Farský Kostol Narodenia Panny Márie v Trenčíne: História a Vývoj

Počas ostatného víkendu si v Trenčíne pripomenuli 700. jubileum Farského kostola Narodenia Panny Márie. To, že môže s Trenčanmi osláviť toto jubileum, je i pre dekana Ľubomíra Havrana mimoriadna udalosť. „Nie je veľa kostolov, ktoré si pripomínajú takéto okrúhle a veľké jubileum. Osobne je to príležitosť na duchovnú obnovu a uvedomenie si napríklad i toho, že je veľkým darom od Boha to, že máme medzi príbytkami možnosť stretať sa s ním v jeho príbytku,“ povedal.

Touto cestou vyzýva ľudí, aby obnovili vzťah nielen k tomuto kostolu, ale ku všetkým chrámom, aby sme si vážili nielen ich umeleckú a historickú hodnotu. „Za 700 rokov veľa ľudí prinieslo nemalé obety, aby sa tento chrám postavil a aby prekonal všetky ťažkosti. Niekoľkokrát bol vypálený, zničený, poškodený, ale ľudia sa vždy zmobilizovali a neľutovali ani čas, ani peniaze, ani osobné obety, len preto, aby tu ten chrám stál,“ priblížil dekan.

V článku sa okrem iného dočítate V ktorom roku ho postavili, aký kostol stál na jeho mieste počas príchodu Cyrila a Metoda, ako chrám poškodili v minulosti požiare, ako zmenili jeho podobu, akú rekonštrukciu plánuje mesto realizovať v jeho okolí. Preskúmať chcú kryptu pri vstupe do kostola.

Farský kostol je výnimočný tím, že je farský. V trenčianskom regióne nie je však ani najstarší, ani najväčší. Farský kostol je významný tím, že bol sídlom fary,“ vysvetlil historik Tomáš Michalik. Práve tento status zvyšuje jeho pozíciu i význam.

Kostol postavili ho v roku 1324, pravdepodobne na základoch ešte staršej stavby z polovice 13. storočia, ako bazilikálne trojlodie s jednoduchým pravouhlým presbytériom a predsunutou vežou na západnej strane. Okolo polovice 15. storočia bol zmenený na sieňové trojlodie s polygonálnym záverom.

Na pôde tohto kostola v 10. a 11. storočí stál aj iný kostol, krátko po príchode Cyrila a Metoda na naše územie. „Neďaleko je tu i pútnické miesto Skalka, stojíme na pôde, po ktorej kráčala história. V roku 1912 bola rekonštrukcia po vážnom poškodení kostola. Mohli by sme povedať, že išlo až o generálnu rekonštrukciu, ktorá priniesla zmeny i v exteriéry. Oltár, ktorý tu máme, pochádza z tohto obdobia,“ uviedol.

Pri vchode do kostola sa nachádza dosiaľ nesprístupnená krypta. „Rokovali sme už s príslušnými inštitúciami i na túto tému. V prvom rade by sme chceli sprístupniť kryptu, ktorá už bola odhalená a následne umožniť výskum, či sa tu v kostole nenachádzajú i ďalšie podobné priestory. Premýšľali sme i nad tým, že by sme pomocou presklenenia odhalili základy pôvodného kostola, ktoré tu boli objavené,“ doplnil Havran.

Už v druhom storočí vznikol na skale kamenný hrad. Rozširoval sa od 13.storočia. Hrad bol vo vlastníctve viacerých šľachtických a kráľovských rodov, najznámejším vlastníkom bol Matúš Čák Trenčiansky. Po ňom hrad vlastnili aj Ľudovít Veľký, Žigmund Luxemburský, Štefan a Ján Zápoľskovci a od roku 1600 Ilesháziovci. V roku 1790 hrad zničil požiar.

Farské schody vedúce z námestia ku kostolu boli postavené v roku 1568 za účelom umožnenia presunu obrancov mesta k mestským hradbám pri farskom kostola, aj ako spojnica ku zbrojnici postavenej v r. 1565 pri farskom kostole. Schody poškodil požiar v r. 1708. Po obnove v r.

V roku 1528 za Katzianerovho obliehania hradu bol vypálený spolu s neďalekým Karnerom sv. Podľa ľudovej tradície bol v 17. storočí obydlím mestského kata a mestskou šatlavou. Pravdepodobnejšie je, že za svoj názov vďačí až romantickému 19. storočiu, keď tu vraj býval mestský dráb. Je jediným zachovaným dokladom podoby stredovekého meštianskeho domu v Trenčíne.

Mestská veža je pôvodná, ale časom nadstavená vežovitá stavba z prvej polovice 15.storočia. Boli vybudované dve brány, z ktorých sa zachovala iba Dolná brána (Turecká). Brána je typická gotickým lomeným oblúkom nad ktorým sa nachádzajú dva latinské nápisy a erb mesta. Jeden z nápisov tvrdí „Ak Boh nestráži mesto, darmo bdie ten, kto ho stráži“.

Rímsky nápis na hradnej skale pochádza z 2.storočia n.l. ako najsevernejšie položený dôkaz o pobyte rímskych légií z čias markomanských vojen. Prezimovali tu v osade Laugaricio, ktorá sa stala neskôr základom pre mesto Trenčín. Morový stíp po sochou Svätej Trojice na vrchole je umiestnený na Mierovom námestí.

Hotel tatra dal postaviť barón Armin Popper roku 1901 v historizujúcom slohu s prvkami secesie, pravdepodobne podľa projektu E. Bleiera na mieste staršieho hostinca U Červenej hviezdy. Hotel pomenoval po manželke cisára Františka Jozefa Alžbete „ Erzsébet“ (podľa nej má i dnes kaviareň názov Sissi). Synagóga patrí k najkrajším a najzaujímavejším dielam svojho druhu na Slovensku.

Karner sv. Michala

Karner postavili v opevnenom areáli farského kostola zvanom aj Marienberg či Marienburg niekedy v priebehu druhej tretiny 15. storočia. Išlo o pomerne nezvyčajnú stavbu na pôdoryse obdĺžnika. Súčasná nadzemná časť slúžiaca ako kaplnka sa datuje do neskorogotického obdobia, na začiatok 16. V roku 1528 vyhorel požiari mesta farský kostol i karner. Vzhľadom na rozsiahle škody kostola bola v rokoch 1529 - 1530 opravená horná kaplnka a využívala sa ako jeho dočasná náhrada. Pri tejto úprave postavili na streche malú vežičku pre zvon a ďalší zvon zavesili na drevenú konštrukciu pri karneri.

Podľa mladšej vizitácie karner slúžil od konca 18. storočia ako sýpka a skladisko. Po veľkom požiari mesta v roku 1790 došlo k ďalšej prestavbe objektu. Interiér bol predelený trámovým stropom na dve podlažia, pričom okno na juhovýchodnej strane upravili na vstup do horného podlažia. Veľkú časť 20. storočia karner chátral, až kým sa nezačala v roku 1973 jeho komplexná obnova. Jej súčasťou bol aj architektonický a historicko-umelecký výskum pracovníkov Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v rokoch 1975 - 1980.

Karner prevzalo do svojej správy Trenčianske múzeum, ktoré tu vytvorilo stálu expozíciu sakrálneho umenia od obdobia gotiky až po barok. V roku 2008 sa tu realizoval archeologický a architektonický výskum. V uplynulých rokoch prešiel objekt ďalšou obnovou zameranou na výmenu strešnej krytiny a vnútorné omietky. Odborne boli ošetrené aj kamenné články a ostenia okien. - Karner spolu s kostolom a ďalšími budovami vytvárajú zaujímavý a hodnotný sakrálny areál, čo umocňuje aj jeho výrazná poloha na okraji terasy pod hradom. - Gotický štýl zastupujú aj okná na južnej, východnej a severnej strane kaplnky s neskorogotickými kružbami.

Na spodnom podlaží môže návštevník okrem symbolicky prezentovaných ľudských kostí, na ktorých uloženie priestor primárne slúžil, vidieť aj odkryté zvyšky kovolejárskej dielne zo 16. Karner patrí pod Trenčianske múzeum a je v nich umiestnená výstava sakrálneho umenia od gotiky po barok. V roku 2019 bola vymenená šindľová strecha a v roku 2022 sa skončila renovácia interiéru karnera. Marienberg s karnerom tvoria významnú pohľadovú dominantu mesta, prístupnú z centra krytým schodiskom. Karner ako expozícia múzea je verejnosti prístupný.

V ranom stredoveku nadviazal Trenčín na kresťanskú tradíciu Veľkej Moravy, ktorej dokladom je prvá kamenná stavba na hrade a zároveň prvá sakrálna architektúra na území mesta Trenčín vôbec - predrománska štvorapsidálna rotunda sv. Svorada, datovaná do 9.-11.storočia. Z pôvodnej archipresbyteriálnej hradskej veľkofary, ktorej sídlo bolo na Trenčianskom hrade, sa už v priebehu 12.storočia vytvoril trenčiansky archidiakonát v rámci Nitrianskeho biskupstva. Trenčín, podobne ako Nitra a Hradná (Gradna) bol dôležitým sídlom hradnej fary už v 11.storočí, popri ktorej sa zriaďovali aj menšie farnosti. Do Nitrianskej diecézy, okrem Trenčianskej župy, patrila menšia časť Nitrianskej župy a možno aj malá časť Moravy.

Najneskôr okolo polovice 13.storočia vznikol v Trenčíne tesne na návrší pod hradom v oblasti Hôrka (Monticulum) Farský kostol Narodenia Panny Márie (od čoho je aj odvodený názov vŕška Marienberg) na mieste staršieho stredovekého kostola a do tohto obdobia je datovaný aj kostol sv. Kozmu a Damiána v Trenčianskych Biskupiciach. Duchovná činnosť v stredovekom Trenčíne a jeho blízkom okolí je najužšie spojená s rehoľou benediktínov, johanitov a františkánov - minoritov. Biskup Jakub I. (v rokoch 1223-1240), ktorý ako prvý začal systematicky spravovať Nitriansku diecézu, založil benediktínske opátstvo na Skalke pri Trenčíne, venované pamiatke sv. Andreja - Svorada a Benedikta. Pôvodne tu vznikol malý kostolík, zasvätený Panne Márii, ktorý v rámci neskoršieho kláštora čoskoro nadobudol dôležitý význam pre duchovnú obnovu celého Považia a stal sa tak jeho duchovným strediskom.

V 15.storočí bolo nitrianske biskupstvo poznačené plienením husitov, čím zanikli mnohé farnosti, medzi nimi aj farnosť Trenčín, kde sa tiež rozšírila sa husitská náuka. Po víťazstve Turkov pri Moháči v roku 1526 sa Uhorsko rozdelilo na tri časti a jeho západná a severozápadná časť - Slovensko, pripadla pod správu Ferdinanda Habsburského (vládol v rokoch 1526-1564). V bitke zahynulo niekoľko uhorských biskupov a cirkevných predstaviteľov, cirkevná organizácia bola vážne ohrozená, uvoľňovala sa disciplína, zanikli mnohé kláštory a ich školy; výchovné ústavy pre kňazov neexistovali. Prvými nositeľmi reformného hnutia sa stali ešte pred rokom 1520 nemeckí obchodníci a banskí študenti zo Slovenska, ktorí sa vrátili z nemeckých univerzít.

Katolícka cirkev síce bola podľa zákona jediným oficiálnym náboženstvom a spočiatku aj uhorská šľachta bola proti protestantizmu, ale reformácia sa šírila veľmi rýchlo, najmä v banských mestách a na Spiši. „Nezodpovedným konaním zemepánov podľa zásady cuius regio - eius religio (koho vláda - toho náboženstvo) a činnosťou duchovných, ktorí prešli na stranu reformácie, sa nové učenie rozšírilo natoľko, že na začiatku 17. storočia sa k nemu hlásilo asi sedem desatín obyvateľov Slovenska.“ Šľachtici odpadali od cirkvi k protestantizmu často kvôli zmocnenia sa majetku cirkvi. Hoci reformácia mala spočiatku výraznejší vplyv na východnom a strednom Slovensku, aj v jeho západnej časti našla svoju živnú pôdu, nakoľko zákonné články z roku 1608 umožnili slobodný a samostatný vývoj protestantov na Slovensku.

Evanjelici (protestanti luterského smeru) sformovali svoju cirkevnú správu na Žilinskej synode v roku 1610, čím sa jasne odlíšili od katolíckej cirkvi, a o štyri roky neskôr na spišsko-carihradskej synode. Na žilinskej synode vznikli tri cirkevné zbory: severoslovenský (Trenčianska stolica, Orava a Liptov), stredoslovenský (Turiec, Zvolen, Novohrad, Hont) a západoslovenský (Bratislavská, Nitrianska a Tekovská stolica). V Trenčíne sa reformácia výraznejšie presadila v poslednej tretine 16.storočia, kedy tu pôsobila aj evanjelická škola, podporovaná držiteľmi Trenčianskeho hradu a panstva Imrichom Forgáčom (1594-1593) a Štefanom Ilešházim (1594-1609). Trenčianska evanjelická cirkev patrila medzi umiernené cirkvi luterského smeru, opierajúce sa o augsburskú konfesiu z roku 1530.

Aj keď sa vo vzťahu medzi katolíkmi a evanjelikmi v mnohom pokročilo, dochádzalo na oboch stranách k vyostreniu vzťahov a násilnostiam a tie sa nevyhli ani Trenčínu. Hoci cisári Ferdinand II. a III. Habsburský podporovali každú apoštolskú prácu, rekatolizácia v Trenčíne nebola ľahká, nakoľko Gašpar Ilešházi (1593-1648, od roku 1609 trenčiansky župan a hradný pán) bol protestant. Roku 1614 odobrali evanjelici farský kostol na Marienbergu, vyhnali vtedajšieho katolíckeho farára Raymana a dosadili tam svojho. Potom združovali väčšinu trenčianskeho obyvateľstva a slobodne tu účinkovali až do roku 1671.

Trenčín, ako súčasť Nitrianskej diecézy spadal pod správu Ostrihomského arcibiskupstva, ktorého sídlom bola v rokoch 1543-1820 Trnava. V roku 1663, kedy bola značná časť nitrianskeho biskupstva v rukách protestantov, zvolal biskup Ján Telegdy (v rokoch 1619-1644) nitriansku cirkevnú synodu, ktorá mala dôležitý význam pri rekatolizácii. V trnavskom seminári Telegdi založil šesť fundácií pre nitriansku diecézu, ktorá mala v tom čase asi 66 farností. Katedrálny archidiakonát mal 6 fár, trenčiansky 45 fár a 15 filiálok, považský 18 fár a 19 filiálok.

Patrocínium: sv. Vznik: cca 1. tretina 14. Kostol postavili podľa všetkého v priebehu prvej tretiny 14. storočia, zrejme na mieste staršej stavby, na majetku nitrianskeho biskupa, ktorý sa spomína už v roku 1208. Išlo o menšiu jednoloďovú stavbu s kvadratickou svätyňou, ktorá nie je výraznejšie oddelená od priestoru lode, a severnou sakristiou. Hlavný vstup sa nachádzal na západnej strane. Rozmery lode boli 9,4 až 9,6 m x 8,5 m a v prípade presbytéria to bolo 3,5 až 3,6 m x 6,3 m.

V širšom časovom rozpätí konca 14. storočia a prvej polovice 15. storočia došlo k rozsiahlej oprave zrejme poškodenej stavby. Doložené je významné domurovanie severnej a južnej stany lode a o niečo neskôr aj ďalšie menšie zvýšenie obvodového muriva lode a sakristie. Z tohto obdobia pochádza aj vrcholne gotické pastofórium a len čiastočne zachovaná fresková výzdoba veľkej hodnoty. Nie je vylúčené, že k poškodeniu kostola, ktoré si vyžiadalo takúto rozsiahlu opravu, mohlo dôjsť počas útoku husitov v r.

V 16. storočí sa realizovalo významné zväčšenie chrámu. Západná stena ranogotickej stavby bola odstránená a loď predĺžená o 8 metrov na takmer dvojnásobok. Menšie úpravy v renesančnou slohu sa udiali aj v prvej polovici 17. storočia. Do cca polovice 17. storočia slúžil ako farský chrám, po roku 1663 sa už spomína ako filiálka farnosti pri Kostole sv. Stavba utrpela počas povstania Františka II. Rákociho, čo si následne vyžiadalo opravu už v barokovom štýle. Tá sa mala udiať v roku 1713. V rámci nej bola prestavaná svätyňa chrámu, ktorej nadstavali obvodové múry takmer do výšky lode a posunuli vyššie jej okná. Jej interiér dostal aj barokovú maliarsku výzdobu v menšom rozsahu.

Ďalšie práce sa realizovali aj koncom 18. storočia, kedy mala loď dostať rovný trámový strop. V druhej polovici 20. storočia bolo osvetlenie lode riešené veľkými polkruhovo ukončenými okna na južnej i severnej strane. Po roku 1962 pristavali k východnej stene svätyne lurdskú jaskyňu. V roku 1974 pripojili k západnému priečeliu modernú prístavbu predsiene. V roku 1990 sa tu uskutočnil architektonický prieskum a v roku 1992 rozšírili severnú sakristiu. V tom istom roku bol objekt vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Kostol dostal v 90.

V rokoch 1995 - 97 sa uskutočnil reštaurátorský výskum, v rámci ktorého odkryli a zreštaurovali stredoveké nástenné maľby, objavili zamurované ostenie románskeho okna na južnej strane svätyne. V roku 2014 sa začala s finančnou podporou Mk SR z programu Obnovme si svoj dom zatiaľ posledná obnova. Realizoval sa výskum exteriéru i interiéru, opravená bola strecha a krov svätyne, ako aj vonkajšie fasády. Výskum priniesol významné zistenia ohľadom vzniku stavby.

Súčasný kostol mal svojho staršieho predchodcu datovaného predbežne najneskôr do poslednej tretiny 13. storočia. Starší chrám, ktorý mohol, ale nemusel stáť na mieste dnešného objektu, zanikol zrejme niekedy na prelome 13. a 14. Identifikovanie druhotne použitých článkov zo staršej stavby viedlo, spolu s ďalšími zisteniami, k prehodnoteniu času vzniku stojaceho kostola. Ten bol dovtedy datovaný ešte do neskororománskeho obdobia z prvej polovice 13. V interiéri svätyne je prezentovaná dolná časť zamurovaného štrbinového okna v južnej stene, pod ktorým je malá nika z gotického obdobia s mníškou.

Na stenách svätyne a napravo od víťazného oblúka sa zachovali gotické fresky zo obdobia rokov 1400 - 141014. Na východnej stene svätyne sú postavy Panny Márie a sv. Jána Krstiteľa. Nad víťazným oblúkom je päť polí, v ktorých boli zrejme zobrazení starozákonní proroci.

Niekoľko stredovekých kostolíkov možno nájsť aj v samotnom Trenčíne (farský kostol pod hradom s gotickým karnerom, rotunda a hradná kaplnka na hrade, základy kláštora) i v okolitých dedinkách Soblahov či Mníchova Lehota. Kostol stojí v Biskupiciach, mestskej časti Trenčína, na Biskupickej ulici. Je prístupná aj mestskou hromadnou dopravou z autobusovej a železničnej stanice.

Pamiatka sa nachádza na Mariánskom námestí a je prístupná len v čase bohoslužieb.

História a Stavebný Vývoj

Pôvodne gotický kostol postavený v roku 1324 na mieste neznámeho staršieho kostolíka, patriaceho pravdepodobne k hradu. Vzniklo bazilikálne trojlodie s jednoduchým pravouhlým presbytériom a predsunutou vežou na západnej strane. Okolo polovice 15. storočia bol zmenený na sieňové trojlodie s polygonálnym uzáverom.

Z gotickej stavby zostalo iba polygonálne ukončenie presbytéria, lebo kostol v roku 1528 vyhorel (za Katzianerovho obliehania hradu bol vypálený spolu s neďalekým Karnerom sv. Michala) a v rokoch 1553 - 1560 dostal novú loď. Prestavbu viedol taliansky staviteľ Tobias Sebastiano a dokončil Mikuláš Bussi. Z tohto obdobia pochádza aj renesančný vstupný portál s polkruhovou archivoltou, umiestnenou do štvorhranného pevného rámu, ktorý je zakončený pomerne ťažkým architrávom. Väčšie adaptačné práce sa uskutočnili v roku 1698, keď kostol získali opäť katolíci.

Rozhodujúcou pre charakter stavby sa stala renesančná prestavba, vtedy sa zmenil pôdorys na trojlodie, delené šiestimi kamennými stĺpmi, na ktorých pravdepodobne stála protestanská empora. Na západnej strane je situovaná masívna predstavaná veža. Pri barokovej úprave dostal kostol kaplnky, a tak obe bočné lode zakončujú kaplnky (ľavú kaplnka Illésházyovcov, pravú kaplnka sv. Imricha). Celý interiér trojlodia je zaklenutý valenými lunetovými hrebienkovými klenbami. Z ľavej bočnej lode sa otvára pohrebná kaplnka Illésházyovcov z roku 1648 s barokovým oltárom Ukrižovania od Ľudovíta Godeho z rokov 1750 - 1753.

Od Godeho pochádza tiež barokový náhrobník Jozefa Illésházyho z čias okolo roku 1753 s portrétnou bustou zosnulého, ako aj návrh kovanej barokovej mreže v kaplnke. Kostol bol viackrát poškodený požiarom. Jeden z najväčších požiarov v meste vypukol v roku 1790 a zachvátil aj celý Marienburg. Pri obrovskej teplote horiaceho kostola sa roztavili tri zo štyroch zvonov vo veži. Ušetrený bol najmenší zvon. Kostol bol po požiari opravený. Počas požiaru v roku 1886 zhorel kostol i fara. Rozsiahla rekonštrukcia prebehla až v rokoch 1911 - 1912, náklady boli 60 000 korún.

Sakrálny objekt bol začiatkom 20. storočia upravený do dnešnej podoby postavením novej kopule veže, prefasádovaním, zasadením farebných vitráží do okien a výmenou pôvodnej tehlovej dlažby za dlaždice. V stene predsiene kostola je vsadená gotická náhrobná tabuľa zástavníka Martina Zimu z roku 1498. Autorom fresiek je František Přeček starší (1863 - 1939). Za celú prácu na freskách mu vyplatila fara 14 377 korún. Okenné vitráže pochádzajú z rokov 1911 - 1912 a vytvoril ich Gedeon Walthero. Hlavný oltár bol zakúpený v roku 1925. Na ústrednom oltárnom obraze je výjav narodenia Panny Márie. Z tohto obdobia pochádza tiež krížová cesta.

Organ sa spomína v zápise z 18. mája 1481. Ten súčasný bol postavený v roku 1930 (organár Rieger, Opus 2480). Zo starého vybavenia kostola zostala kamenná renesančná kazateľnica z prvej polovice 16. storočia na gotickej konzole a renesančný náhrobok Gašpara Illésházyho z roku 1649 v Illésházyovskej kaplnke so sochou zosnulého v dobovom odeve a náhrobná doska z roku 1498 v predsieni kostola.

Koncom 19. storočia bol kostol nanovo zariadený a z tých čias pochádza bočný oltár sv. Imricha s obrazom od L. Hegedüsa. Z kostolného pokladu je najcennejšia gotická monštrancia z roku 1364, ktorú daroval kráľovi Ľudovítovi Veľkému cisár Karol IV. pri príležitosti úspešných mierových rokovaní konaných na Trenčianskom hrade a neskorogotický kalich z roku 1498 s erbom rodiny Kostkovej. Relikviár z roku 1774 so zlatníckou značkou JK je prácou J. Koštiala alebo J. Kollára, zlatníkov v Trenčíne.

Z gotického zariadenia sa dostal fragment malého prenosného oltárika Panny Márie z obdobia okolo roku 1420 a dva fragmentárne zachované gotické maľované oltárne krídla z čias okolo roku 1400 do zbierok Szépművészeti múzea v Budapešti. Obe práce sú dokladom vplyvu pražskej maliarskej školy na slovenskú maľbu. Ich zväčšenú ilustráciu možno vidieť v expozícii Karnera sv. Michala oproti farskému kostolu. V rokoch 1940 - 1950 prešiel generálnou opravou bez väčších zásahov.

Trenčín - Kostol Narodenia Panny Márie (č. ÚZPF 1375/1) - čiastkový umelecko-historický výskum (interiér-západná stena lode) - rok 2007. Autor: Ing. arch. Martin Bóna.

Súčasný Stav a Využitie

Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu. Je situovaný na svahu medzi mestom a hradom. Opevnený okrsok farského kostola na Mariánskom vŕšku pod hradom, nazývaný aj „Marienburg“ tvoril pôvodne súčasť mestského opevnenia a chránil tiež prístupovú cestu na hrad.

Tabuľka: Významné udalosti v histórii Farského kostola v Trenčíne

tags: #farsky #kostol #trencin #stare #fotky