Franz Schubert a Viedeň: Hudobná cesta po stopách majstra

Umenie hudby tu pochovalo poklad, ale ešte krajšie nádeje. Tak znie epitaf na hrobe Franza Schuberta, ktorý zomrel vo veku iba tridsaťjeden rokov. Žiadny iný skladateľ jeho rangu nie je tak silno spojený s Viedňou ako Franz Schubert. Celý život prežil v rodnom meste a písal nesmrteľnú hudbu najmä pre okruh svojich priateľov.

Viedeň bola jeho domovom, životným priestorom, múzou. Skladbe tak dal najvyššiu hudobnú expresivitu. Inšpiráciu nachádzal medzi kaviarňami, koncertnými sálami a obývačkami.

Poďme sa spoločne vydať po stopách tohto hudobného velikána a preskúmať miesta, ktoré formovali jeho život a tvorbu.

Schubertov život v skratke

Franz Schubert sa narodil posledného januára 1797 v dedinke na okraji Viedne, ktorú medzitým pohltilo veľkomesto. Bol jedným zo štrnástich detí, z ktorých sa však dospelosti dožilo len päť. Ťažko povedať, po ktorom z rodičov zdedil svoje neobyčajné nadanie. Otec rozhodne nebol nijako presláveným hudobníkom, malému Franzovi však aspoň odovzdal základy hry na husle.

V tej dobe hrával violu v kvartete s otcom a bratmi, pre ktorých napísal aj svoje prvé skladby. Už vtedy si Franza všimla najväčšia hudobná autorita vtedajšej Viedne Antonio Salieri, dnes známy hlavne ako sok Amadea Mozarta. Malého génia nebolo možné prehliadnuť, takže zbor čoskoro mohol dirigovať a Salieri ho začal súkromne učiť hudobnú teóriu a kompozíciu. Chlapec pre zbor napísal niekoľko skladieb a v šestnástich zložil prvú symfóniu.

Postupom času sa okolo širšej verejnosti stále neznámeho hudobníka začala tvoriť skupina obdivovateľov, ktorá dala vzniknúť neskorším špekuláciám o Schubertovej homosexualite.

Na vrchole tvorivých síl sa však začalo zhoršovať Schubertovo zdravie. Koncom roka 1828 trpel horúčkami a prestal byť schopný prijímať pevnú stravu. Na smrteľnej posteli v byte brata Ferdinanda si nechal zahrať Beethovenov sláčikový kvartet číslo 14, kým naposledy vydýchol. Ako príčina úmrtia bol diagnostikovaný brušný týfus, niektoré symptómy však ukazujú skôr na syfilis.

Za svojho života sa prílišného uznania nedočkal, jeho sedem symfónií a na pätnásť stoviek ďalších skladieb sa začalo objavovať až v desaťročiach po Schubertovej smrti.

Schubert strávil v tomto juhoslovenskom meste päť mesiacov v roku 1818 a svoju návštevu si zopakoval o šesť rokov neskôr. Pôsobil ako domáci učiteľ hudby dcér grófa Jána Karola Esterházyho. Počas svojho pobytu v Želiezovciach skomponoval niekoľko piesní a práve v tunajšom parku údajne vznikli Nemecké tance a cyklus Krásna mlynárka.

Bohémske hýrenie vyústilo približne v roku 1823 do nakazenia syfilisom. Choroba, ktorá bola v tej dobe prakticky neliečiteľná, ovplyvňovala jeho zdravotný stav. Franz Schubert zomrel 19. novembra 1828 oslabený týfusom, ale aj priotrávený ortuťou, ktorá sa vtedy používala na liečenie syfilisu. Za sebou zanechal neuveriteľné množstvo diel - približne tisíc skladieb.

Miesta spojené so Schubertom vo Viedni

Viedeň - Franz Schubert strávil prvé štyri a pol roka svojho života v rodnom dome na Nußdorfer Strasse. V byte, kde zomrel, zostal len dva a pol mesiaca. Obe miesta dnes môžete navštíviť a spoznať život a dielo tohto hudobného velikána bližšie.

Schubertov rodný dom

Dnes vyzerá Schubertov rodný dom romanticky - má len jedno poschodie, zadné krídla obopínajú malý dvor, otvorené galérie vedú priamo do izieb. V minulosti tu však bývalo šestnásť rodín vo veľmi stiesnených podmienkach, pričom každá rodina mala maličký byt len s jednou izbou. Franz sa narodil v kuchyni ako trináste zo šestnástich detí. Len štyria z jeho súrodencov prežili dojčenský vek.

V rodnom dome je ilustrovaná a zdokumentovaná najväčšia časť jeho životopisu: Schubertova príprava, jeho hudobný vývoj, jeho rodina a priatelia. Budova na Nußdorfer Straße je jedným z mála zachovaných predmestských domov tej doby. Neslúžila len na obytné účely, ale bola v nej aj škola, ktorú viedol otec Franza Schuberta. Dnes je výstava na prvom poschodí venovaná jednotlivým biografickým etapám a prostredníctvom dokumentov, obrazov a zvukových ukážok rozpráva o Schubertovom prostredí, jeho vzdelaní a hudobnej tvorbe, ktorá zahŕňa viac ako 600 piesní, ale aj významné symfónie, zborovej tvorby, ako aj klavírnej a komornej hudby. Môžete vidieť aj absolútnu zvláštnosť: charakteristické okuliare, ktoré dodali Schubertovi jeho nezameniteľný vzhľad.

Otvorené: utorok - nedeľa 10:00 - 13:00 hod., 14: - 17:00 hod. (zatvorené: 01.01., 01.05 a 25.12.)

Vstupné: dospelí nad 19r. 5,- / seniori a študenti 4,- € / do 19r.

Schubertov rodný dom vo Viedni

Byt, kde Schubert zomrel

Svetoznámy hudobný skladateľ Franz Schubert prežil celý svoj život v rodnej Viedni. Byt, v ktorom zomrel, bol odjakživa pútnickým miestom pre obdivovateľov Schuberta z celého sveta a zobrazuje jeho posledné hudobné návrhy, historické dokumenty súvisiace s jeho smrťou a jeho posledný rukou písaný list.

Otvorené: utorok - nedeľa, 10:00 - 13:00, 14:00 - 17:00 hod. (zatvorené 01.01., 01.05. a 25.12.)

Vstupné: dospelí nad 19r. 5,- / seniori a študenti 4,- € / do 19r.

Cintorín St. Marx

Najznámejšou osobou pochovanou na cintoríne sv. Marka je hudobný génius Joannes Chrysostomus Wolfgangus Theophilus Mozart. Ten tu má v súčasnosti zriadený len symbolický hrob, ktorý som cielene vyhľadal. Symbolický hrob preto, lebo pôvodne bol Mozart pochovaný do neoznačeného a masového „šachtového“ hrobu, ktorý sa nachádzal približne v tých miestach.

Viedenský cintorín St. Marx má aj napriek svojej pohnutej histórii úžasnú atmosféru. Jeho čaro vynikne hlavne v čase, kedy kvitne orgován, ktorý vytvára spolu s náhrobkami zaujímavú scenériu. V priebehu rokov tento výnimočný cintorína chátral. V 20. storočí bol však zrekonštruovaný, uvedený do stavu pamiatkovej ochrany a pre verejnosť sprístupnený v roku 1937.

Hrob Franza Schuberta na cintoríne St. Marx

Wiener Zentralfriedhof (Viedenský centrálny cintorín)

Druhým navštíveným viedenským cintorínom bol pochopiteľne ten najväčší - Zentralfriedhof, v preklade Centrálny cintorín, zriadený v roku 1863 a otvorený v roku 1874. Je jedným z najväčších cintorínov na svete podľa počtu pochovaných, druhým najväčším cintorínom v Európe a samozrejme najznámejším cintorínom spomedzi takmer 50 viedenských cintorínov.

Centrálny cintorín je „o polovicu menší ako Zürich, ale dvakrát taký zábavný". V jeho areáli dokonca premáva po akýchsi uliciach verejná „cintorínová“ autobusová linka č. 106 s niekoľkými zastávkami. „Tieto 100 km dlhé betónové ulice spolu so 450 km dlhou sieťou vedľajších chodníčkov spájajú dokopy až 330 000 hrobov, v ktorých odpočíva viac ako 3 milióny ľudských príbehov.“

Wiener Zentralfriedhof bol od svojho založenia navrhnutý ako multikonfesionálny cintorín, čím odráža náboženskú a kultúrnu rozmanitosť Viedne. Cintorín poskytuje priestor pre pochovávanie veriacich rôznych náboženských skupín, čo je neobvyklé najmä v kontexte doby, v ktorej vznikol (v roku 1874).

Na cintoríne sa nachádzajú hroby mnohých slávnych osobností, medzi nimi skladatelia ako Ludwig van Beethoven, Franz Schubert, Johannes Brahms či Johann Strauss. Schubert zomrel iba rok po Beethovenovi v roku 1828 a jeho hudba patrí medzi klenoty rakúskeho romantizmu.

Hroby slávnych skladateľov na cintoríne Zentralfriedhof

Otváracie hodiny:

• Letný čas (marec - október): 7:00 - 19:00
• Zimný čas (november - február): 8:00 - 17:00

Minoritský kostol vo Viedni

V sobotu 7. januára juniorská komunita minoritov z Bratislavy navštívila svojich bratov vo Viedni. Vo Viedni máme k Bratislave geograficky najbližší minoritský kláštor. Minoriti vo Viedni spravujú dnes dva kostoly. Stredoveký minoritský kostol v centre mesta im cisár Jozef II. odobral. Dnes v ňom však bratia znova slúžia sv. omše rakúskym i talianským veriacim. Kedysi bol dôležitým miestom kultu svätého kríža. Po odobratí kláštora Jozefom II. dostali bratia starú budovu a kostol po reholi trinitárov v inej časti mesta, dnes je to na Alser Strasse. Toto miesto sa stalo dôležitým centrom kultu sv.

Kláštor vlastní niekoľko veľkých historických knižníc, v ktorých nájdeme množstvo literárnych skvostov. Okrem vzácnych archívnych listín pochádzajúcich už z 13. storočia, opatruje aj originál posmrtnej masky L. van Beethovena a jeho husľový slák, vrátane množstva notových rukopisov. Beethoven mal k tomuto kláštoru pozitívny vzťah. Hrával na tunajšom organe a po smrti sa v tomto kostole konalo i slávnostné Requiem za jeho dušu.

V súčasnosti pôsobí vo Viedni 5 minoritov. Tvoria viacnárodnú komunitu.

Minoritský kostol vo Viedni

Ďalšie sakrálne pamiatky Viedne

Viedeň ako jedna z mála sa môže pochváliť nádhernými gotickými a barokovými kostolmi, veľkým množstvom palácov zo 17. a 18. storočia.

Stephansdom (Dóm sv. Štefana)

Najznámejšia pamiatka a symbol Viedne. Pôvodne románsky kostol vysvätený v roku 1147. Z týchto čias sa však nezachovala žiadna časť. Najstaršími prvkami katedrály sú Obria brána (Riesentor) a Pohanské veže (Heidentürme) po jej stranách z 13. storočia na západnom priečelí. Na stavbu dómu pozývali tých najlepších majstrov. Veľa gotických diel sa nachádza na vonkajších stenách dómu.

Keď vojdeme Obrou bránou úplne vľavo je Kaplnka sv. Kríža, kde cez bohatú barokovú kovanú mrežu môžeme vidieť na podlahe náhrobný kameň, pod ktorým odpočívajú ostatky princa Eugena Savojského. Vpravo je známy obraz Maria Pócs Ikon, znázorňuje Pannu Máriu s Ježiškom v byzantskom štýle. Dóm má 18 oltárov. Hlavný, mramorový barokový oltár zhotovili bratia Tobias a Johann Pock v roku 1641.

Vzácny je Oltár z Wiener Neustad, vľavo od hlavného oltára. Vpravo od tohto oltára je symbolický náhrobok (kenotaf) rakúskeho arcivojvodu Rudolfa IV., ale je prázdny. Panovník a jeho manželka Katarína Luxemburská, dcéra Karola IV., sú pochovaný v katakombách. Na opačnej strane vpravo je majestátna hrobka cisára Fridricha III. Najvýznamnejším umeleckým dielom interiéru je neskorogotická kazateľnica z roku 1515 od Antona Pilgrama.

Tu pochovali 12. Mozart mal svadbu v Dóme sv. Štefana a tu aj bolo 6. decembra 1791 vystavené jeho mŕtve telo v Krížovej kaplnke (Kruzifixkapelle) na vonkajšej severnej strane dómu.

Okrem katakomb možno navštíviť severnú aj južnú vežu. Severná veža je prístupná výťahom, na vrchu sa nachádza 20 tonový zvon Pummerin. Bol odliaty z diel ukoristených Turkom počas obliehania Viedne v roku 1683.

Stephansdom, dominanta Viedne

Peterskirche (kostol sv. Petra)

Cez krátku uličku v severnom rade, približne v strede ulice uvidíme na malom námestí Petersplatz barokovú fasádu kostola sv. Petra. Je to druhý najstarší a jeden z najkraších kostolov vo Viedni a pravdepodobne stojí na mieste, na ktorom kedysi stál kresťanský kostol už v čase rímskej Vindobony. Prvá písomná zmienka je z roku 1137. Okolo roku 1701 sa z iniciatívy cisára Leopolda I. začal stavať súčasný kostol. Dokončený bol v roku 1732.

Tvorcovia sa čiastočne inšpirovali kostolom sv. Petra v Ríme. Má bohatú barokovú výzdobu, najvzácnejšia pamiatka - stropná freska od J. M. Rottmayera (1713-14) vypĺňa mohutnú kupolu a zobrazuje korunováciu Márie od Najsvätejšej Trojice. Kostol bol vzorom pre trojičný kostol sv. Jána z Mathy a sv.

Interiér kostola Peterskirche

Ruprechtskirche (kostol sv. Ruprechta)

Na konci Švédskeho námestia začíname na Ruprechtsplatzi. Románsky kostol je najstarším kostolom a najvýznamnejšia stavba vo Viedni. Podľa legendy ho založili v roku 740 Chuniald a Gislar, dvaja poslovia viery zo Salzburgu. Prvá písomná správa o ňom pochádza z r. 1161. Stavba možno bola súčasťou Vindobony na čo poukazuje rímske murivo v krypte. Okná vypĺňajú najstaršie vitráže v Rakúsku z 13. storočia.

Môžeme povedať že, Ruprechtskirche je najstarší kostol zachovalý v pôvodnom stave a kostol sv. Petra stojí na najstaršom sakrálnom mieste vo Viedni. Bol postavený skôr, stojí na najstarších archeologicky známych základoch, ale neskôr bol niekoľkokrát prestavaný.

Kostol sv. Ruprechta, najstarší kostol vo Viedni

Franziskanerkirche (Kostol sv. Hieronymusa)

Zasvätený je sv. Hieronymusovi. Františkáni mali od roku 1451 v inej časti Viedne kláštor, ktorý bol zničený v roku 1529. V roku 1589 im mesto Viedeň prenechalo prázdny kláštor Magdalenitiek, ktorý bol postavený v rokoch 1383 až 1387. Kostol bol postavený v štýle juhonemeckej renesancie s prvkami gotiky. Barokový štýl mu vtisol staviteľ Jezuitského kostola Andrea Pozzo. V roku 1707 vytvoril veľkolepý hlavný oltár v tvare triumfálneho oblúka.

Cenná je drevená plastika "Madona s dieťaťom" ako aj najstarší hrajúci organ vo Viedni z roku 1642 Wöckerl-organ*. V krypte pod kostolom je niekoľko mumifikovaných tiel. Na námestí oproti kostolu stojí Mojžišova studňa zhotovená v roku 1798 podľa návrhu Johanna Martina Fischera.

Franziskanerkirche, kostol sv. Hieronymusa

Dominikanerkirche (Kostol sv. Dominika)

Dominikánov pozval do Viedne vojvoda Leopold VI. v roku 1226. Na konci 13. storočia, bol postavený väčší kostol v gotickom štýle, ktorý bol zničený tureckým obliehaním okolo roku 1529. Dnešnú podobu získal kostol v rokoch 1630-1634. Fasáda a kupola sú postavené v rokoch 1666 a 1674. Po odstránení mestského opevnenia boli dostavané dve veže na východnej fasáde. Okolo roku 1839 vznikol hlavný oltár od Karla Rösnera. Vzácny je pozlátený organ z 18.

Dominikanerkirche, kostol sv. Dominika

ST. BARBARA KIRCHE kostol sv. Barbory

Najstaršia zmienka pochádza z roku 1573, dnešná budova pochádza z rokov 1652-1654. Potom ako Jozef II. zrušil jezuitský rád, darovala Mária Terézia kostol a seminár gréckokatolíckej cirkvi. V roku 1784 bol zrušený seminár a bola postavená farnosť. Pôvodná veža mala cibuľový tvar. Dnešná fasáda pochádza od Eduarda Sprengera z roku 1852. Kazateľnica, ikonostas, krstiteľnica, obraz svätej Barbory pochádza z druhej polovice 18. storočia, obraz Mikuláša z polovice 19.

Múzeá venované Schubertovi

Hohenems - žiadne iné miesto neponúka viac k videniu na tému Franz Schubert ako dve Schubertove múzeá v Hohenems. Múzeum Franza Schuberta a Múzeum Schubertiade zahŕňajú viac ako 20 miestností v historických budovách a poskytujú prehľad o živote veľkého skladateľa a oj tom, ako bolo jeho dielo vnímané.

WIEN MUSEUM

V priestoroch Viedenského múzea je stála expozícia "Wien. Meine Geschichte" (Viedeň. Môj príbeh) - história Viedne od prvých dní až po súčasnosť na 3.300 m2, na troch podlažiach a s 1.700 predmetmi. Okrem iného tu návštevníci uvidia ikonické veľké predmety zo zbierky, napr. figúrky Donnerbrunnen (vysoké 5 a pol metra), model Dómu svätého Štefana,...

Otvorené: utorok, streda, piatok 09:00 - 18:00 hod., štvrtok 09:00 - 21:00 hod., víkend 10:00 - 18:00 hod.

Náš tip: vždy prvú nedeľu v mesiaci majú pobočky Viedenského múzea (WIEN MUSEUM) vstup zdarma.

Wien Museum na námestí Karlsplatz

Prehľad dôležitých miest spojených so životom a dielom Franza Schuberta

tags: #franz #schubert #vieden #kostol