Kostol sv. Martina v Martinčeku patrí medzi najstaršie a najvzácnejšie pamiatky Liptova. Jeho vznik sa datuje do obdobia druhej polovice 13. storočia, s úpravami v 14., 18. a koncom 19. storočia. Nachádza sa na vrchu Mních východne od Ružomberka. Obec Martinček vtedy neexistovala, vznikla až po roku 1600. Priamo nad obcou sa týči Predný Choč, z ktorého je prekrásny výhľad na Liptovskú kotlinu.
Kostol sv. Martina v Martinčeku.
História Kostola
Historické údaje o kostole sú málo známe. Podľa nepotvrdených povestí ranogotický kostol mali postaviť templári, ktorí mali blízko neho svoj kláštor, po ktorom nezostali žiadne stopy. Rovnako je spájaný s panstvom hradu Likava, pretože o kostol sa od jeho počiatkov staral majiteľ hradu.
Prvá písomná zmienka o kostole pochádza asi z roku 1397. Meno farára a patrocínium kostola - ,,...farár Šimon v kostole sv. Martina v Liptove...“ sa môže týkať aj kostola sv. Martina v Martinčeku nad Ružomberkom.
Po vzniku Hrádockého panstva v prvej polovici 14. storočia kostol slúžil ako farský pre dediny Belsko, Dovalovo a Malé Dovalovo (,,Malý Dowall“ - pravdepodobne dnešná Liptovská Kokava) a Hrádocký hrad, miestny farár mohol zastávať aj funkciu hradného kaplána v hradnej kaplnke.
Stredoveký Vývoj Kostola
Kostol sv. Martina bol mnoho krát prestavaný, preto je náročné určiť ako v skutočnosti v stredoveku vypadal. Stredoveké jadro podľa doterajších výskumov predstavuje jednoloďový kostol s rovným uzáverom presbytéria, čo je typické práve druhú až tretiu tretinu 13. storočia. K severnej strane svätyne bola pristavaná sakristia, samotná svätyňa bola zaklenutá krížovou rebrovou klenbou, loď kostola mala vysoký trámový strop (klenba tu bola dostavaná až v priebehu 17. storočia).
Svätyňa bola od lode kostola oddelená lomeným víťazným oblúkom, na ktorého ľavej strane (z pohľadu z lode kostola) sa nachádzala kazateľnica. Existuje tu aj možnosť, že kostol bol obohnaný kamenným múrom, hradbou (dnešná pochádza z renesančnej prestavby kostola okolo rokov 1610 - 1615). Vnútri takto postaveného areálu sa nachádzal prikostolný cintorín.
Krátko po postavení kostola mohla prebehnúť trochu reprezentatívnejšia rekonštrukcia súvisiaca so vznikom Hrádockého panstva. Vtedy mohol získať pomerne zaujímavú a reprezentatívnu výzdobu - v druhej polovici 14. a v prvej polovici 15. storočia postupne vznikali fresky na stenách kostola (odhalené počas rekonštrukcie v rokoch 2005 - 2006, na svoju dobu pomerne kvalitné a farebné). Keďže ale výskum kostola nebol kompletný, fresky neboli odhalené plošne a teda nemôžeme ani rekonštruovať polohy stredovekých okenných otvorov. Výskum exteriéru sa nevykonal, teda nevieme ani, aká bola pôvodná farebnosť kostola. Vieme len, že stál bez veže, ktorá ku kostolu bola pristavaná až v 17.
Interiér kostola sv. Martina v Martinčeku.
Architektonické prvky
Sprvu bolo v kostole vybudované gotické jednolodie so svätyňou, s preklenutou krížovou klenbou. Z dvoch štrbinových lomených okien sa zachovalo jedno, druhé bolo rozšírené. Vzácne sú aj ďalšie architektonické prvky: sanktuárium, okno západnej fasády veže, portál do sakristie, štvorpodlažná predstavaná veža.
Vonkajšie fasády boli pravdepodobne natreté na bielo, rohy budovy mohlo ozdobovať kvádrovanie (iluzívne kvádre namaľované na rohoch stavby). Najzložitejšia mala byť vstupná časť kostola - západné priečelie, kde sa do dnešných dní zachoval gotický portál do kostola. Dvere boli pravdepodobne z masívnych drevených dosák, opatrené zámkou, aby sa dal kostol v noci uzamknúť. Na ľavej alebo pravej strane portálu sa mohla nachádzať nika (výklenok), kde bola umiestnená svätenička so svätenou vodou.
Stredoveké kostoly sú typické svojimi vysokými oknami zakončenými lomenými oblúkmi, ktoré prepúšťajú do budovy veľa svetla. Keď však pozrieme na iné kostoly z rovnakého obdobia, ktoré sa vyznačovali určitou dôležitosťou sa nad vchodom nachádzala rozeta - kruhové okno s kamenným ostením, ktoré bolo často vyplnené farebným sklom.
Tieto a iné stredoveké súčasti kostola boli pravdepodobne zničené počas prestavby kostola na začiatku 17. storočia.
Kostol sv. Martina v Martinčeku.
Nástenné Maľby
Nástenné maľby interiéru majú znaky byzantsko-talianskej orientácie. Maľby patria k najstarším zachovaným maľbám nielen v Liptove, ale aj v rámci nástennej maľby na celom Slovensku. Tak, ako boli v rokoch 1999 - 2002 odkryté a zreštaurované maľby kostola pod vedením reštaurátora Ružomberčana Juraja Matáka, nemožno vylúčiť, že niekedy v budúcnosti sa odkryjú ďalšie objavy, ktoré pomôžu doplniť históriu kostola.
V minulosti bol okolo kostola ochranný múr a cintorín, do ktorého pochovávali i zomrelých z hradného panstva.
Tabuľka: Vývoj a zmeny kostola sv. Martina v Martinčeku
| Obdobie | Udalosti a Zmeny |
|---|---|
| Druhá polovica 13. storočia | Postavenie ranogotického kostola |
| 14. storočie | Úpravy kostola, vznik fresiek |
| 14. storočie | Vznik Hrádockého panstva, kostol slúži ako farský pre okolité dediny a Hrádocký hrad |
| 1610-1615 | Renesančná prestavba kostola, výstavba kamenného múru |
| 17. storočie | Pristavenie veže ku kostolu |
| 1999-2002 | Odkrytie a zreštaurovanie malieb kostola |