Obec Rozhanovce sa môže pochváliť bohatou históriou spojenou s rímskokatolíckou cirkvou. V obci sa nachádzajú dva rímskokatolícke kostoly. Dnes sa pozrieme na Farský kostol Sedembolestnej Panny Márie a jeho históriu.
Dóm svätej Alžbety v Košiciach
História farnosti v Rozhanovciach
Podľa najstarších dokladov bola v Rozhanovciach farnosť už v stredoveku, čo predpokladá aj existenciu farského kostola. Existencia farnosti už v 14. storočí vyplýva zo súpisu výberu pápežských desiatkov (1332 - 1337), ktoré odviedol tamojší farár (de Ruskon, de Bezken). Z iného prameňa sa dozvedáme, že v roku 1340 bol rozhanovským farárom istý Bartolomej.
V priebehu 16. a 17. storočia došlo v dôsledku reformácie a protihabsburgských povstaní k vyľudneniu obce a zániku farnosti i spustnutiu farského kostola. V roku 1734 boli Rozhanovce začlenené ako filiálka do obnovenej farnosti v Košických Oľšanoch (pôvodne Vyšný Olčvár). Počas nasledujúcich storočí tak prichádzal farár z „Olčvára“ (ľudové pomenovanie pre Košické Oľšany) slúžiť bohoslužby do kostola Povýšenia svätého Kríža a počas veľkých sviatkov a slávností zas dochádzali Rozhanovčania na bohoslužby do farského kostola Svätého Štefana Uhorského.
Zriadenie farnosti Sedembolestnej Panny Márie
Rímskokatolícka farnosť Sedembolestnej Panny Márie bola zriadená 1. júla 1999 vtedajším košickým arcibiskupom - metropolitom Mons. Alojzom Tkáčom. Pôvodne do novozriadenej farnosti okrem Rozhanoviec patrili aj filiálky Beniakovce a Vajkovce. V júli 2019 boli Beniakovce pričlenené k farnosti Budimír.
Správcovia farnosti
- Prvým farárom sa stal ThLic. Michal Tkáč, ktorý tu pôsobil do 30. júna 2012.
- V roku 2012 ho vystriedal ThDr. Juraj Semivan, PhD, ktorý tu pôsobil až do roku 2019.
- Od roku 2019 až doposiaľ je rozhanovským farárom Mgr. Marek Veľas.
Z farnosti pochádzajú aj viacerí kňazi, ktorí slávili primičnú svätú omšu vo farskom kostole. Vo farnosti sa v rokoch 1995 až 2013 nachádzal rehoľný dom Kongregácie sestier Najsvätejšieho Spasiteľa. Sestry sa venovali práci s deťmi a mládežou a vyučovaniu rímskokatolíckeho náboženstva na miestnej základnej škole. Z laických spoločenstiev vo farnosti dlhodobo pôsobí Ružencové bratstvo pod vedením Emílie Migačovej.
Aktivity farnosti
Okrem odpustových slávností 14. septembra (Povýšenie sv. Kríža, starý kostol) a 15. septembra (Sedembolestnej Panny Márie, nový kostol) sa od roku 1991 v amfiteátri pravidelne konal Festival náboženskej piesne, na ktorom vystupovali cirkevné zbory z blízkeho i vzdialenejšieho okolia. Posledný ročník festivalu sa uskutočnil v roku 2006. V rokoch 2000 a 2010 sa vo farnosti uskutočnili ľudové misie, ktoré viedli rehoľníci z Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristi).
Kostol Povýšenia sv. Kríža
História staršieho kostola s patrocíniom Povýšenia svätého Kríža siaha až do 14. storočia. Kedy presne bol tento, pôvodne gotický kostol, postavený však nevedno. V 17. storočí tu pôsobili kalvínsky kazatelia. Začiatkom 18. po sérií protihabsburgských povstaní ostal kostol spustnutý, no stále stál, o čom svedčí aj zápis z biskupskej vizitácie z roku 1746, podľa ktorého sa v obci nachádzal Kostol Najsvätejšej Trojice s popukanými múrmi a prekrytou svätyňou (v blízkosti sa tiež nachádzali ruiny farského domu).
Tento chrám bol obnovený v roku 1760 a v tom istom roku 14. septembra aj požehnaný vtedajším košickým farárom Františkom Karlayom. Rozsiahlu obnovu financovala šľachtičná Judita Šóšová (Soós), rodená Kapy. Od svojej výstavby bol kostol viackrát renovovaný, a to v rokoch 1882, 1906 (postavená nová veža) a 1971 - 1975. Pri poslednej rekonštrukcii chrámu bola odstránená pôvodná kazateľnica i oltár, steny boli vybielené a rekonštrukciou prešlo i presbytérium. Autorom nového obetného stola je známy slovenský umelec Alexander Trizuljak (1921 - 1990). Od roku 1994 až do súčasnosti slúži ako Dom smútku (Dom nádeje). Kostol je od roku 1963 zapísaný do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Súčasťou inventáru je rokoková monštrancia z roku 1763, rokokový kalich z roku 1767 a relikviár z druhej polovice 18. storočia obsahujúci relikvie svätého Kríža.
Kostol Panny Márie Sedembolestnej
Druhým kostolom je mladší kostol Panny Márie Sedembolestnej. S jeho výstavbou sa začalo v roku v októbri 1990 na pozemku za Zdravotným strediskom na ulici Kostolná. Autorom projektu je doc. Ing. arch. Juraj Koban. Súčasťou stavby sú aj priestory fary a charity. Základný kameň požehnal v roku 1990 pápež Ján Pavol II. pri návšteve vtedajšej ČSFR. Bohoslužby sa v ňom konajú od 16. októbra 1994. Slávnostnú konsekráciu vykonal 15. októbra 1995 košický arcibiskup a metropolita Mons. Alojz Tkáč.
Vo veži kostola boli v roku 2002 osadené zvony: Sedembolestná, Svätý Peter a Svätý Michal Archanjel, ktoré odliala dielňa Marie Dytrichovej z Brodku u Přerova v Českej republike. Pred osadením zvony 16. decembra 2002 požehnal vtedajší farár ThLic. Michal Tkáč. V presbytériu sa nachádza vyobrazenie patrocínia chrámu: socha Krista na kríži a socha Panny Márie Sedembolestnej. Autorom tohto diela je sochár František Patočka (1927 - 2002). Po obvode zadnej steny je vyobrazenie 12-tich zastavení krížovej cesty. Na stene v presbytériu pribudla v rokoch 2022 až 2023 mozaika zobrazujúca sedem bolestí Panny Márie. Autorom návrhu mozaiky je poľský umelec Maciej Kauczyński. V decembri 2024 bol v presbytériu osadený nový bohostánok, od Stanislawa Czajku.
V novom kostole sa začali slúžiť sväté omše v roku 1994. Okrem toho sa vo vlastníctve rímskokatolíckej cirkvi nachádza aj budova bývalej Rímskokatolíckej ľudovej školy s priľahlým dvorom postavená v roku 1894.
Kríže v okolí Rozhanoviec
- Kríž - starý kostol. Postavený v roku 1904.
- Kríž - smer Vajkovce. Postavený v roku 1909 Jánom Gromošom. Nápis v preklade: „Na chválu Božiu!“
- Kríž - smer Košické Oľšany. Postavený v roku 1898.
- Kríž - smer Čižatice. Obnovený rodinou Kolesárovou v roku 1996.
- Kríž - cintorín. Postavený v roku 1913 Ondrejom Šimčákom.