Gotický kostol sv. Kataríny v Kremnici: História a klenot mesta

Kremnica, s prívlastkom „zlatá“, patrila v stredoveku spolu so „striebornou“ Banskou Štiavnicou a „medenou“ Banskou Bystricou k trojici najvýznamnejších banských miest vtedajšieho Uhorska. Mesto Kremnica leží v Kremnických vrchoch v okrese Žiar nad Hronom. V minulosti bola Kremnica významným mestom vďaka ťažbe nerastných surovín, predovšetkým zlata a striebra. Vďaka najväčšej produkcii zlata v Uhorsku v priebehu 14. storočia dostala prívlastok zlatá Kremnica.

Patrila k bohatým stredovekým mestám s kráľovskými privilégiami a s vedúcim postavením v zväze siedmich stredoslovenských banských miest. Najvýraznejšou súčasťou histórie Kremnice bolo okrem baníctva aj mincovníctvo. Na základe svojho významu boli v Kremnici postavené mnohé historické stavby, ktoré sa z väčšej miery zachovali. Historickým jadrom centra mesta Kremnica je súčasné Štefánikovo námestie. Nad námestím sa týči Mestský hrad s Kostolom sv. Kataríny. Uprostred námestia stojí Morový stĺp sv. Trojice z 18. storočia. Historické centrum Kremnice bolo vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu v roku 1950. Mestský hrad patrí medzi národné kultúrne pamiatky. Mestský hrad tvorí komplex niekoľkých stredovekých stavieb.

Kremnický hrad vznikal v priebehu 13. až 15. storočia, pričom postupne menil svoj vzhľad. Pôvodne sa tu nachádzal románsky kostol s karnerom a cintorínom, neskôr bolo pristavané dvojité opevnenie či palác komorského grófa. Gotický Kostol sv. Kataríny z polovice 15. storočia je ústrednou stavbou mestského hradu. Radnica zo 14. storočia bola súčasťou mestských hradieb pričom prešla mnohými prestavbami. Mala reprezentatívnu a zároveň aj obrannú funkciu. Južná veža, tzv. Farská či Schodisková prepájala vstupným schodiskom hrad s mestom. Postavená bola v 2. pol. 14. storočia. V 18. Hodinová či Malá veža pochádza z polovice 13. storočia. Ranogotický karner z 1. pol. 14. storočia. V spodnej časti sa nachádza kostnica, v hornej časti gotická kaplnka, ktorá je zdobená freskami zo života sv. Severná veža a vstupná brána z 2. polovice 14. stor. Banícka bašta bola pôvodne postavená ako presbytérium hradnej kaplnky, neskôr zmenená na obranný prvok mestských hradieb.

Mestský hrad v Kremnici. Zdroj: Wikimedia Commons

História a vývoj Kremnice

Počiatky a rozvoj Kremnice Kedy prišli prví osídlenci do drsných podmienok Kremnických vrchov sa presne nevie. Bolo to však najneskôr v mladšej dobe bronzovej, č?oho dôkazom sú dva bronzové meč?e, nájdené pri obci Horná Ves a predstavujúce najstarší hmotný dôkaz o prítomnosti č?loveka na tomto území. čŽalšou výraznou stopou ľudskej č?innosti sú najstaršie banské štôlne a šachty, ktoré vznikali v 8. a 9. storoč?í. Prvým písomným dokladom, v ktorom sa spomína banícka osada Cremnichbana, bolo privilégium uhorského kráľa Karola Róberta z Anjou zo 17.novembra 1328. Udeľuje ním tunajšej osade privilégiá kráľovského mesta podľa vzoru Kutnej Hory a povoláva do Kremnice skúsených baníkov a odborníkov na spracovanie zlata z viacerých , prevažne stredoeurópskych miest.

Po udelení privilégií získava Kremnica výsadné postavenie medzi uhorskými mestami. Vyťažené zlato, striebro a razba kvalitných zlatých mincí boli zdrojmi bohatstva a slávy mesta. Kremnica bola povýšená na slobodné kráľovské mesto v roku 1328, ale v tom čase nebola veľmi starým osídlením. Už veľmi krátko po svojom povýšení (iba tri roky) mala kompletnú mestskú radu, čo znamená, že v meste žilo dosť veľa ľudí, a písomný prameň zaznamenal, že v okolí bolo aj viacero banských diel. Jej populácia preto dosť rýchlo rástla, čo vyplývalo z výnosnosti prvotnej banskej ťažby. Ľudia sa usadzovali v dvoch dolinách - Kolner a Soler -, kde sa sústredila banská činnosť. Aj podľa miestnych názvov v prvých listinách vieme, že v Kremnici žili etnickí Slováci a Nemci. Rané osídlenie bolo aj na hradnom kopci, kde sa mohol zároveň nachádzať prvý kostol. Jeho lokalizácia je však sporná a mohla byť aj na inom mieste. Stopy po ňom sa však nezachovali.

Námestie sa prvý raz spomína približne polstoročie po založení mesta a v jeho strede sa nachádzal Kostol Panny Márie. Ďalší kostol s mariánskym patrocíniom bol na hrade, takže písomné pramene nie sú vždy úplne jasné, lebo nie je isté, o ktorom kostole sa písalo. Navyše kostol na námestí museli v 19. storočí zbúrať, lebo v dôsledku staršej banskej činnosti sa náhle narušila jeho statika a stal sa nebezpečným.

Významné udalosti a architektonické zmeny

V roku 1560 postihol Kremnicu veľký požiar, ktorý znič?il tretinu mesta. V 16. a 17. storoč?í boli dejiny mesta ovplyvňované tureckým nebezpeč?enstvom. Znač?nú č?asť finanč?ných prostriedkov pohltili práce na opevňovacích systémoch. Z Kremnice sa v tomto období riadila protiturecká obrana stredného Slovenska. V 18.storoč?í sa podarilo zvýšiť ťažbu zlata zavedením modernejších č?erpacích zariadení a nových technológií. Zisky z ťažby sa prejavili aj vo zvýšenej obchodnej č?innosti. Po veľkom požiari v r.1770, ktorý znič?il 114 obytných domov, poč?et obyvateľov zač?al rapídne klesať. V roku 1787 zachvátil Kremnicu č?alší veľký požiar. Vznikol v mincovni od komína šmelca a celkom spálil vnútorné mesto a mincovňu. Neskôr vznikli následkom tohto požiaru mnohé ľudové povesti a legendy.

Pre statické poruchy zrútili v roku 1880 farský kostol panny Márie na námestí a v roku 1898 starú radnicu na hrade. Po prvej svetovej vojne pokrač?oval rozvoj mesta po svahu Rembíz smerom k železnič?nej stanici. V druhej svetovej vojne veľmi utrpelo historické jadro, mnohé významné budovy boli úplne znič?ené. Na konci pešej zóny stojí rímskokatolícky Kostol sv. Alžbety. Na dolnej časti Štefánikovho námestia môžete nájsť Františkánsky kostol s kláštorom z polovice 17. storočia či kostol sv.

Dominanta Kremnice nápadne zmenila svoj vzhľad, keď po trištvrte roka trvajúcej obnove a reštaurovaní (11. 9. 2023 - 30. 6. 2024) bolo odstránené lešenie zo západnej veže Kostola sv. Kataríny v areáli mestského hradu. Obyvateľom i návštevníkom mesta sa naskytol pohľad na nové úpravy fasád, ktoré veži prinavrátili vzhľad z obdobia jej rozsiahlej obnovy v rokoch 1884 - 1886. Vtedy pod vedením uhorského stavebníka a reštaurátora Franza Storna získal pôvodne gotický kostol (z druhej polovice 14. storočia a 15. storočia, s neskoršími prestavbami) spolu s interiérom a jeho mobiliárom novogotický charakter. Na vrchole takmer 63 m vysokej veže miesto asanovanej barokovej strechy osadili novogotickú päťvežičkovú helmicu.

Reštaurátorský prieskum fasád veže na jeseň 2023 preukázal najstaršiu zachovanú vrstvu práve z tejto prestavby, ktorá dôkladne odstránila všetky predchádzajúce omietkové vrstvy až po základové murivo z kamenných andezitových blokov. Stornova prestavba zmenila povrchovú úpravu omietok iluzívnym kazetovaním (kvádrovaním) s tzv. štokovaním, čo je vytváranie odtlačkov špeciálneho kladivka do čerstvej omietky s cieľom napodobniť sekaním opracovaný kamenný povrch. Každá kazeta bola farebne odlíšená, takže celkový dojem vytváral optický efekt akoby muriva vyskladaného z rozličných kamenných kvádrov. Tento veľmi remeselne náročný stavebný postup sa na veži podarilo úspešne rekonštruovať. Obnovou prešli aj kovové časti veže, zábradlie ochodze a ciferníky hodín. Práce financoval vlastník pamiatky Národná banka Slovenska - Múzeum mincí a medailí Kremnica, realizovala ich firma SVK Development, s. r. o., pod vedením Štefana Kollára, reštaurátorské práce previedli Ján Janda a Rudolf Boroš. V blízkej budúcnosti vlastník plánuje nadväzujúcu obnovu a reštaurovanie fasád Kostola sv.

Mestský hrad: Klenot Kremnice

V celej, takmer 700-roč?nej histórii mesta Kremnica bol Mestský hrad jej klenotom. V roku 1970 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Od roku 1976 až podnes sa realizovala jeho komplexná obnova. Mestský hrad sa týči nad týmto mestom na malej vyvýšenine 550 m.n.m.

Mestský hrad v Kremnici patrí medzi najzachovalejšie príklady dvojitého opevnenia v strednej Európe. Bol zakomponovaný na najvyššie miesto v prstenci mestských hradieb opevneného stredovekého mesta Kremnica. Hradný areál bol v stredoveku cirkevným i správnym centrom mesta a predpokladá sa, že tu mal svoju rezidenciu i komorský gróf. Je hmotným dokladom niekdajšieho významu Kremnice ako slobodného kráľovského mesta a centra banskej a mincovnej komory. Mal obrannú, ale aj reprezentatívnu funkciu. Spolu so zachovaným opevneným námestím - od r. 1950 mestskou pamiatkovou rezerváciou - predstavuje cennú pamiatku stredovekej architektúry a urbanistiky stredoeurópskeho významu. Hrad má celkom 7 objektov, dominantou je gotický dvojloč?ový kostol sv. Kataríny, patrónky mesta. V jednotlivých objektoch sú umiestnené historické expozície: Kremnické zvony a zvonolejári, Obrana mesta, Z archeologických výskumov mestského hradu, Barokové plastiky. Z vyhliadkovej veže je krásny výhľad na mesto a široké okolie. Mestský hrad tvorí komplex stredovekých stavieb zo 14. - 15. storočia, chránených dvojitým opevnením, na ktoré sa pripájajú jedny z najzachovalejších mestských hradieb na Slovensku. Dominantou areálu je neskorogotický Kostol sv. Kataríny, patrónky mesta, ktorý bol koncom 19. storočia prestavaný v neogotickom slohu. Renesančná veža kostola poskytuje veľkolepú vyhliadku na panorámu starobylého mesta a jeho okolia. Najstaršou architektonickou pamiatkou areálu a zároveň aj mesta je karner zo začiatku 14. storočia. V kruhovom suteréne stavby sa nachádza kostnica - osárium.

Stavby areálu hradu

• Karner sv. Ondreja: Je najstarším objektom hradu - z polovice 13. storočia. Je to dvoj-podlažná kruhová stavba postavená v neskororománskom a gotickom slohu, pôvodne zasvätená sv. Michalovi. Prvá písomná zmienka o kaplnke ako karner pochádza až z roku 1506. Zachovala sa spodná časť karnera - kostnica. Horná časť je gotická zo 14. storočia, s gotickými kamennými prvkami a v interiéri s reštaurovanými nástennými maľbami baníkov i svätcov. Na karner sa napája Severná vstupná veža.
• Severná vstupná veža: Pred bránou bola pôvodne hlboká priekopa preklenutá dreveným gotickým padacím mostom, neskôr v roku 1886 nahradená murovaným. Vstupná veža s bránou a prejazdom zo 14. storočia je začlenená do hradobného parkanového systému. Samotná hranolovitá štvorpodlažná veža s priechodom na prízemí má z vonkajšej strany v podstrešnom podlaží kľúčové a štrbinové otvory, ktoré v rámci fortifikačného systému slúžili ako strieľne. V strede nad vstupom je kamenný smolný nos. Na južnej fasáde je reštaurovaná časť renesančných omietok, tieto sa zachovali i v interiéri.
• Malá veža: Na západnej strane stojí Malá veža nazývaná tiež Türl, Zvonica alebo Hodinová veža. Aj jej jadro pochádza z pôvodného románskeho opevnenia. V 17. storočí do nej umiestnili najväčší zvon z r. 1588. V 18. storočí boli na veži hodiny.
• Banícka bašta: Na východe je do opevnenia včlenená Banícka bašta. Pôvodne to bolo presbytérium kaplnky postavené na staršej pol-valcovej bašte. Archeologický výskum odhalil pôdorys krátkej obdĺžnikovej lode kaplnky, ktorá pravdepodobne zanikla už v 16. storočí.
• Radnica: Najväčšou svetskou stavbou hradného areálu je radnica. Ako súčasť južných hradieb bola postavená koncom 14. storočia a prestavaná v 15. a 16. storočí. Koncom 19. storočia museli v dôsledku statického narušenia zbúrať dve poschodia, takže sa zachoval len suterén a prízemie. Mestská rada tu zasadala do r. 1560, potom sa presídlila na opevnené námestie. Existuje domnienka, že radnica mohla byť pôvodným sídlom komorského grófa.
• Južná veža: Vstup z juhu umožňuje schodisko s Južnou vežou, tzv. farskou. Je pripojená k radnici a v stredoveku slúžila aj ako fara. Prekrytie schodiska je z 18. storočia. Koncom 19. storočia umiestnili v hornej časti veže zvony.
• Kostol sv. Kataríny: Dominantou celého areálu je neskorogotický kostol sv. Kataríny. Vznikol prestavbou staršieho objektu zo 14. storočia. Má krátke a široké dvojlodie, ku ktorému v polovici 15. storočia pristavali voľné presbytérium, sakristiu a dve kaplnky. Po statickom narušení prešiel kostol v rokoch 1884 - 1887 veľkou neogotickou prestavbou. Veža kostola sv. Kataríny bola voľne pristavaná ku kostolu v prvej polovici 15. storočia. V súčasnosti má renesančnú podobu vytvorenú pravdepodobne kamenárom Andrejom Linnerom v roku 1579, kedy bola ukončená jej oprava po veľkom požiari z roku 1560. Počas regotizačných prác na mestskom hrade odstránili z veže v roku 1884 barokové ukončenie a nahradili ho súčasnou vysokou ihlanovou strechou s vežičkami. Vo veži, ako najvyššom objekte hradného kom- plexu, od počiatku sídlili strážcovia. Prvá zmienka o vežových strážcoch - turneroch pochádza z roku 1441. Turneri tu mali nepretržitú službu. Najväčší význam mala strážna služba na veži v 15. a 16. storočí počas tureckých nájazdov. Okrem vežovej trúby a bubnov - tympanov používali na signalizovanie nebezpečenstva aj streľbu z mažiarov.

História hradu

Pôvodný farský chrám horného mesta bol postavený už v prvej polovici 13. storočia. Jeho dominantná poloha priamo nabádala k opevneniu, ktoré napokon vzniklo ešte v prvej polovici 13. storočia, zrejme ešte pred udelením kráľovských mestských privilégií Karolom Róbertom v roku 1328. Dvojité opevnenie s priemermi 55 a 70 metrov obkolesilo farský kostol sv . Kataríny a bolo spevnené šiestimi vežovitými stavbami. Súčasne s hradbou postavili neskororománsky karner. Zachovala sa z neho kostnica v prízemí. V 14. storočí prebehla prestavba hradného areálu, ktorá zrejme súvisela s pridelením mestských privilégií a zriadením hornouhorskej Hornej a Mincovnej komory . Bola zaklenutá horná časť karneru gotickou klenbou a prestavané a zosilnené hradby. Pribudli vežovité stavby.

Rozmach dolovania a produkcia mincovne (od roku 1335 preslávené kremnické dukáty) umožnili na konci 14. storočia úplnú prestavbu kostola sv . Kataríny a novostavbu kostola P. Márie na námestí. Vežu južnej brány s bránkou v hlavnej hradbe spájal schodišťový koridor zovretý múrmi . Vzápätí v 15. storočí sa navyše k hradu pripojili hradby mesta. Tak vznikol fortifikačný systém, ktorý sa dobre osvedčil v nadchádzajúcich storočiach plných mocenských i náboženských sporov. Ani počas Tureckého ohrozenia nebolo mesto dobité. V roku 1560 hrad postihol hrozný požiar, ktorý vyvolal nutnú obnovu. Od roku 1660 bol celý areál postupne prispôsobovaný sakrálnej funkcii. Zvonicové poschodie dostala západná ( Malá ) veža, neskôr Hodinová, v tretine 18. storočia bola znovu vysvätená kaplnka v bývalom karnery, ktorý dlho slúžil ako zbrojnica, a na konci 19. storočia prešiel farský kostol novogotickými úpravami. Nasledujúce storočie bolo časom pamiatkových úprav a obnovy.

Pamiatky Kremnice

Kremnica patrí k tým miestam na Slovensku, ktoré majú bohatú ponuku historických pamiatok, prírodných zaujímavostí a muzeálnych expozícii. Ak si chcete v Kremnici všetko pozrieť a prejsť, musíte si na to vyhradiť viac ako jedno nedeľné popoludnie. Aj preto, lebo napríklad Mincovňa s expozíciou je v nedeľu zatvorená.

• Mestské opevnenie: sa prvýkrát spomína v roku 1441. Malo hradobný múr s baštami, troma bránami a priekopou. Dodnes sa zachoval hradobný múr s Dolnou bránou a barbakanom a štyrmi baštami. Mestské opevnenie veľmi jasne ohranič?uje bývalé vnútorné mesto a nadväzuje na opevnenie Mestského hradu. V budove Barbakanu je od r. 1994 umiestnené Informač?né centrum.
• Morový stč?p: zasvätený sv. Trojici postavili koncom 18.storoč?ia podľa návrhu Dionýza Stanettiho.
• Baroková fontána: z 18. storoč?ia bola zrekonštruovaná v r.
• Radnica: , pôvodne gotický obytný dom z 15. storoč?ia, slúžil po prestavbe v pol. 18. Zarač?uje sa medzi najstaršie múzeá u nás a jeho korene siahajú až do 18.
• Mincovňa:, komplex výrobných a administratívnych budov. Nevie sa, kedy bola založená, isté je, že už r. 1329 sa v nej razili strieborné groše a v r.
• Kostol a kláštor sv. Františkánov:, stavby zo 17. storoč?ia postavené v barokovom slohu.
• Špitálsky kostol sv. Alžbety:, gotický zo 14. storoč?ia, bol postavený spolu so špitálom, prvýkrát sa spomína v r. 1393, jeho vežu postavili v r.
• Evanjelický kostol: bol postavený za hradbami mesta v r.

Kultúrne podujatia a aktivity

Múzeum návštevníkovi Mestského hradu ponúka aj umelecko-historické expozície: Barokové plastiky v priestoroch Radnice Mestského hradu, v Severnej veži výstavy Z archeologického výskumu hradu a Obrana mesta, v Malej hodinovej veži zas Kremnické zvony a zvonolejári.

Múzeum pripravuje pre verejnosť rôzne kultúrne podujatia, ktorými sa snaží priblížiť návštevníkom bohatstvo ukryté vo svojich zbierkach pútavou formou. K už tradičným podujatiam patrí májová Noc múzeí, organizovaná pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí. V letných mesiacoch sa návštevníci môžu tešiť ...

Mestský hrad s Kostolom sv. Kataríny je jednou z expozícií Národnej banky Slovenska - Múzea mincí a medailí. V hradnom areáli sa nachádza v súčasnosti 6 stálych expozícií, a to Barokové plastiky (v budove Radnice), Kremnické zvony a zvonolejári (v Malej veži), Z archeologického výskumu hradu a Obrana mesta (v Severnej veži) a samotný Kostol sv.

Legenda a povesti

Prvá povesť hovorí, že riaditeľ mincovne dvakrát rozkázal robotníkom , aby hodili do šmelcovne omšový kalich. Keč? to nechceli urobiť, hodil ho sám do roztopeného striebra, na č?o vybúšil plameň, zapálil mincovňu a zhorelo mesto.

Iná povesť uvádza, že mesto malo dávať roč?ne kráľovi istý kus zlata. Jedného roku už nebolo žiadneho zlata poruke. V mincovni však bol jeden zlatý kríž, ktorý dal riaditeľ mincovne hodiť do šmelcovne, aby sa roztopil k tomuto cieľu. Po tretí raz ho hodil do ohňa sám riaditeľ, prič?om z ohňa vyletel ohnivý kohút, a kade letel nad mestom, tam všade horelo. Uvádza sa, že údajne odvtedy bol osadený plechový kohút na veži zámockého kostola a bol strhnutý až po víchrici dňa 1.7.

Tabuľka významných udalostí v Kremnici

tags: #goticky #kostol #sv #katariny #v #kremnici