenie do ďalšieho života. Farnosť opravila či zrekonštruovala temer všetky kostoly. V roku 1983 sa pod jeho vedením uskutočnila generálna oprava kostola na Štrbskom Plese, pristavila sa sakristia a urobila nová strecha, nové omietky zvnútra aj zvonku kostola. V roku 1985 zorganizoval opravu kostola v Tatranskej Lomnici - fixáciu múrov, nové okná, dvere a podobne. Neskôr - v roku 1989, získal súhlas aj na dobudovanie vežičky. Veľkú pozornosť venoval dreveným kostolom v Dolnom a Starom Smokovci, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami, a ich údržba je veľmi náročná. V roku 1979 bol drevený kostol v Starom Smokovci vymaľovaný zvnútra aj zvonku a bola dôkladne ošetrená celá strecha aj s vežou.
Súčasnosť farnosti
Tatranská farnosť sa rozprestiera na úpätí Vysokých Tatier od Podbanského až po Tatranskú Kotlinu. Farnosť Vysoké Tatry bola zriadená spišským biskupom Jánom Vojtaššákom 1. júla 1943. Na území farnosti sa nachádza päť kostolov a tri kaplnky. K nim sa pridružuje ďalšia kaplnka v Charitnom domove v Dolnom Smokovci, kde sú rehoľné sestry a samostatný duchovný správca. Bohoslužby sa konajú na siedmich miestach.
Po založení farnosti sa stal farským kostolom kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie v Starom Smokovci. V rokoch 1997 - 2002 bol postavený nový kostol sv. Petra a Pavla v Novom Smokovci, ktorý bol pri slávnostnej posviacke 13. júla 2002 vyhlásený diecéznym biskupom Mons. Františkom Tondrom za farský.
Kostoly sú v týchto lokalitách: Štrbské Pleso, Nový Smokovec, Starý Smokovec, Dolný Smokovec a Tatranská Lomnica. Kaplnka je zriadená v liečebnom ústave na Vyšných Hágoch, v Tatranskej Polianke a tiež za Mestským úradom v Starom Smokovci. Táto lurdská kaplnka (kedysi zasvätená sv.
Farnosť má približne 2400 veriacich kresťanov katolíkov. Vo farnosti pôsobia v súčasnosti traja kňazi - farár s dvoma kaplánmi. Na bohoslužbách sa zúčastňujú tiež pacienti, rekreanti a turisti, ktorí sem prichádzajú posilňovať svoje zdravie a hľadať odpočinok.
V roku 1994 Rímskokatolícka farnosť Vysoké Tatry odkúpila od Sanatória v Tatranskej Polianke budovu starej pošty. Po nevyhnutných stavebných úpravách bola zriadená kaplnka, zasvätená úcte Sedembolestnej Panne Márii, ktorú 10. decembra 1995 posvätil spišský diecézny biskup Mons. František Tondra. V dekréte o zriadení kaplnky diecézny biskup Mons. František Tondra píše: "V kaplnke sa môžu konať sväté omše a ostatné liturgické slávenia podľa potrieb tejto miestnej Cirkvi a podľa úvahy miestného správcu.
Zimné obdobie láka do Tatier rekreantov i lyžiarov, mnohým návštevníkom Starého Smokovca pritom udrie do očí najstarší spomedzi tatranských kostolov. „Kostol je pre nás kresťanov predovšetkým centrum duchovného života,“ hovorí farár farnosti Vysoké Tatry Ľubomír Cvengroš. „Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie je vzácny po architektonickej stránke, ale aj po duchovnej, keďže bol dlho farským kostolom, až kým sa v roku 2002 nedokončil v Novom Smokovci nový kostol.“
V letnom období sa tam stále slúžia nedeľné večerné sväté omše, po sezóne je už v Tatrách menej ľudí, tak sa využívajú iné kostoly. Tento rok však bolo slávenie bohoslužieb v lete obmedzené. „Riešil sa totiž havarijný stav veže. „V septembri 2023 sa zistilo, že drevené trámy, ktoré držia vežu, sú z väčšej časti prehnité. Dokonca bolo vydané rozhodnutie pamiatkarov, že sa bude búrať. Vďaka členovi združenia, ktorý má skúsenosti s technickými stavbami, sa však vymyslelo unikátne riešenie.
Príčiny problémov sa tiahnu do minulosti. V roku 1929 do pôvodnej veže udrel blesk, a tak musela byť zbúraná. Nanovo bola postavená koncom 50. rokov, ale hranoly boli uložené priamo na betóne, čo rokmi spôsobiloskazu.
„Cez zimu sa sušili nové hranoly. Medzi kostolom a farou je kaplnka, kde boli na istý čas uložené. V kaplnke sa kúrilo, a keď sme priebežne merali vlhkosť, s radosťou sme zistili, že sa sušia správne. Turisti, ktorí v tom čase prechádzali okolo, sa pristavovali, lebo mohli sledovať nevšedný úkaz - veža kostola akoby sa vznášala vo vzduchu...
„Držali ju totiž len oceľové podpery a zdola boli postupne odoberané hranoly, ktoré boli menené za nové. Všetky kroky boli koordinované s Krajským pamiatkovým úradom v Prešove.
„Žiadali sme aj o dotáciu z ministerstva kultúry, ale nebola schválená. Pred dvoma rokmi sme boli v tomto úspešní, vtedy sa z toho financovala výmena strechy. Teraz si musíme vystačiť z príspevkov darcov v zbierkach, zvyčajne to bolo po 10 alebo 20 eur, čiže to bola mravčia práca.
Budúci rok by chceli na veži zrealizovať nové nátery, opraviť schody a analyzovať stav vodorovných trámov po obvode lode kostola. „Všetko však závisí od financií. Populácia Tatier starne, veľa mladých ľudí odišlo do zahraničia rovnako ako ja. Cez naše OZ vieme osloviť aj takých, ktorí do kostola nechodia, ale páčia sa im pamiatky. Farnosť sa snaží hľadať aj nové formy podpory tohto diela.
„Organ je funkčný, kostol má dobrú akustiku. Celkovo má obrovský potenciál, je vyhľadávaným miestom na sobáše a veľkým lákadlom pre turistov sú aj vitrážové okná - či už pôvodné, alebo neskoršie z roku 1977. Vo Vysokých Tatrách sa teda okrem majestátnych štítov dajú obdivovať aj sakrálne pamiatky.
Neďaleko kostola v Starom Smokovci stojí kaplnka, ktorá je ešte staršia (1866), len je viac schovaná, lebo ju prekryl miestny úrad postavený za komunizmu. „Bývalý režim zároveň v 50. rokoch zrušil veľkú júnovú púť okolitých podtatranských obcí k tejto kaplnke na sviatok sv. Petra a Pavla.
Okrem kostola a kaplnky sa v Starom Smokovci ponúka i krížová cesta, ktorá vedie lesom na Peknú vyhliadku. „A to ešte v Dolnom Smokovci je lurdská jaskynka i drevený kostolík, takže veriacemu majú Tatry naozaj čo ponúknuť. Toto všetko môže priniesť bohaté duchovné ovocie.
„Jeden kaplán, keď ho sem preložili, sa bál, čo tu bude robiť, lebo predtým pôsobil vo veľkom meste, kde mali kopec mladých a aktivít. Nikde nezažil toľko vnútorných obrátení ako na tomto mieste. Vravel, že boli aj takí, ktorí sa prišli vyspovedať po dvadsiatich rokoch.
Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Starom Smokovci
| Lokalita | Typ objektu | Zasvätenie |
|---|---|---|
| Štrbské Pleso | Kostol | |
| Nový Smokovec | Kostol | Sv. Petra a Pavla |
| Starý Smokovec | Kostol | Nepoškvrneného Počatia Panny Márie |
| Dolný Smokovec | Kostol | |
| Tatranská Lomnica | Kostol | |
| Vyšné Hágy | Kaplnka | |
| Tatranská Polianka | Kaplnka | Sedembolestnej Panny Márie |
| Starý Smokovec (za Mestským úradom) | Kaplnka | Lurdská kaplnka |
| Dolný Smokovec (Charitný domov) | Kaplnka |