Františkánsky kostol v Košiciach: História a Architektúra

Košice, metropola východného Slovenska, sú bohaté na históriu a vzácne sakrálne stavby. Mesto má viac ako 40 kostolov.

Medzi nimi vyniká Kostol svätého Antona Paduánskeho, známy aj ako Františkánsky či Seminárny kostol, ktorý je významným chrámom v Košiciach s bohatou históriou siahajúcou do 14. storočia. Nachádza sa na Hlavnej ulici spolu s Františkánskym kláštorom a predstavuje zbarokizovanú stavbu pôvodne gotického chrámu.

V súčasnosti je zasvätený sv. Antonovi Paduánskemu. Chrám je známy taktiež ako Františkánsky kostol, ale aj ako Seminárny kostol, keďže vedľa neho bol zriadený kňazský seminár.

Po Dominikánskom kostole je to druhý najstarší kostol v Košiciach. Oproti Dómu sv. Alžbety je dlhší o viac než osem metrov. Kedysi mal prívlastok aj “vojenský” kostol, pretože v čase jeho nefunkčnosti v ňom boli vojenské sklady, potom ho na bohoslužby využívali kuruckí vojaci a nakoniec i pretože ho na konci II. svetovej vojny vyrabovali osloboditelia IV. ukrajinského frontu.

Podľa najstarších dokumentov rehoľníci františkánskeho rádu pôsobili v Košiciach už v roku 1405. Kostol dal postaviť rod Perényiovcov po požiari v roku 1333 a pôvodne bol zasvätený sv. Mikulášovi. Zakladateľom ich kostola je rodina Perényiovcov.

Dátum začiatku výstavby chrámu na tomto mieste nie je známy. Vieme len toľko, že tu stál kostol, ktorý vyhorel a v roku v roku 1333 dali súčasnú stavbu v gotickom štýle na z ruín starého chrámu postaviť páni z Perína, čiže Peréniovci (Perényi). Patrocínium (zasvätenie patrónovi) patrilo sv. Muklášovi. Výstavbu dokončili až v roku 1405.

S datovaním príchodu františkánskeho rádu do Košíc sú trochu problémy a nejasnosti. Príchod a usadenie sa františkánov v Košiciach a výstavbu kostola s kláštorom vraj podnietil a financoval rod abovských dedičných županov Perényiovcov.

Uvádza sa, že kostol dokončili v roku 1405 /Helena Haberlandová/ ale aj 1406 /Ľudovít Kemény/, kedy ho aj zasvätili svätému Mikulášovi. Prvý raz je tento kostol výslovne spomenutý v pápežskej bule Bonifáca IX. z 9. marca 1402, z ktorej vyplýva, že kostol františkánov je ešte nedokončený.

Kostol františkánov bol síce prostou, ale veľmi pôsobivou stavbou, do ktorej sa zmestilo až 2000 veriacich a je dodnes asi najdlhším kostolom v Košiciach - v tomto parametri predčí aj Dóm svätej Alžbety.

Už krátko po vystúpení Martina Luthera sa do Košíc dostali myšlienky reformácie, ktorej šírenie viedlo v roku 1551 k odchodu františkánov z mesta. V období šírenia reformácie v roku 1600 boli františkáni prinútení vzdialiť sa z Košíc a loď ich kostola sa stala armamentáriom, skladiskom zbraní. Kláštor s kostolom sa stal obeťou veľkého požiaru mesta v roku 1556.

Rok 1556 bol pre Košice katastrofický v tom zmysle, že pri požiari vyhorelo takmer celé centrum včítane Dómu sv. Alžbety, Urbanovej veže, ale aj Kostola sv. Mikuláša. Ten na rozdiel od iných stavieb ostal neopravený a zriadili v ňom vojenský sklad.

V rokoch 1600 až 1640 sa počas reformácie dostal do vlastníctva protestantov, v roku 1640 sa vrátil katolíckej františkánskej reholi. Na bohoslužby bola využívaná len uzavretá svätyňa chrámu a sakristia.

Keď Ferdinand III. premiestnil Turkami vyhnanú jágerskú kapitulu z Jasova do Košíc, boli františkáni v tom istom roku od 29. apríla prinútení odovzdať kanonikom na používanie svätyňu kostola. Sami si odbavovali liturgiu v kaplnke svätého Antona zriadenej v priestoroch dnešného seminára.

Napriek tomu, že šlo o veľmi poškodený chrám, dostalo sa mu mimoriadnej pozornosti. V rokoch 1650 až 1671 totiž Jáger dobyli a držali tureckí dobyvatelia a jágerský biskup sa premiestnil so svojim úradom do Košíc. Z pôvodného kostola sv. Mikuláša bola opravená iba svätyňa (v danom čase uzatvorená a oddelená od lode chrámu). Práve v tejto svätyni slúžil biskup svoje omše, teda v rokoch 1650 až 1671 bol kostol v pozícii katedrály.

Františkánsky kostol v Košiciach

Okolo roku 1634 gróf Štefan Nyári, najvyšší vojenský tribún mesta, vyvinul snahy o návrat rehole františkánov do Košíc. Františkáni sa tak vrátili v roku 1651. V kostole užívali len kaplnku, ktorú zasvätili sv. Antonovi Paduánskemu. V dôsledku nariadenia Leopolda I. v roku 1668 prestala loď kostola slúžiť ako vojenské sklady a keď sa jágerská kapitula premiestnila v roku 1671 do dómu svätej Alžbety vráteného katolíkom, františkáni preberajú do svojej opatery celý svoj kostol. Celý kostol využívali až od roku 1668, kedy bol sklad zbraní zrušený na príkaz cisára Leopolda I.

Dostatočnej pozornosti sa mu venovalo aj počas kuruckých povstaní. Otčim Františka II. Rákociho, ktorým bol Imrich Tököli, v roku 1682 vydal katolícke kostoly luteránom. V rukách katolíkov ostal len tento chrám.

Po návrate do Košíc františkáni znova využívali Kaplnku sv. Antona. Neskorším návratom katolíkov (teda i františkánov) sa začalo s opravou kostola a a zasvätili ho sv. Antonovi Paduánskemu. Rekonštrukčné práce sa konali v rokoch 1718 až 1724 a získal terajšiu barokovú podobu.

V rokoch 1718 - 1724 prebiehala rekonštrukcia, na ktorej sa podieľali staviteľ Tomáš Tornyossy a sochár Šimon Griming. Loď a fasáda kostola je odvtedy zbarokizovaná, upravená bola aj uličná fasáda kostola. Gotický sloh bol ponechaný len v pôvodnom presbytériu. Zachovali sa aj reliéfy pôvodnej gotickej brány.

Počnúc rokom 1718 počas celých šiestich rokov prešiel františkánsky kostol dôkladnou obnovou z dobročinnosti kráľa Karola III. (súčasne bol cisárom Karolom VI.) a mesta Košíc. Vtedy dostal pôvodne gotický kostol loď v barokovom štýle. Dobročinnosť mesta hlása aj dnes (rozumej 1928) erb Košíc nad bránou.

V roku 1778 ho však postihol ďalší požiar, pri ktorom sa roztavili štyri zvony aj vežové hodiny. Kláštor a kostol sa stali dňa 25. apríla 1779 korisťou ohňa. Vtedy sa zničili i vežové hodiny a štyri zvony. Práce na obnove trvali štyri roky.

Keď cisár Jozef II. rozpustil rády žobravých mníchov, v Košiciach zanikol aj rád Františkánov. V roku 1787 rozpustil Jozef II. košický františkánsky rádový dom. Kráľovské nariadenie odovzdalo kostol a kláštor košickému biskupstvu založenému v roku 1804 na seminárne účely.

V Košiciach ostal jediný, ktorý sa volal Sebald Swoboda. V roku 1804 vzniklo v Košiciach biskupstvo, ktoré vyžadovalo vlastný seminár. Práve jeho založením bol Sebald Swoboda poverený a tak sa tento kostol stal seminárny.

Po založení košického biskupstva bol v roku 1806 v kostole a kláštore zriadený kňažský seminár. Počas napoleonských vojen využívala objekty armáda ako sklad. Armáda opustila kláštor v roku 1815.

Počas napoleonských vojen bol však obsadený a opäť (azda dáky zvyk?) slúžil ako vojenský sklad. V roku 1810 je kostol vojenským hospodárskym skladom. Na intervenciu biskupa Ondreja Szabóa sa v roku 1818 vyprázdňuje a po nutných opravách sa vracia k pôvodnému využitiu. V roku 1839 bola veža zvýšená o dve siahy.

História sa zopakovala aj v inej pozícii tohto chrámu. V 19. storočí opravovali Dóm sv. Alžbety a biskup hľadal nový svätostánok na svoje bohoslužby. Jeho voľba padla na kostol biskupského semináru a tak sa na čas opäť stal katedrálou. V čase, keď bol Dóm sv. Alžbety opravovaný, pôvodne františkánsky kostol slúžil ako košický farský chrám.

V rokoch 1862 - 63 bola realizovaná maliarska výzdoba interiéru. Kňažský seminár fungoval až do roku 1950, kedy bol v rámci komunistických represií proti katolíckej cirkvi zrušený. Cirkvi sa kláštorné budovy vrátili až v roku 1992, pričom došlo k obnoveniu seminára.

Vojaci súvisia s týmto chrámom ešte jedným neschválne známym skutkom z 19. januára 1945. Keď Košice oslobodila 18. armáda IV. ukrajinského frontu, jej vojaci vtrhli do kostola vyrabovali ho.

V rokoch 1980 až 1981 sa robil na jeho fasáde pamiatkový výskum, pričom boli objavené zvyšky pôvodnej plastickej výzdoby západného portálu kostola. Objavené sošky boli zaradené do obdobia takzvaného "krásneho slohu" v gotike, ktorý u nás prevládal na prelome 14. a 15. storočia a boli takej kvality, že viedli k domnienke, že stavebná huta, pracujúca na výstavbe tohto kostola, neskôr prešla na rozbiehajúcu sa stavbu Dómu svätej Alžbety, kde vytvorila plastickú výzdobu portálov brán.

Architektúra a Interiér

Interiér Františkánskeho kostola

I keď kostol pôvodne postavili ako gotický, prešiel barokovou prestavbou. Kostol stojí na južnej strane kláštora. Orientácia kostola je tradičná. Hlavný oltár je orientovaný na východ. Jedna loď chrámu je doplnená o sedem postranných kaplniek (štyri na južnej a tri na severnej strane) a gotický uzáver presbytéria.

To sa prejavuje aj na priečelí, kde sa však zachovalo niekoľko gotických reliéfov. Prvý zobrazuje ukrižovania Pána. Ďalej sú to sochy sv. Františka, sv. Antona Paduánskeho, sv. Kláry a sv. Margaréty. Najvyššie je uložená kamenná plastika Blahoslavenej Matky s anjelmi.

Trojosové priečelie je ukončené trojuholníkovým tympanónom, ktorý je zdobený neskôr zhotovenými volútami. Po stranách sa nachádzajú pilastre, ktoré členia priečelie až do výšky tympanónu a podopierajú krepové kladie. Vo výklenku nad vstupom vpravo sa nachádza socha sv. Antona Paduánskeho, vľavo je socha sv. Františka. Na bočných volútových ukončeniach štítu sa nachádzajú sochy sv. Kláry (na južnej strane) a sv. Margity.

Veža nie je predstavaná za západnej strane lode chrámu, ako to býva zvykom, nevstupuje sa teda dnu cez ňu, ale týči sa až vzadu nad sakristiou. Táto kostolná architektúra je charakteristická iba pre františkánov a dominikánov. Veža má štvorcový pôdorys. Je pristavaná k severnému múru svätyne podľa zvyklostí kostolov žobravých rádov. Má šesť podlaží. Bola budovaná v dvoch etapách a po štvrté podlažie bola vystavaná už v 14.

Pohľadom zvonku možno pozorovať ešte jednu architektonickú zaujímavosť. Táto kostolná architektúra je charakteristická iba pre františkánov a dominikánov. (Podobne je na to Dominikánsky kostol na Dominikánskom námestí.)

Pri vstupe dovnútra návštevníka zaujme barokový interiér, ktorý pochádza z rokov 1760 až 1770. Pri vstupe dovnútra zaujme barokový interiér z rokov 1760 až 1770. Výnimočne vysoké sú sochy na oltári. Sv. Peter a sv. Pavol majú vyše troch metrov. Pre oltár je celkovo typické veľkolepé stvárnenie netypickou rokovou konštrukciou s baldachýnom a postavou sv. Karola Bartolomejského. Hlavná loď je zdobená maľbami od viedenského maliara Wretlunda, na ktorých je vyobrazené Korunovanie Panny Márie, Krst Krista a štyria cirkevní otcovia. Oltárny obraz namaľoval viedenský maliar Michal Unterberger. Zobrazuje Pannu Máriu s dieťaťom Ježišom a so sv. Antonom Paduánskym.

V chrámovej lodi sa nachádza sedem bočných kaplniek s oltármi sv. Petra z Alkantaru, Panny Márie, Svätej Rodiny, Lourdskej Panny, sv. Vendelína, sv. Jána Nepomuckého a sv. kríža. V bočných kaplnkách na južnej a severnej strane sa nachádza sedem vedľajších oltárov z 18. storočia.

Oltár sv. Petra z Alcantary je doplnený sochami sv. Štefana a Ladislava s anjelmi a obrazom sv. Petra. Barokový oltár Svätej rodiny je doplnený sochami sv. Štefana, Ladislava, Rozálie a neznámej svätice. Nachádza sa tu aj oltár Sedembolestnej Panny Márie a neskorobarokový oltár sv. Kríža.

Oltár Panny Márie baldachýnového typu so sochou Boha Otca a oválnym obrazom uprostred bol vytvorený v období rokoka. Rovnako aj oltár sv. Františka z Assisi, v ktorého strede je obraz od Deéda z roku 1941 a vo vrchole oltára je umiestnený barokový obraz sv. Margity.

Nad hlavným portálom je gotický reliéf s námetom Veľkej Kalvárie zo 14. storočia vkomponovaný do barokového baldachýnu. Reliéf pôvodnej gotickej brány svojou kvalitou spracovania predstihuje aj reliéfy Dómu sv. Alžbety. Zobrazuje Spasiteľa, dvoch lotrov a mučiace nástroje v tvare písmena T. Pri podnoží kríža sa vľavo nachádzajú postavy troch Márií. Na pravej strane je vyobrazený sv.

Počas výskumu, ktorý organizoval Slovenský pamiatkový ústav v rokoch 1980 - 1981 boli odkryté dva bočné reliéfy s námetom Bičovania a Korunovania Krista a bočný vstupný portál na južnej strane lode, ktorý bol zamurovaný už v 17.

Krypty Františkánskeho Kostola

V minulosti mal kostol tri väčšie a viacej menších krýpt. Prvá bola zriadená pod svätyňou. Do tejto krypty bol v roku 1660 pochovaný jágerský biskup Benedikt Kišdy. Druhá veľká krypta bola uprostred lode, zriadená v roku 1723. Tretia veľká krypta bola tiež v lodi, pod takzvanou loretánskou kaplnkou.

Menšie krypty pre jednotlivcov vykopali a vybudovali v rôznych častiach. Takouto kryptou je hrobka generála Jozefa Renauda (†1736) a jeho syna Jána Renauda (†1765) v kaplnke svätého Jána Nepomuckého. Pri oltári nepoškvrnenej Panny Márie je miesto odpočinku generála Gotfrieda Jána Sternthala. Pri bráne odpočíva Ferdinand Flachenfeld, hornouhorský vrchný poštmajster (†1758).

Podľa zápisnice z cirkevnej vizitácie z roku 1808, mal tento kostol iba jednu používateľnú kryptu, a aj do tejto sa pochovávalo veľmi zriedkavo. Podľa matriky úmrtí pochovali do krypty seminárneho kostola ako posledného grófa Augustína Dessewffyho 15. februára 1855.

Krypta: V krypte pod podlahou svätyne je pochovaný jágerský biskup Benedikt Kisdy (1660). Krypta s mramorovou rakvou J. Renaud a jeho syna, vyzdobená sochami štyroch anjelov s vojenskými trofejami a krypta generála J. G. Sterdhala (1740). Krypty C. G. Engelharta (1767), Ch. J. Schweyera (1767), G. Megyeriho (1662), F. Flachenfelda (1758).

Pochovaní vo Františkánskej Krypte (1729-1777)

Podľa matriky úmrtí košickej rímskokatolíckej fary boli do františkánskej, od roku 1804 už seminárnej krypty pochovaní počnúc rokom 1729 nasledujúci nebožtíci:

Už v časoch biskupa Dr. Augustína Fischer-Colbrieho sa zvažovalo o vrátení niekdajšieho košického kostola a kláštora františkánom, aby sa mohli opäť podieľať pastoračnou činnosťou na duchovnej starostlivosti rastúceho počtu katolíckych veriacich. Prekážkou tejto idey bolo to, že chýbali potrebné materiálne prostriedky na stavbu vhodnejších priestorov pre bohoslovecký seminár Košického biskupstva, zriadený práve v pôvodnom kláštore františkánov.

Biskup, vidiac potrebu výstavby nových kostolov na periférii rozrastajúceho sa sídelného mesta, zakúpil pozemok, aby na ňom dal postaviť nový kostol na počesť blahoslavenej Panny, ako Regine Pacis, tj. Kráľovnej pokoja. Jeho úmysel bol zmarený jeho smrťou v roku 1925. Vtedy sa vďační veriaci chopili veci a spustili zbierku na postavenie kostola Reginy Pacis na pamiatku tohto biskupa. Výsledkom vytrvalosti a obetavosti bolo rozhodnutie kat. spoločenstva v roku 1938, že postaví kostol na najvhodnejšom mieste, na južnom území Košíc. Tam mestský úrad veľkodušne daroval na tento účel pozemok 100×40 m, v susedstve sociálneho domu.

Keďže cirkevná vrchnosť si priala kostol dať na starosť nejakému rádu, bolo temer samozrejmé, že to ponúkla najprv františkánom, v Košiciach kedysi obetavo činným. Tí to s radosťou prijali, ba navyše prevzali na seba aj náklady výstavby kláštora, aby materiálne pomohli cirkevnému spoločenstvu.

Za týchto priaznivých okolností sa začali práce: 9. júna 1938 sa uskutočnil prvý výkop a s promptným úsilím pokročili výkopy základov natoľko, že sa 29. júna mohli v prítomnosti veľkého počtu veriacich slávnostne posvätiť a umiestniť základné kamene. Obrad vykonal košický biskup, apoštolský administrátor Jozef Čársky spolu s dvoma otcami františkánmi.

Po sv. omši pod holým nebom biskup i generálny predstavený, páter Bruno Böhm, povzbudili veriacich. Farár mesta, prelát-kanonik Barna Tost ich oboznámil s dokumentmi historického významu, ktoré sa mali vložiť do základných kameňov kostola a kláštora. Občania Márton [Martin] Stiebler a István [Štefan] Fábián vyjadrili v mene miestnych obyvateľov vďačnosť za stavbu kostola.

Nový kostol a kláštor bol vďaka promptnej práci ukončený v roku 1939. Na vežu umiestnili kríž 11. júna 1939, posvätený košickým farárom Barnom [Barnabášom] Tostom. Kostol a jeho zvon posvätil nový košický biskup Dr. István Madarász 17. decembra 1939 a slávnostne ho odovzdal františkánom do používania. V modernom slohu postavený nový kostol je dielom farníka architekta Sándora Herbayho. Jeho dĺžka je 40 m, šírka 27 m a výška 12 m. Kostolná veža je vysoká 32 m. Obrady, konané vo svätyni, vyvýšenej o päť schodíkov, je vidieť z každého miesta kostola.

Obrovský mozaikový obraz v pozadí z kameňa vytesaného hlavného oltára zobrazuje blahoslavenú Pannu ako Kráľovnú Pokoja, nad ňou s holubicou, predstavujúcou sv. Ducha, vznášajúcou sa uprostred lúčov medzi anjelmi. Jeho nápis: Regina pacis ora pro nobis. Bočné oltáre lode: na strane čítaní [ambonu]: oltár sv. Terezky z Lisieux ako dar Oltárnej jednoty a oltár sv. Antona Paduánskeho. Obraz na ňom je dielom umeleckého maliara Sándora Deéd-a. Oltár na evanjeliovej strane - oltár sv. Františka z Assisi ako dar františkánov tretieho rádu.

V roku 1940 zostavený organ na chóre darovala kedysi firma Rieger biskupovi dr. Fischer- Colbriemu. Kostol v rovnakom roku zariadili z verejnej zbierky aj ohrievačom vzduchu.

Biskup Dr. István Madarász dňa 21. decembra 1940 erigoval pre zhruba 8500 katolíkov k tomuto kostolu novú farnosť a jej vedením poveril otcov františkánov, patriacich do maďarskej provincie sv. Jána Kapistránskeho. Biskup zároveň povolil aj to, aby jednotliví členovia rádu dočasne vykonávali svoju dušpastiersku činnosť aj v niekdajšom františkánskom, seminárnom kostole v centre mesta. Týmto sa začína nová kapitola dejín do Košíc navrátených františkánov.

tags: #frantiskansky #kostol #kos