Fašiangy, Turíce, Veľká Noc: Tradície a Zvyky na Slovensku

V ľudovom kalendári sú fašiangy druhou polovicou zimy, pre ktorú sú typické viaceré zvyky a tradície. Prechodným obdobím medzi zimným a jarným obdobím sú fašiangy. Je to jedno krásne obdobie v roku, ktoré je nabité tradičnými rituálmi.

V minulosti ale aj dnes sú fašiangy obdobím radosti a osláv, vrcholom ktorých je fašiangová zábava s maskami. Je to veselá udalosť, kde sa ľudia obliekajú do masiek, tancujú a spolu oslavujú. Je to čas, keď sa tradičné spoločenské pravidlá uvoľňujú, a všade sa šíri vôňa zabíjačkových jedál a typických šišiek. Je to obdobie, kedy sa ľudia tešia z voľnejšieho životného štýlu a bláznivých zábavných akcií.

Fašiangy na Slovensku sa líšia v rôznych oblastiach, podľa miestnych tradícií a zvykov. V každom kraji majú fašiangy iný názov aj zvyky ale jedno majú spoločné a tým je veselica, jedenie a nadmerné popíjanie alkoholu. Názov fašiangy je odvodený z nemeckého „Fastenschank“, čo znamená - posledné čapovanie alkoholických nápojov pred pôstom. Na území Slovenska sa vo Veľkomoravskom období používal výraz „mjasopust“.

Ich dĺžka je premenlivá, pretože je podmienená začiatkom 40-dňového pôstneho obdobia, ktorý sa vždy začína tak, aby veľkonočná nedeľa začala vždy prvou nedeľou po prvom jarnom splne.Fašiangy začínajú po sviatku Troch kráľov a končia Popolcovou stredou. Fašiangy sú symbolom veselosti, zábavy, hodovania a pitia. Je to obdobie počas, ktorého prevláda bujará zábava, organizujú sa zabíjačky, plesy a svadby.

Tradičnými jedlami tohto obdobia boli fánky, šišky, pampúchy, rôzne záviny a tradičné zabíjačkové špeciality. Pre našich predkov malo všetko svoj zmysel, vyprážanému sladkému pečivu dokonca pripisovali rituálny charakter.

V úzkom ponímaní sa za fašiangy považuje posledné trojdnie pred Škaredou stredou (Popolcovou stredou), a to fašiangová nedeľa, pondelok a utorok. Zábava vrcholila v utorok posledným fašiangom, teda poslednou tanečnou zábavou. Končila sa presne o polnoci tradičným pochovávaním basy. Potom nasledovalo nekonečné hodovanie, spev a zábava.

Desiatky prezlečených mladých ľudí prechádzali za spevu a tanca ulicami, strašili deti a predvádzali sa. Obľúbené boli masky tura, kozy, koňa či medveďa, ktorého väčšinou ťahali na vôdzke, kým on vtipne tancoval. Prezliekali sa však aj za ľudské postavy. Časté boli kostýmy Cigánok a Cigánov či bábätiek. Nechýbali ani muži a ženy preoblečení za opačné pohlavie, pričom vzájomne parodovali ich typické vlastnosti.

S veľkým klobúkom so zastoknutým perom na znak mládenectva ako prvý prichádzal do dvora a pýtal sa domácich: Máte fašang? Ak odpovedali kladne, mládenec kývol na muzikantov a zábava sa mohla začať. Zvykom bolo, že každá maska musela vytancovať gazdinú alebo gazdu. Jednou z najznámejších piesní fašiangového sprievodu bola i tá s názvom Fašiangy, Turíce.

Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide, kto nemá kožucha, zima mu bude. A tam hore na komore sedí kocúr na slanine. Tuto nám nedali, tuto nám dajú.

Mladí parodovali skutočný pohreb na znak toho, že sa končí zábava, spev a tanec na dlhé pôstne obdobie. Mládenci ju vykopávali, oplakávali, lamentovali nad ňou a menovali všetky jej pozitívne aj negatívne vlastnosti. Keď bola basa zasypaná, v dedine sa rozhostilo ticho.

Posledné tri dni končili nevšedným pohrebom - „pochovávaním basy“ ako symbol rozlúčky so zábavou. Počas tohto obradu sa vyprázdnili vínne poháre i štamperlíky. „Už sa fašiang kráti, už sa nenavráti. Staré dievky lkajú, že sa nevydajú.“

Fašiangové pranostiky:

• „Keď sa mačka cez fašiangy na slnci opeká, potom v pôste za kachle uteká.“
• „Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj!“
• „Keď sú masky na tvári i žalúdku sa zadarí.“
• „Aký je prvá fašiangový deň, také budú prvé jariny.“
• „Aké fašiangy, taká Veľká noc.“
• „Suché fašiangy, dobrý rok.“
• „Krátke fašiangy, tuhá zima.“
• „Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.“

Tradície a Zvyky Počas Fašiangov

Aké zvyky a tradície sprevádzajú tento fašiangový čas? Najmä posledné tri dni pred popolcovou stredou robili sa magické obradné úkony, napríklad: na zabezpečenie dobrej úrody ľanu a konope ženy varili dlhé rezance alebo šúľance, sánkovali sa po poliach, muži rozpletali a ťahali ženám dlhé vlasy, či vyskakovali do výšky počas rituálneho tanca.

Usporadúvali sa bujaré zábavy, oslavy a sprievody v maskách, karnevaly. Ľudia chceli maskami zahnať zlých duchov a podporiť dobrá. Mládenci vykonávali zábavné obchôdzky po domoch, kde si za vystúpenie vyslúžili slaninu, klobásy, vajíčka, pampúchy, šišky i peniaze. Obchôdzky v maskách sprevádzala živá hudba a spev. Konali sa spoločné zakáľačky, varila sa huspenina, pieklo mäso, klobásy a šišky.

Medzi najtypickejšie fašiangové masky patrila maska medveďa, kozy, turoňa a slameníka - človek obtočený slameným povrieslom. Vo fašiangových sprievodoch sa často objavujú masky zvierat, rôznych povolaní, alebo národností. Ďalšou zaujímavou maskou bol “slameník”, iným slovom “kurina baba”. Patrí medzi najstaršie masky. Človek znázorňujúcu túto masku nosil slamenú sukňu, alebo bol celý obalený v slame.

Symbol radosti, hojnosti a veselosti - to sú fašiangy. Počas fašiangov sa konali zábavy, plesy, sprievody, zabíjačky, ľudia boli uvoľnenejší, obliekali sa do masiek, vypekali.

Veľká Noc

Veľkej noci predchádza tzv. pašiový týždeň. Ako prvá prichádza Kvetná nedeľa - je to pripomienka Ježišovho príchodu do Jeruzalema. Popolcová (škaredá) streda - pripomína, že Judáš zradil Ježiša Krista. V tento deň sa aj pečú Judášovia a jedia sa na ďalší deň ráno. Zelený štvrtok - je to deň poslednej večere Pána. Zvonia kostolné zvony. Veľký piatok - deň kedy bol Ježiš ukrižovaný na kríži. V tento deň sa zahajuje prísny pôst. Nemôže sa prať bielizeň, predávať ani nič požičiavať. Biela sobota - svätenie ohňa, rozsvecovanie veľkonočnej sviece. Koniec pôstu. Vymetanie domu novou metlou. Veľkonočná nedeľa - oslavuje sa vzkriesenie Ježiša Krista a jeho nanebovstúpenie. Svätia sa veľkonočné pokrmy. Na stole nemôže chýbať veľkonočný baránok.

Farbenie vajíčok červenou farbou sa vykonávalo už v starovekom Egypte a Perzii. Jar je však obdobie znovuzrodenia a prebúdzania sa po dlhej studenej a smutnej zime. Na jar sa prebúdza príroda, pučia stromy, začínajú kvitnúť kvety, rodia sa mláďatá. Je to čas radosti, dalo by sa povedať, že jar symbolizuje kolobeh života, od narodenia až po smrť. Prvý jarný deň je deň rovnodennosti, to znamená, že je rovnako dlhý deň i noc.

Jeden z prvých jarných ľudových zvykov je vynášanie Moreny. Morena sa vynášala dva týždne pred Veľkou nocou na Smrtnú nedeľu. V tento deň vstávali ľudia ešte pred východom Slnka, umyli sa v potoku v tečúcej vode. Morena - slamená figurína oblečená do ženského oblečenia symbolizovala smrť a zimu. Táto tradícia má svoj pôvod ešte v predkresťanskom období. Morenu nosili slobodné, mladé dievčatá po dedine od domu k domu. Morene sa nesmel nikto vysmievať, keďže sa verilo, že ak tak niekto urobí, potom ochorie. Pri nosení tejto bábky sa spievala pieseň: Morena, Morena, za koho si umrela?

Týždeň pred Veľkou nocou, nazývaný aj „Veľký týždeň“ začínal Kvetnou nedeľou. V kostole sa posväcovali bahniatka, ktoré predstavovali ratolesti. Ratolesťami vítali Ježiša Krista pri vstupe do Jeruzalema. Posvätené bahniatka si ľudia dávali za rámy svätých obrazov a verili, že ochránia ich dom pre búrkami a nešťastím.

Dievčence nosili letečko - nové leto, bola to halúzka zo zelenej vŕby, ozdobená maľovanými, vyfúknutými vajíčkami, a farebnými stuhami. Deti chodili z domu do domu s vinšovačkou: Gazdíčko, gazdiná ideme k Vám, zelené letečko neseme Vám. Za to im gazdiné dali čerstvé vajíčka, aby mali čo farbiť na Veľkú noc.

Na Bielu sobotu sa ľudia venovali najmä vareniu a pečeniu typických jedál, upratovaniu a bieleniu. Všetko jedlo sa pripravovalo na Bielu sobotu, pretože vo Veľkonočnú nedeľu sa nesmelo variť, dokonca ani krájať nožom. Chlapi a chlapci chodili na „prútky„ - prútie z vŕby a plietli z neho korbáče. Dievčatá farbili vajíčka, pri kostole sa pálil judáš (posvätenie ohňa). Novým posvätením ohňom sa zapaľovalo večné svetlo a paškál - veľkonočná svieca. Biela sobota symbolizovala vzkriesenie - svetlo.

Veľkonočná nedeľa je najväčším sviatkom kresťanov, pripomínajú si zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. V kostole sa požehnávalo jedlo, ktoré si priniesli ľudia z domu napríklad veľkonočný baránok, chlieb, calta (koláč z kysnutého cesta), klobásky, šunka, ale aj víno. Nesmeli chýbať vajíčka, ako symbol plodnosti a nového života. Všetci sa museli dobre najesť, aby boli celý rok sýti. Na veľkonočnú nedeľu sa už mohlo jesť mäso.

Veľkonočný pondelok patril chlapcom a mužom, ktorí šibali dievčatá, mamy, babky i susedky korbáčmi upletenými z prútia. Niektorí chlapci oblievali dievčatá čerstvou, studenou vodou, čo znamenalo očistenie od všetkého zlého a zároveň im oblievanie malo zaručiť dobré zdravie aj krásu. Dostali za to nafarbené vajíčka, koláče, víno, nejaké drobné peniaze, ale aj stuhu na korbáč.

Pri šibaní sa hovorila riekanka: Šibi ryby, mastné ryby, daj vajíčko od korbáča, ešte k tomu kus koláča, ešte k tomu kačku, do mojeho vačku. Riekanka mala veľmi veľa obmien. Táto ľudová tradícia sa vždy končila pred obedom, poobede sa už nešibalo ani nepolievalo. Večer bývala ľudová veselica.

Turíce

Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde… spieva sa v známej ľudovej pesničke. Kresťania rôznych vierovyznaní slávia sedem týždňov po veľkej noci sviatok Zoslania Ducha Svätého, známy aj pod názvom Turíce. Samotná udalosť, ktorá sa v ranej cirkvi odohrala, je obsiahnutá aj v oficiálnom názve tohto kresťanského sviatku, teda Zoslanie, alebo Zostúpenie Ducha svätého, ľudovo na Ducha.

Najčastejšie Turíce majú pôvod ešte v predkresťanskom období a sú odvodené od zvieracej masky tura. V období neskorej jari a v čase pred letným slnovratom sa zvykli konať bujaré maskované sprievody sprevádzané trúbením, strieľaním a hlučnou zábavou. Tieto pohanské obrady súviseli s kultom mŕtvych predkov, oslavou plodnosti a ochranou pred zlými silami.

Známy, najmä v protestantských cirkvách, je aj názov Letnice. Keď na Ježišových učeníkov zostúpil Duch Svätý sa totiž v Jeruzaleme konal sviatok Šavu’ot. Počas neho si židia pripomínajú prijatie Tóry od Boha na vrchu Sinaj. Šavu’ot bol zároveň sviatkom vďakyvzdania za úrodu v čase končenia žatvy.

V cirkvách východného obradu (u gréckokatolíkov a pravoslávnych) je zas zaužívané pomenovanie Päťdesiatnica. Je zrejmé, že ide o päťdesiaty deň a takýto význam má aj grécke pentekosté. Na východnom Slovensku sa môžeme stretnúť aj s pôvabným názvom Rusadlá, odvodený je pravdepodobne od starorímskeho sviatku ruží Pascha rosarum.

Začiatkom leta je už v prírode všetko svieže zelené, tráva rozprestrela svoj hustý koberec a koruny stromov sú plné listov. Zeleňou sa na Ducha zdobia aj príbytky. Lipové alebo lieskové halúzky sa zastokávali do oblokov a vence z nich sa pribíjali na bránu alebo na rohy dreveníc. Zelené vetvičky alebo stromčeky dopĺňali aj výzdobu chrámov počas svätodušných sviatkov. Halúzky ľudia nosili aj na hroby a v kostoloch sa zvykli konať zádušné omše za tých, ktorí zomreli od vlaňajších Turíc.

Človek kedysi žijúci viac v spätosti s prírodou, si ju vážil a staral sa o ňu celkom prirodzeným spôsobom. Na jar bolo pekným a užitočným zvykom „otváranie studničiek“. Išlo o čistenie studničiek a prameňov v chotári, ktoré sa začalo už po Veľkej noci a trvalo do Turíc. Ak by ľudia tieto prírodné zdroje vody nechali po zime zanedbané, báli sa, že v kraji bude nedostatok vlahy. Zvyklo sa tiež hovoriť, že kto do Turíc vyčistí aspoň jednu studničku, bude po celý rok zdravý.

Keďže naši predkovia boli poväčšine poľnohospodári telom aj dušou, tak leto pre nich znamenalo predovšetkým prácu na poli a hospodárstve. Turíčne sviatky boli akousi poslednou možnosťou si ešte oddýchnuť a zabaviť sa pred letnou pracovnou sezónou, ktorá potom trvala až do jesene. Dnes už takmer nikto nevie o starodávnom zvyku voľby turíčneho kráľa a turíčnej kráľovnej.

Turíčneho kráľa si volili spomedzi seba mládenci a tento „mládenecký richtár“ preberal na istý čas svetskú moc v dedine, viedol zábavy a tanec. Turíčnu kráľovnú si zas vyvolili kamarátky a táto dievka ozdobená kvetovým vencom viedla dievčenské chorovody a spievané tanečné hry.

V niektorých obcí na Slovácku a Hanej sa dodnes usporadúvajú svätodušné obchôdzky na koňoch známe pod názvom „Jízda králů“. Mládenec vyvolený za kráľa ide na koni v čele sprievodu, ktorý tvoria jeho pážatá a regrúti.

V tomto článku sme sa viac priblížili k základným charakteristikám a zvykom súvisiacim s fašiangami. Fašiangy, Turice, Veľká noc príde... je jedna z najznámejších a najrozšírenejších fašiangových pesničiek na Slovensku. Prechodným obdobím medzi zimným a jarným obdobím sú fašiangy.

Vianočný čas končí a dňom po Troch kráľoch sa začínajú fašiangy ( 7.1.) a trvajú do Popolcovej stredy ( pohyblivý dátum). Vtedy sa začína veľkonočný pôst, predveľkonočné obdobie, kedy sa kresťania pripravujú na slávenie Veľkej noci. Podľa literárnych prameňov z obdobia Veľkej Moravy sa na našom území používal ter-mín "mjasopust", ako označenie konca jedenia mäsa pred pôstom. V Čechách a na Morave sa doteraz zachoval termín "masopust", na Slovensku sa udomácnil nemecký termín "fašiangy"- odvodené z nemeckého "fašang" ( vast-schant čo znamená výčap alebo posledný nápoj ). Pôst pred Veľkou nocou zaviedla katolícka cirkev koncom 4. storočia, ako prechodné ob-dobie medzi zimou a jarou.

Sviatok Hromníc a obchádzanie kostola so sviečkami zaviedol b r. 494 pápež Gelasius, aby nahradil sviečkový pochod počas Luperkálií - obdobia, ktoré v starovekom Ríme pred-chádzalo sviatku Hromníc. Luperkálie začínali v druhej polovine januára a vrcholili začiat-kom februára.

Fašiangy sa končia Popolcovou stredou, niektorí ju volajú aj škaredá streda. Je to prvý deň pôstu pred Veľkou nocou. Pre mnoho kresťanov predstavuje Popolcová streda pripomienku vlastnej konečnosti a cieľa či smerovania vlastného života, vyznačuje sa pokáním.

Nasledujúce dni nás privedú k Veľkej noci, pamiatke na umočenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Veľká noc, Veľkonočné sviatky alebo i Pascha ( novogrécky - pascha, hebrejsky - pesach) je najvýznamnejší kresťanský sviatok. Pre kresťanov je oslavou zmŕtvychvstania (rsp. vzkriesenia) Ježiša Krista po jeho umučení a smrti na kríži.

V rímskokatolíckej cirkvi oslava Veľkej noci bezprostredne trvá po celú veľkonočnú oktávu, no veľkonočná doba končí až 50. dňom slávnosťou "Zoslania Ducha Svätého" ( Turí-ce ). V gréckokatolíckej cirkvi obdobie Paschy ( gréckokatolícki a pravoslávni kresťania na-zývajú Veľkú noc výlučne -Pascha) trvá od "Nedele vzkriesenia" do stredy pred "Nanebo-vstúpením Pána", teda 40 dní. Turíce či Zoslanie Ducha Svätého, Svätodušné sviatky, Zostúpenie Svätého Ducha, Päťdesiatnica ukončujú Veľkonočné obdobie.

Pomeno-vanie Turíce vzniklo od slova Tur a súvisí s rovnomenným Staroslovanským božstvom plod-nosti. Stalo sa to v snahe vykoreniť a pokresťančiť tento pôvodný Slovanský sviatok oslavu-júci silu prírody, ktorá na jar všetko dvíha k oblohe. Pravdepodobne sa tak stalo v snahe zjed-notiť pohanské a kresťanské tradície.

Je to obdobie nielen bujarej radosti, ale aj pôstu, odriekania. Je to aj obdobie nádeje v budúcnosť, oslava novej jari a nového života.

Fašiangové obdobie sa spája najmä so zábavou a hodovaním. V regióne severného Spiša a Pienin si aj počas rýchlej a modernej doby zachovávajú jedinečnú kultúru a tradície, ktoré so sebou prináša táto sezóna.Časový úsek od sviatku Troch kráľov až do Popolcovej stredy je známy ako Fašiangy. Nimi sa odštartoval štyridsaťdňový pôst pred Veľkou nocou, preto sú známe ako sviatky jedla a sýtosti. Hoci dnes máme dostatok jedla po celý rok, tieto príjemné zvyky našich predkov sme si do veľkej miery zachovali aj v súčasnosti.

Tradične sa v Starej Ľubovni bude ukončovať fašiangový čas pochovávaním basy Rózy v sprievode folklórnych súborov a dychovej hudby. Prestrojení občania za farára, kostolníka či profesionálne plačky sa vo víre plaču, tanca a zábavy na dlhší čas rozlúčia s hostinami a veselicami. Ukončenie fašiangov tradičným spôsobom, ktorý sa v obci Forbasy koná už od nepamäti, sú tzv. Turone. Ide o zvyk pochodu masiek „turoňov“ na čele s hlavným turoňom.

Dlhšie trvajúcim obdobím nasledujúcim po jednodňovej záležitosti Hromníc boli fašiangy. Dĺžka trvania fašiangov závisí jednak od termínu Veľkej noci a jednak od časového rozmedzia medzi jarnou rovnodennosťou a po nej nasledujúcim splnom. V ranom stredoveku sa obdobie označovalo ako mjasopust, no už počas 13. storočia sa nám tu udomácňoval názov nemeckého pôvodu - fašangy, fašiangy.

Keďže išlo o obdobie, ktoré predchádzalo striktnej disciplíne v podobe pôstu, bolo vyplnené zábavami, bohatosťou jedál, pričom v závere bolo už dovolené takmer všetko. Ľudia beztrestne parodovali uznávané normy správania, spoločenské neduhy jednotlivcov a správali sa uvoľnene, akoby v týchto dňoch odkladali svoju identitu a všetko, čo urobili alebo povedali, išlo na konto ich „dvojníkov“ - postáv, ktorých masku mohli použiť. Vybočili zo svojich stereotypov a duševne relaxovali.

Fašiangy však neznamenali, že gazdovia a gazdiné odhodili sekery a varechy a bezuzdne sa takmer mesiac zabávali. Obdobie bolo pre ľudí aj akýmsi deliacim prvkom, ktorý ukončil obdobie určitých prác a nahradil ho inými (napríklad skončili priadky a nasledovalo tkanie). Taktiež sa počas fašiangov konali rôzne obrady spojené so zmenou stavu jednotlivca. Svadieb sa práve vo fašiangovom období uskutočnila prevažná väčšina z celého roka.

Fašiangy boli teda časom zábavy, veselili sa starí i mladí, pričom najintenzívnejšie oslavy prebiehali v posledných dňoch obdobia pred Popolcovou stredou. Zvyčajne trvali od nedele do utorka. Organizovala ich miestna mládež. Prirodzene sa oslavy spájali s hodovaním a s ním spojeným nie príliš striedmym pitím alkoholických nápojov. Verilo sa, že kto sa na fašiangy do sýtosti nenaje, celý rok bude hladný. V majetnejších rodinách a u mešťanov boli aj jedlá vyberanejšie, existoval však pokrm, ktorý by ste našli na stole želiarov, sedliakov i v meštianskej kuchyni. Boli ním vyprážané šišky alebo fánky podávané s cukrom a lekvárom.

Neodmysliteľnou súčasťou fašiangov bol sprievod. Tvorili ho zvyčajne skupinky mládencov, ktorí chodili s muzikou po domoch a pýtali jedlo, z ktorého dievčatá pripravovali fašiangové špeciality. Vyzbierané dobroty chlapci napichovali na ražeň alebo zbierali do košíka. Spev dopĺňali aj komickými scénkami, buď sa v rámci nich prezliekali za ženy alebo parodovali príslušníkov iných stavov, resp. vrstiev obyvateľstva.

V utorok sa opäť tancovalo v krčme a fašiangy zakončovali až na Popolcovú stredu. Práve vtedy sa preobliekli do rôznych masiek a opäť vyberali jedlo, prípadne peniaze. Ak sa niektorému podarilo nenápadne odniesť z komory kus šunky alebo mäsa, považovalo sa to za prejav šikovnosti. Napokon, keď mládenci obišli všetky domy, skončili v krčme, kde všetko zjedli a peniaze prepili.

HORVÁTHOVÁ, E., 1986. Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava: Tatran.

tags: #fasiangy #turice #velka #noc #pride #mp3