Sevilla, hlavné mesto južnej španielskej provincie Andalúzia, je mestom kontrastov, kde sa minulosť a súčasnosť prelínajú na každom kroku. Spojenie arabskej elegancie a kresťanskej majestátnosti tu vytvára neopakovateľnú atmosféru. Ponúka svoje bohatstvo každému. Medzi najvýznamnejšie pamiatky mesta patrí Katedrála Panny Márie, majestátna stavba, ktorú nemožno prehliadnuť.
História Sevilské katedrály
Svätý, metropolitný a patriarchálny katedrálny kostol Santa María de la Sede v Seville, známy ako Sevilská katedrála, je sídlom sevillskej arcidiecézy. Nejde pritom iba o dominantu mesta, no aj o najväčšiu gotickú katedrálu sveta. Budova katedrály je postavená v gotickom slohu s renesančnými doplnkami. V roku 1987 ju vyhlásilo UNESCO za svetové dedičstvo a 25. júla 2010 za lokalitu s výnimočnou univerzálnou hodnotou.
Katedrálu postavili na mieste, ktoré zostalo po zbúraní starej mešity. Po dobytí mesta kresťanmi 23. novembra 1248 vysvätili pôvodne hlavnú mešitu za katolícky chrám zasvätením Santa María de la Asunción. Oficiálne dostala názov Katedrála Santa María de la Sede, podľa sochy sediacej Panny Márie z 13. storočia.
Pôvodná mešita slúžila ako kresťanská katedrála viac ako stopäťdesiat rokov. Vzhľadom na jej veľmi zlý stav po zemetrasení v roku 1365 prišlo rozhodnutie o výstavbe novej katedrály. 8. júla 1401 rozhodla sevillská katedrálna kapitula o výstavbe nového chrámu. Podľa ústnej tradície bolo rozhodnutie kanonikov „Postavme kostol taký krásny a taký veľkolepý, že tí, ktorí ho uvidia postavený, si budú myslieť, že sme blázni“.
Práce na stavbe sa začali v roku 1434 a pokračovali nepretržite do roku 1506. Pôvodný projekt mal na starosti majster Alonso Martínez. Neskôr sa stal stavebným majstrom Ysambarte, známy aj z iných sakrálnych stavieb v Španielsku. V roku 1439 sa práce ujal Francúz Carlín (Charles Gauter de Rúan). Predpokladá sa, že na stavbe katedrály sa podieľal až do svojej smrti v roku 1448. Jeho nástupcom sa stal kamenár Juan Normant. V rokoch 1498 až 1512 zastával funkciu stavebného majstra Alonso Rodríguez. 6. októbra 1506 sa uskutočnilo oficiálne dokončenie diela, pri ktorom bol na najvyššiu časť kupoly položený posledný kameň.
Katedrála Sevilla bola vysvätená až v roku 1507. O štyri roky neskôr, 28. decembra 1511, jeden z obrovských stĺpov zlyhal a došlo k zrúteniu. Zjavne to spôsobila nadmerná hmotnosť konštrukcie. Poškodenie postihlo najmä kupolu nad priečnou loďou. Po dôkladnom preštudovaní možných riešení navrhol architekt Juan Gil de Hontañón novú kupolu tak, aby zachoval pôvodný slohový rámec. Novú kupolu dokončili v roku 1519. O 370 rokov neskôr, 1. augusta 1888 sa však zrútila aj táto kupola.
V katedrále sa nachádzajú hroby troch zo šiestich kastílskych kráľov z burgundskej dynastie. Miesto odpočinku tu našli Ferdinand III. Svätý, jeho syn Alfonz X. Múdry a Peter I. Krutý. Popri nich je chrám aj miestom odpočinku Krištofa Kolumba.
Architektúra a Dizajn
Hlavným stavebným materiálom je kameň. Katedrála Sevilla je postavená z kameňa z viac ako 20 lomov, z ktorých väčšinu tvorí hrubozrnný kalkarenit z lomov v pohorí San Cristóbal del Puerto de Santa María v provincii Cádiz. Výrazné zastúpenie medzi materiálmi má aj vápenec z Espery.
V roku 1528 začalo prvé obdobie úprav. K pôvodnému chrámu pribudol rad prístavieb, napríklad hlavná sakristia, Kapitula a Kráľovská kaplnka. Súčasne boli dokončené aj viaceré ďalšie kaplnky po obvode katedrály. V tejto fáze, ukončenej rokom 1593, Hernán Ruiz postavil posledný úsek Giraldy. V období rokov 1618 až 1663 pribudol ku katedrále kostol Sagrario. Je to vlastne kostol nezávislý od katedrály, hoci je s ňou prepojený.
Na prelome 19. a 20. storočia sa začalo s prácami na objektoch, ktoré podľa pôvodných projektov zostali nedokončené. Podľa projektov architekta Demetria de los Ríos z roku 1866 vznikli priečelia a brány v priečnej lodi. Na severnej strane Puerta Colorada alebo Puerta de la Concepción a na južnej strane Puerta de San Cristóbal alebo Puerta del Príncipe. 21. storočie sa začalo v znamení prác na oprave poškodenia konštrukcie dvoch stĺpov. Oprava stĺpov pozostávala z výmeny 576 kvádrov, každý z nich má priemernú hmotnosť 250 kg.
Giralda
Giralda je veža a zvonica katedrály. Vyniká svojou výškou 104 m. Vďaka tomu je viditeľná z veľkej časti mesta. Ide o minaret pôvodnej mešity. Má štvorcovú základňu so stranami merajúcimi 13,61 m. Architektúra sa zhoduje s minaretom mešity Koutoubia v Marakéši. Stavba minaretu začala v roku 1184 pod vedením architekta Ahmada Ben Basa. Veža mala pôvodne výšku 82 m. Podľa kronikára Ibn Sahib al-Salá práce na stavbe ukončili 10. marca 1198.
Na základe objednávky katedrálnej kapituly pristavali na vrchol veže zvonicu. Kapitula mala požiadavku, aby nová veža mala na vrchole veterník v podobe sochy predstavujúcej Vieru. Slovo giralda pochádza z výrazu „otáčať sa“ a znamená vežový veterník, ktorý má ľudskú alebo zvieraciu podobu.
Nádvorie pomarančovníkov (Patio de los Naranjos)
Nádvorie pomarančovníkov slúžilo pôvodne ako umývací dvor mešity. Má obdĺžnikový tvar s rozmermi 43 m x 81 m. Stavebné práce sa realizovali v rokoch 1172 až 1186. Z ulice sa na nádvorie vchádza cez Puerta del Perdón. Pôvodný vchod získal v roku 1522 renesančnú výzdobu. Krídla dverí sú z dreva potiahnutého bronzom a sú zdobené mrežovaním. Ide o významné almohadské dielo z 12. storočia. Patio de los Naranjos patrí k najdôležitejším prístavbám sevillskej katedrály. Je do katedrály plne integrované. V priebehu storočí prešlo niekoľkými významnými úpravami.
Praktické informácie pre návštevníkov
Sevilská katedrála je 3. najväčšou katedrálou v Európe po bazilike sv. Petra vo Vatikáne a katedrále sv. Pavla v Londýne. Jej oficiálny názov je Catedral de Santa María de la Sede. V Katedrále nájdeš až 80 kaplniek. Vraj je zdokumentované, že v roku 1896 sa v jeden deň usporiadalo vo všetkých kaplnkách až 500 omší. Kaplnky zdobia obrazy známych španielskych maliarov ako napríklad Bartolomé Estaban Murillo, Francisco de Zurbarán, ale aj napríklad flámskych maliarov ako Jacob Jordaens. Pochovaní sú tú Krištof Kolumbus a jeho syn Ferdinand, dobyvateľ Sevilly kráľ Ferdinand III. Kastílsky s manželkou Alžbetou Švábskou, kráľ Alfonz X., kráľ Peter I.
Odporúčam zakúpiť vstupenky vopred na stránke katedrály, vyhnete sa čakaniu pri pokladni. Lístky odporúčam kúpiť si aspoň deň vopred. Na mieste súčasnej katedrály stála pôvodne veľká mešita postavená na príkaz almohadského kalifu Abu Jakuba Jusufa a dokončená v roku 1198. Počas Reconquisty (=oslobodenie pyrenejského polostrova od moslimov) v roku 1248 dobyli Sevillu kresťanské vojská pod vedením Ferdinanda III. Kastílskeho. Mešita bola premenená na kostol a používali ju kresťania na svoje bohoslužby až do roku 1401. Jednou z mnohých zaujímavostí Katedrály je hrobka Krištofa Kolumba.
Pri návšteve katedrály odporúčam vyjsť najprv rovno na zvonicu. Vchod do zvonice je v severovýchodnej časti katedrály. Na vrchol veže nevystúpiš po schodoch, ale po sérii 35 rámp. Legenda hovorí, že rampy postavili na žiadosť starého muezzina, ktorý vraj nevládal päťkrát denne vystúpať po schodoch, aby zvolal veriacich k modlitbe. Po vybudovaní rámp ho mohol na svojom chrbte vyniesť somár alebo mula. Každopádne výstup v sevillskom teple dá človeku poriadne zabrať. Tie výhľady na mesto však stoja za to.
Sevilla nie je len jedným z najkrajších miest Španielska, avšak aj výborným východiskovým bodom na objavovanie Andalúzie a južného Španielska.
Čo ešte vidieť v Seville:
- Real Alcázar
- Plaza de España
- Torre del Oro
- Setas de Sevilla