Dóm svätej Alžbety v Košiciach: Skvost gotickej architektúry

Dóm svätej Alžbety v Košiciach je úžasná stavba. Za jej krásu, monumentálnosť, výtvarné stvárnenie by sa určite nehanbili ani Mekke svetovej gotiky vo Francúzsku. Dóm sv. Alžbety je najväčšou sakrálnou stavbou mestskej pamiatkovej rezervácie. Tá sa nachádza v samotnom centre Košíc, zahàňa 608 objektov a s plochou 85,5 hektára je najväčšou na Slovensku.

Dóm svätej Alžbety je skutočne najväčší kostol na Slovensku. Súčasne sa v ňom môže zúčastniť 5000 ľudí na bohoslužbe, pretože plocha jeho interiéru je 1 200 m². Menej sa spomína, že ide o najvýchodnejšie položenú gotickú katedrálu v Európe. So svojou dĺžkou aj výškou 60 metrov je dominantou Hlavnej ulice v Košiciach. Jednoducho je neprehliadnuteľná.

Dóm sv. Alžbety sa rozhodne oplatí lepšie spoznať a aj navštíviť. Priblížiť túto katedrálu už len z hľadiska historických udalostí, ktoré sa k nej viažu, je námet na hrubú knihu. Jej tajomstvá, zvláštnosti, dlhý zoznam artefaktov vysokej historickej i umeleckej ceny - to všetko v kompaktnom celku nie je možné podrobnejšie obsiahnuť ani pri dvoch, troch návštevách.

Dóm sv. Alžbety ukrýva vzácny interiér. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje hlavný oltár sv. Alžbety.

Dóm sv. Alžbety je najväčší kostol na Slovensku s plochou interiéru 1 200 m² a kapacitou vyše 5 000 ľudí a zároveň najvýchodnejšia gotická katedrála v Európe. Nachádza sa v strede Hlavnej ulice v Košiciach, pričom ju formuje do tvaru šošovky. Je katedrálnym chrámom Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy a farským kostolom Farnosti svätej Alžbety v Košiciach. Vonkajšia dĺžka dómu je 60 m, šírka 36 m, výška severnej veže 59 m, hlavnej lode 24 m a bočných lodí 12 m. Stavba vrcholnej gotiky mala značný vplyv na staviteľskú činnosť v okolitých mestách Prešov, Bardejov, Sabinov, Rožňava a ovplyvnila aj výstavbu ďalších chrámov v Poľsku a Sedmohradsku (Sibiu, Brašov a Kluž).

Komplex Dómu a priľahlých stavieb Kaplnky svätého Michala a Urbanovej veže bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970.

Dóm sv. Alžbety stojí na mieste, kde sa už pravdepodobne v 11. storočí nachádzal románsky kostol. Ten bol zasvätený sv. Michalovi. Jeho interiér mal plochu 520 štvorcových metrov. V štyridsiatych rokoch 13. storočia sa zmenilo patrocínium a zasvätili ho sv. Alžbete Durínskej, zvanej tiež sv. Alžbeta Uhorská. Niekedy okolo roku 1380 ho však postihol požiar a kompletne vyhorel.

Súčasný kostol, pre ktorý je charakteristická vrcholná gotika, vznikol na základoch pôvodnej stavby. V dôsledku toho i dnes možno v chráme pozorovať niekoľko fragmentov románskeho slohu. Patrí k nim soška leva, bronzová krstiteľnica a zopár náhrobných kameňov.

Najstarší kostol Košíc vznikol pravdepodobne okolo polovice 11. storočia a zasvätený bol svätému Michalovi. Vystavali ho na mieste súčasného Dómu v románskom slohu. Už ako farský kostol ho spomína i najstaršia písomná zmienka o meste z roku 1230. Po usadení nemeckých hostí v Košiciach v 40. rokoch 13. storočia, kedy sa svätá Alžbeta stala patrónkou mesta, došlo aj ku zmene pôvodného patrocínia farského kostola a zasvätili ho práve svätej Alžbete. Pri tejto príležitosti bol kostol upravovaný v druhej polovici 13. storočia v gotickom štýle. Kostol si zachoval románsku vežu, ale dostal gotickú klenbu a uzáver svätyne. Listina pápeža Martina IV. z roku 1283 už uvádza kostol ako zasvätený svätej Alžbete.

Základy tohto románsko-gotického kostola sa našli pri veľkej rekonštrukcii Dómu v rokoch 1882 - 1884. Svätyňa orientovaná na východ mala 11,5 × 10,25 m a jeho hlavná loď 27,8 × 14 m, celý priestor mal plochu 520 m². Tento farský kostol vyhorel okolo roku 1380, bol však upravený a udržiavaný v prevádzke až do výstavby súčasného Dómu. Dodnes sa z neho zachovalo niekoľko románskych artefaktov, ako napr. soška leva, bronzová krstiteľnica a niekoľko náhrobných kameňov.

Podľa niektorých autorov vyobrazenie dokladá viaceré, ešte románske prvky na veži. Má ísť o západný portál s polkruhovým oblúkom a okná (združené či štrbinové). Svedkami zaniknutej stavby sú podľa všetkého gotická bronzová krstiteľnica s ešte románskymi prvkami zo 14. Podľa niektorých zdrojov by z tohto kostola mohla pochádzať aj kamenná plastika psa (leva) zamurovaná v prízemí tejto veže.

Rozvíjajúcemu mestu už kostol z 13. storočia kapacitne nepostačoval, a tak koncom 14. storočia padlo rozhodnutie nahradiť ho väčšou a reprezentatívnejšou stavbou súčasného dómu. Za vlády kráľa Ľudovíta I. Veľkého (1342 - 1382) sa v kostole udial zázrak spojený so Svätou krvou, ktorý z Košíc urobil významné pútnické miesto. Prvý chrám vyhorel pri požiari mesta v roku 1380. Už v roku 1382 však bol opravený a ďalej slúžil ako farský kostol Košíc.

Nový chrám začali stavať koncom 14. storočia a ukončili ho v roku 1508. Pravda je však taká, že katedrála vlastne nebola podľa pôvodných plánov nikdy dostavaná. Svedčí o tom najmä rozdiel medzi severnou (Žigmundovou) vežou a južnou (Matúšovou) vežou. Práve južná veža nebola podľa projektu ukončená, ale zastrešili ju.

Výstavbu dómu podporovali mnohí mocní nielen z mesta, kraja, ale aj z kráľovského trónu či pápežského stolca. K donátorom patrí aj kráľ Žigmund Luxemburský (1368 - 1437), ktorý sa v roku 1387 stal uhorským kráľom. Tiež pápež Bonifác IX. (1350 - 1404), ktorý v roku 1402 vydal odpustkovú bulu. Tá sľubovala odpustenie hriechom tým pútnikom, ktorí prispejú na stavbu dómu. Podpora Žigmunda Luxemburského sa prejavila aj dodaním najlepších stavebných majstrov tej doby. Na stavbe chrámu pracoval aj jeho osobný dvorný architekt Peter z Budína. Aj z toho dôvodu na pamiatku štedrého kráľa a cisára sa severná veža (,odkiaľ je možná vyhliadka na Košice,) nazýva Žigmundova. Južná, nedokončená, zasa Matejova podľa kráľa Matej Korvína (1443 - 1490), ktorý bol výstavbe a oprave chrámov naklonený.

Po smrti Mateja Korvína nastali o uhorský trón boje a v roku 1491 obliehal Košice Ján Albrecht (1459 - 1501). Po prvýkrát v histórii bolo mesto obstreľované kanónmi. Niektoré strely zasiahli aj katedrálu a poškodil ju. Opravovať sa začalo až v rokoch 1496 až 1498, kedy na Severnú (Žigmundovu) vežu umiestnili aj hodiny.

K ďalším katastrofám patril rok 1556, kedy Dóm svätej Alžbety vyhorel. Po rozsiahlej oprave kostol získali protestanti. Od roku 1597 mala v Košiciach svoje zastúpenie aj Jágerská (Egerská) kapitula. Tá vyvíjala intenzívne snahy o prinavrátenie katedrály katolíkom. To sa podarilo až v roku 1604, keď katolíci kostol násilne obsadili. Vzápätí vypuklo protihabsburské povstanie pod velením Štefana Bočkaja (István Bocskai). Štefan Bočkaj Dóm svätej Alžbety násilne obsadil a venoval opäť kalvínom. Patril im do roku 1671, kedy zasiahol cisár Leopold I. (1640-1705) a bol opäť katolícky. Zároveň ho začali opravovať.

No kurucké povstanie Imricha Tököliho (Imre Thököly) spojené s ovládnutím Košíc spôsobili, že počas rokov 1682 až 1685 sa chrám stal opäť protestantským. Potom dóm získali rímski katolíci a už sa viac jeho príslušnosť k cirkvi nezmenila.

V čase kuruckého zovretia však z dómu zmizli viaceré zlaté monštrancie, kalichy a iné nesmierne vzácne i drahé premety. V roku 1706, keď Košice patrili ďalšiemu z radov kurucov - Františkovi II. Rákocimu (Rákoczi), Košice obliehal cisárov generál Jean Louis Rabutin de Bussy a spustil na mesto mohutnú paľbu z kanónov. A opäť si to odniesol aj dóm. Požiar v roku 1775 priniesol veľkú skazu, po opätovnej renovácii získala severná (Žigmundova) veža súčasnú barokovo-rokokovú helmicu.

Pohrôm asi nebolo dosť, v roku 1834 zasiahlo Košice zemetrasenie a v roku 1845 zasa povodeň. Vyplavené ostalo celé centrum mesta včítane dómu, dokonca sa v ňom na viacerých miestach prepadla dlažba. Nasledujúca rekonštrukcia trvala sedem rokov od roku 1856 do roku 1863. I keď snahou bolo zachovanie pôvodného gotického štýlu, vyžadovalo si to aj niektoré „negotické“ zásahy (našťastie v štýle neogotiky), aby to vydržala statika narušená pohromami. To sa celkom nepodarilo doriešiť, stále hrozilo prepadnutie klenby chrámu. Ïalšia rekonštrukcia začala teda už v roku 1872 a počas nej sa zväčšil počet vnútorných podporných pilierov. Katedrála sa naviac po dlhých rokoch zmenila z trojloďovej na päťloďovú.

Dnešný výzor Dómu sv. Alžbety si zachováva päťloďovú dispozíciu s krížením hlavnej a priečnej lode a s polygonálnym presbytériom. V krížení je osadená kovová vežička. Na južnej strane je predsieň, nad ňou kráľovské oratórium po stranách kaplnky. Južná veža - tzv. Matejova z roku 1461 a severná s rokokovou helmicou z roku 1775 dotvarajú západné priečelie.

Na západnom portáli sú reliéfy z výjavmi: Kristus v Getsemanskej záhrade, Pieta a Ručník sv. Najbohatší a umelecky najhodnotnejší je severný portál s reliéfom Posledný súd riešený v dvoch radoch nad sebou, okolo je dalších päť reliéfov: zo života sv. Alžbety, Panna Mária so ženami, sv. Ján s vojakmi. Najvyšší reliéf je Ukrižovanie. V strede severného portálu je plastika sv. Alžbety.

Dóm sv. Alžbety ukrýva vzácny interiér. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje hlavný oltár sv. Alžbety, zavesená plastika Immaculaty, neskorogotický krídlový oltár Navštívenie Panny Márie, kamenný epitaf rodiny Reinerovej, drevená plastika Panny Márie, fragmenty nástennej maľby Posledný súd, bočný oltár sv. Antona Paduánskeho, nástenná maľba Vzkriesenie, bronzova krstiteľnica, oltárny obraz sv. Anny Metercie, gotická Kalvária, lampáš kráľa Mateja, gotické drevené polychrómované plastiky, bočný oltár Klaňanie troch kráľov, neogotická kamenná kazateľnica.

Hlavný oltár je skutočným klenotom sakrálneho umenia. Predpokladá sa, že ho vytvorili traja majstri v rokoch 1473 až 1477. ako jeden z mála v Európe má dva páry krídel a teraz pozor, až 48 tabuľových obrazov. ako jeden z mála v Európe má dva páry krídel a teraz pozor, až 48 tabuľových obrazov.

Košická gotická katedrála sa začala stavať na konci 14. storočia a ukončenie výstavby sa datuje do roku 1508. Má svätyňu s päťdielnym uzáverom, dve veže, poschodovú sakristiu na severnej strane a dve kaplnky a predsieň na južnej strane.

Jedinečná je vnútorná dispozícia chrámu, kde hlavnú loď a štyri bočné lode kríži v polovici ich dĺžky jedna priečna loď rovnakej výšky a šírky ako hlavná loď, s ktorou vytvára grécky kríž. Tým v strede katedrály vzniká objemný centrálny priestor a v exteriéri tri rovnocenné štíty s bohato dekorovanými portálmi, ktoré patria k vrcholom stredovekého kamenárskeho umenia v strednej Európe.

Áno, dvojité točité gotické schodiská (Doppelwendeltreppe, Double Spiral Stairrcase) sú v Európe asi len dve. V Košiciach a v Grazi. Ostatné schodiská podobného typu sú mladšie a zaraďujú sa až do obdobia renesancie.

Do obdobia druhej etapy výstavby chrámu patrí výstavba kráľovského oratória, ktorého koncepciu ovplyvnil vzor z pražskej katedrály a tamojšej parléřovskej stavebnej hute. Empora bola vytvorená na prvom poschodí lomeného oblúka južného krídla priečnej lode. Jej zábradlie tvorí zložito prelamovaná kamenná mreža.

Na stene pod emporou sa nachádza významná epigrafická pamiatka z doby pôsobenia Jána Jiskru z Brandýsa vo funkcii košického kapitána. Text z roku 1441 proklamuje vernosť Košičanov kráľovi Ladislavovi Pohrobkovi:

„V roku Pána 1440, v deň stolice blahoslaveného apoštola Petra, za ranej zory, na hrade Komárno, sa z najslávnejšieho kráľovského rodu, to jest od pána Albrechta, kráľa rímskeho, uhorského, českého, dalmátskeho a chorvátskeho a od pani Alžbety, vdovy, kráľovnej tých istých kráľovstiev, dcéry kedysi nepremožiteľného panovníka a pána, rímskeho cisára Žigmunda, narodil najslávnejší panovník, pán Ladislav, pravý kráľ a dedič trónu týchto kráľovstiev a vojvodstiev, ktoré má vlastniť dedičným právom. V tom istom roku bol tiež na sviatok Turíc so všetkou pompéznosťou a nádherou zákonite korunovaný svätou korunou uhorského kráľovstva v Székesfehervári.“

Toto dvojité točité gotické schodisko je jedno z piatich v Európe (Košice, Graz, Šegešvár, Kluž, Praha).

Pri severnej stene Dómu bola vybudovaná v roku 1906 krypta pre ostatky Františka II. Rákociho a jeho druhov. Kryptu i štyri kamenné sarkofágy projektoval budapeštiansky profesor Frigyes Schulek. V prostrednom najvyššom sú spoločne pochovaní knieža, jeho matka Helena Zrínska a jeho starší syn Jozef. Južne od neho je sarkofág s telesnými pozostatkami generála grófa Antona Esterháziho, severne sarkofág Rákociho druha Mikuláša Šibrika.

V roku 1906 sa do krypty nachádzajúcej v severnej časti lode preniesli pozostatky Františka II. Nad kryptou a nad gotickým oblúkom severnej brány sa nachádza secesná freska Andora Duditsa z rokov 1914 - 1916, ktorá zľava doprava zobrazuje všetko podstatné zo života Františka II. Nad spomínaným okienkom sa nachádza busta Františka II.

V kostole je aj hrobka Františka II. Rákocziho - František II. Rákoczi je maďarský národný hrdina. Doslova. Bojoval proti naším Habsburgovcom za slobodu maďarského národa (rozumej najmä šľachty). Ibaže narodil sa v Borši. V dedinke na území dnešného Slovenska. Pochovaný je v Košiciach. Teda v metropole východného Slovenska. A je Maďar. Tak buď je táto osoba „bez hraníc“, alebo „šicki vyhodňare su maďare“.

Stavba krypty prebehla počas poslednej veľkej opravy kostola na začiatku 20. Storočia. Telesné pozostatky Františka II. Rákocziho a jeho druhov previezli v r. 1906 z Turecka do Košíc. Kryptu podľa projektu prof. E. schuleka postavil arch. A. Aignera a autorom sarkofágov je sochár Fr. Mikuov a A.

V interiéri kostolu sa nachádza viacero oltárov: Hlavný oltár sv. Alžbety (zhotovený v rokoch 1474 až 1477, jedna z najvýznamnejších pamiatok stredovekého umenia v rámci Slovenska), Oltár Navštívenia Panny Márie (z roku 1516), Oltár svätého Antona Paduánskeho, Oltár Mettercie (z konca 19. storočia), Oltár svätej Anny, Oltár Troch kráľov, Oltár svätého Jozefa, Oltár svätého Štefana kráľa, Oltár Troch košických mučeníkov a Oltár svätého kríža.

Obidva oltáre sú opäť európskou raritou. Ten hlavný je jediný v strednej Európe, ktorý má dva páry otváracích krídiel. Od kedy bol postavený zo svojho miesta sa nepohol a z jeho 48 obrazov môžu návštevníci vidieť dvanásť. Všetky s výjavmi zo života sv. Alžbety Durínskej (mimochodom narodenej v Prešporku, teda v dnešnej Bratislave). V pravej časti dómu umiestnený celokovový, podstatne mladší (posvätený bol v roku 1931) neogotický oltár sv. Kríža venovaný pamiatke obetí Prvej svetovej vojny.

Severná strana Dómu sa môže pýšiť najkrajšou a najbohatšou výzdobou. Ibaže! Ibaže severná strana bol vnímaná ako strana zla. Nesvietilo na ňu Slnko, bičoval ju dážď, bola studená. Veľakrát na tejto strane kostoly nemali ani vchod, ani okná. A tu odrazu úplne opačne. Prečo?

Myslíte si, že najstaršou budovou v meste, ktorá dodnes plní svoju funkciu, je Levočský dom či Dóm sv. Alžbety?

Omyl! Rehoľa dominikánov, ktorá sa podľa najnovších výskumov usadila v Košiciach už začiatkom 13. storočia, už v roku 1236 preukázateľne stavala svoj kostol spolu s kláštorom. Dokazuje to listina dochovaná v archíve dominikánov v Ríme.

Dóm sv. Alžbety je vnútri naozaj úchvatný a stojí zato ho vidieť. Úplne chápem prečo sa tam koná toľko svadieb. Nazývaný je aj Košický Dóm, ktorý je nádherný aj zvonku. Táto katedrála bola zasvätená sv. Alžbete uhorskej a svojou monumentálnou i umeleckou hodnotou sa stal dominantou nie len celého námestia, ale i celých Košíc. Bol vystavený v slohu vrcholnej gotiky.

Severná veža nazývaná Žigmundova veža ponúka návštevníkom možnosť vyhliadky na mesto. Bola postavená v druhej etape výstavby chrámu v rokoch 1420 - 1440 za vlády Žigmunda Luxemburského. Musíte si sem vyšľapať 160 schodov, kde sa na prvom poschodí nachádza mechanizmus veľkých hodín, na druhom konštrukcia upevnenia zvonov a na treťom dva zvony z roku 1926. Keď vyjdete hore čaká Vás krásny výhľad na centrum Košíc. Zhora môžete vidieť spievajúcu fontánu ako aj divadlo.

Urbanova veža je súčasťou súboru sakrálnych stavieb, ktoré tvoria jadro historického centra mesta Košice. Urbanova veža bola súčasťou mestského opevneného cintorína, ktorý obklopoval Dóm sv. Alžbety z južnej a severnej strany. V stredoveku bolo bežným javom pochovávanie mŕtvych v blízkosti kostolov a tejto zvyklosti sa nevyhli ani kostoly stojace na námestiach v mestách.

Veža je gotickou zvonicou. Bola postavená z lomového kameňa ako hranolovitá stavba, horizontálne členená gotickými kamennými rímsami. Veža bola pôvodne omietnutá vápennou omietkou vo farbe slonovej kosti a prikrývala ju, podobne ako dnes, ihlanová strecha.

Ďalší osud veže je do značnej miery spojený s mestskými požiarmi. Tie boli v období stredoveku a raného novoveku pomerne časté. Rozsiahly požiar zasiahol Košice aj v roku 1556. Mesto takmer úplne zničil, pričom najviac poškodené bolo jeho centrum.

Renesančný vzhľad, podobný dnešnému, nadobudla zvonica po rozsiahlej prestavbe až v roku 1628. Túto prestavbu iniciovala a financovala mestská rada. Vedúcim prestavby bol prešovský staviteľ Matej Lindtner. Premurovaný a zvýšený bol pôvodný gotický vstupný portál, nad ktorý bola umiestnená mramorová tabuľa, objednaná mestskou radou. Je rozdelená na dve časti, v hornej je spomínaný oslavný nápis a v dolnej dominuje košický mestský erb s menami členov mestskej rady.

V priebehu záveru 18. a začiatku 19. storočia nadobudla veža výrazne barokový ráz. Dokazujú to aj mestské veduty z tohto obdobia. Červená bosovaná omietka potláčala staršie architektonické články a vežu ukončovala baroková cibuľovitá strecha.

V roku 1771 bol zrušený cintorín v centre mesta, jeho múr odstránili v roku 1805. Postupne sa tento priestor začal využívať ako trhovisko. Prízemná časť Urbanovej veže sa obstavala murivom, čím vznikol priestor pre malé obchodíky. Zvonica bola omietnutá bosovanou omietkou a cibuľovitá baroková strecha bola nahradená empírovou ihlanovou. Takúto podobu veže zachytil v roku 1839 maliar Jakub Alt na jednom zo svojich akvarelových obrazov.

V decembri roku 1966 vežu ťažko poškodil požiar, ktorý vznikol z elektrického skratu v trafostanici. Poškodený bol najmä interiér zvonice. Zhorela aj masívna drevená stolica, na ktorej bol upevnený zvon sv. Urbana z roku 1557. Zvon sa po páde rozbil na množstvo malých úlomkov. Pozliepaný zvon je dnes na pamiatku umiestnený pred vstupom do veže.

Práve po tomto nešťastí sa pristúpilo k vyššie spomínanému odbornému výskumu, ktorý potvrdil gotický pôvod zvonice. Bol vypracovaný aj odborný návrh na rekonštrukciu veže. Pracovalo sa s dvoma alternatívami - s úpravou veže do gotickej alebo do renesančnej podoby. Realizovaná bola druhá alternatíva.

Vežu upravili do stavu z roku 1628, a to z niekoľkých dôvodov. Prestavba z roku 1628 bola výtvarne najjednotnejšia, rešpektovala staršie stavebné fázy a zachovala sa jej prevažná časť. V priebehu rekonštrukcie v 70. rokoch 20. storočia boli odkryté figurálne sgrafitá, v minulosti prekryté niekoľkými vrstvami omietky. Realizovala sa rekonštrukcia lunetovej rímsy a odkrytie rohovej bosáže. Ponechaná však bola arkádová prístavba v prízemí.

Túto otázku si zrejme položí nejeden návštevník centra Košíc prechádzajúci okolo Urbanovej veže či okolo Kaplnky sv. Michala. Zväčša poškodené kamenné platne s erbmi a s čiastočne čitateľnými nápismi však tvoria jeden z najväčších súborov svojho druhu na Slovensku. Ide o sepulkrálne pamiatky (náhrobníky, náhrobky a epitafy) pochádzajúce zo 14. až 17. storočia. Na Urbanovej veži sa nachádza 36 kusov sepulkrálií, torzo kamennej skulptúry zo 4. storočia a nápisová doska z roku 1596.

Sepulkrálie boli nájdené počas rekonštrukcie Dómu sv. Alžbety v rokoch 1857 - 1863 a 1877 - 1896 na rôznych miestach pod úrovňou podlahy, v základovom murive, v pilieroch dómu a inde. Celkový počet nájdených sepulkrálnych pamiatok je však otázny.

Dóm svätej Alžbety v Košiciach

Interiér Dómu svätej Alžbety

Urbanova veža

Pôdorys Dómu svätej Alžbety

tags: #goticka #katedrala #kosice