História kostolov zasvätených Najsvätejšiemu Telu Pána je bohatá a siaha do rôznych období a regiónov. V tomto článku sa pozrieme na niektoré významné momenty a miesta spojené s týmito kostolmi, vrátane Bratislavy, Detvy a Solivaru.
Kostol Najsvätejšej Trojice v Bratislave
V Bratislave zohral významnú úlohu kostol Najsvätejšej Trojice, ktorý bol kedysi súčasťou trinitárskeho kláštora. Po zrušení rádu trinitárov sa kláštor stal majetkom štátu a kostol filiálkou mestskej fary sv. Martina.
Významné udalosti a osobnosti:
- Hyacintus Desider: Posledný správca kostola zo zrušeného rádu.
- Ján Czambert: Pôsobil ako concionator a neskôr bol ustanovený za správcu kostola Najsvätejšej Trojice.
- Karol Maár: Dómsky kaplán, ktorému bola zverená správa kostola.
- Ján Scitovský: Ostrihomský arcibiskup, ktorý sa zasadil o povýšenie kostola na druhý farský kostol.
Snahy o povýšenie na farský kostol
V 19. storočí sa objavili snahy o povýšenie kostola Najsvätejšej Trojice na druhý farský kostol v Bratislave. Arcibiskup Jozef Battyányi uvažoval o rozdelení mesta na šesť farností, no tento cieľ sa nepodarilo dosiahnuť. Až neskôr, vďaka úsiliu arcibiskupa Jána Scitovského, bola ustanovená nová fara v Bratislave, okrem hlavnej fary sv. Martina.
Slávnostné otvorenie novozriadenej fary sa konalo v roku 1854. Program slávnosti vypracoval ostrihomský kanonik Jozef Pribyla a zúčastnilo sa ho mnoho cirkevných a svetských hostí.
Renovácie a úpravy:
- Pred inštaláciou fary a farára boli budovy riadne zreštaurované a skrášlené.
- Schody pred kostolom boli obnovené a pokryté plechom.
- Bol nainštalovaný hromozvod a interiér kostola bol vymaľovaný.
- Zrenovovaný bol aj organ a kreslo kňaza bolo pozlátené.
V roku 1854 bolo založené bratstvo sv. Panny Márie, ktoré malo šíriť mariánsky kult. Členovia bratstva mali obdržať odznak spoločenstva s obrazom Nepoškvrnenej Panny Márie.
V druhom roku po inštalovaní novej farnosti sa konala ďalšia veľká slávnosť, keď pápež Pius IX. vyhlásil dogmu o nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Pri oltári bola umiestnená socha predstavujúca sväté nepoškvrnené počatie.
Ďalšie udalosti:
- V roku 1860 bol slávnostne inaugurovaný zreštaurovaný kríž za Vydrickou bránou.
- V roku 1865 bol vysvätený kríž na ulici Märzengasse.
V roku 1860 vzrástol majetok farnosti o 1400 zlatých, ktoré boli vložené do obligácií verejného fondu. Karol Maár objednal vo Viedni zhotovenie striebornej monštrancie na náklady farnosti.
Kostol Najsvätejšej Trojice v Bratislave
Kostol sv. Františka Serafínskeho v Detve
Prvý renesančný kostol v Detve bol zasvätený sv. Františkovi Serafínskemu a postavený v roku 1664. Pre rastúci počet veriacich bol v rokoch 1803 - 1806 postavený nový, väčší kostol v klasicistickom štýle.
Stavbu kostola realizoval detviansky farár Ján Dlholuczký a konsekroval ho banskobystrický diecézny biskup Anton Makay v roku 1823. Zo starého kostola prevzali len vežu, ktorú dal farár Ján Štrba v roku 1829 nadstaviť.
Architektúra a interiér:
- Kostol má pôdorys v tvare kríža.
- Nad priestorom pozdĺžnej a priečnej lode je plytká kupola.
- Priestory kostola sú zaklenuté pruskými klenbami.
- Na nárožiach sa nachádzajú piliere ozdobené iónskymi a korintskými prvkami.
Obnovy a rekonštrukcie:
- V roku 1889 bol kostol obnovený zvonku aj zvnútra, ale práca bola zničená požiarom v roku 1895.
- V roku 1899 bol kostol opäť vymaľovaný a obnovené boli oltáre.
- V roku 1913 vymaľoval interiér kostola maliarsky umelec Michal Blaškovič - Báthory.
- V roku 1928 bola do kostola zavedená elektrina.
Počas druhej svetovej vojny bol kostol poškodený granátom. V roku 1962 sa dal kostol znovu vymaľovať a majster rezbár Michal Rýdzi pozlátil oltáre a kazateľnicu. V roku 1974 boli urobené nové lavice z červeného smreka.
V rokoch 1987 - 1989 sa pristúpilo k renovácii interiéru kostola. Okná sa vymenili za dvojité, farebné, vitrážové, podľa výtvarných návrhov pátra Emila Prokopa SVD.
Kostol v Detve
Hlavný klasicistický oltár pochádza z roku 1823 a je zdobený stĺpmi korintského štýlu. V priečnej lodi sa nachádzajú dva bočné oltáre. Po bokoch lode kostola sa nachádzajú sochy sv. Jozefa a sv. Terézie z Lisieux.
Organ a zvony:
- Nový organ bol postavený v roku 1968 firmou Gábor-Baxa z Košíc.
- V roku 1854 bol uliaty nový zvon, ktorý posvätil biskup Štefan Moyses.
- V roku 1925 boli požehnané tri nové zvony.
V roku 2020 sa pristúpilo k riešeniu problému s vlhkosťou múrov kostola pomocou tlakovej injektáže živice. Po trojročnom schnutí bude nasledovať celková sanácia vonkajších a vnútorných omietok kostola.
Kostol v Solivare
Solivar je samostatnou farnosťou od roku 1332 a za najstarší kostol sa považuje kostol na Hrádku zasvätený sv. Štefanovi. Farnosť patrila k biskupstvu Jáger pred zriadením košického biskupstva v roku 1804.
Najstaršia písomnosť o farnosti pochádza z roku 1802 a uvádza filiálky, ktoré k nej patrili. Dnes patria k farnosti len Ruská Nová Ves, Teriakovce a Šváby.
V roku 1990 bol zriadený Solivarský dekanát, ktorý združuje 12 farností. Dekanát sídlil v Solivare v rokoch 1992-2004 a od roku 2006 opäť sídli v Solivare.
| Miesto | Významné udalosti | Významné osobnosti |
|---|---|---|
| Bratislava | Snahy o povýšenie na farský kostol, renovácie, založenie bratstva sv. Panny Márie | Hyacintus Desider, Ján Czambert, Karol Maár, Ján Scitovský |
| Detva | Výstavba nového kostola, obnovy po požiari a počas vojny, inštalácia vitrážových okien | Ján Dlholuczký, Anton Makay, Ján Štrba, Michal Blaškovič - Báthory, Emil Prokop SVD |
| Solivar | Samostatná farnosť od roku 1332, zriadenie Solivarského dekanátu | Jozef Šechný |
tags: #farsky #kostol #najsvatejsieho #tela #pana