Osídlenie územia, kde sa nachádza Banská Bystrica, je podľa archeologických nálezov veľmi dávne. Už v predslovanskom období sa tu povrchovo dolovali rudy. Slovanské obyvateľstvo prevzalo povrchovú ťažbu kovov.
V 12. a 13. storočí vznikali fary po osadách, ktoré boli podriadené hradnej fare, z praktických potrieb. Miestom pohrebiska sa stal cintorín, kam museli roľníci voziť zosnulých ku hradnému kostolu. Zakladanie nových farností malo dobrý vplyv na duchovný život. Najväčší rozmach zakladania farností nastal za vlády Márie Terézie a Jozefa II.
Banská Bystrica, pôvodne osada zoskupená okolo kostola sv. Antona v Sásovej, sa stala novým sídliskom pri ústí potoka Bystrice do Hrona. V 14. storočí boli objavené nové rudné žily, čo znamenalo ďalší rozvoj baníctva. Bane neboli jednotné, ťažiarov bolo viac a menili sa.
V 70. rokoch 15. storočia nastala významná udalosť v histórii baníctva, keď si Ján Thurzo z Betlanoviec a krakovský konšel prenajali všetky bane a podniky. Ich huty sa nachádzali v Tajove, Harmanci, Starých Horách, Balážoch a Liptovskej Revúcej. Okrem toho postavili hámor na plech, kotle a mlyny.
Na konci 14. storočia vznikol Zväz hornouhorských banských miest, do ktorého patrili Banská Bystrica, Pukanec, Ľubietová, Nová Baňa a Banská Belá. Bane v 18. storočí zanikli, pretože boli vyčerpané, čo spôsobilo zánik hút. Remeselníci sa združovali do cechov a vyrábali napríklad organy. V roku 1725 bola založená súkenka.
Od 18. storočia sa začal rozvíjať slovenský jazyk a slovenské povedomie. V 19. storočí sa Banská Bystrica stala centrom slovenských intelektuálov, ale na konci 19. storočia sa opäť stala maďarizačným strediskom. Počas SNP získala opäť na význame ako centrum povstaleckých síl.
V meste sa spomínajú pápežské decimačné protokoly a zakladacia listina Belu IV. z roku 1255, ktorá sa týkala voľby farára magistrátom. Fara bola exemptná, čo znamenalo, že richtár a cirkev šírili novoty zavedené luteránmi. Richtár sa snažil šíriť nové myšlienky, ale farár mu nedovolil kázať bez jeho súhlasu. Spor zasiahol aj kráľovnú Máriu, ktorej mesto patrilo právom vena.
Počas reformácie bola v Španej Doline erigovaná fara, ktorú spravovali pátri. K nej patrili všetky osady až po Donovaly. V roku 1779 sa farárom stal exjezuita I. Rauch.
Už v roku 1303 zriadil pri špitáli tri kaplánske stanice.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie, známy aj ako farský kostol na Námestí SNP, je dominantou mesta. Kostol má prvky románskeho, gotického i barokového staviteľstva. Do veľkosti bol počítaný ako piaty kostol v bývalom Uhorsku. Rozmery kostola sú: dĺžka 45,5 m, šírka 12 m a výška 21 m. Bol postavený ako jednoloďový s pristavenými kaplnkami. Svätyňa bola polygonálna, dlhá 14 m. Svätyňa dostala oválnu podobu, ktorú upevnili na vnútorné pilastre. Vzadu sa nachádza organový chór klenbovej architektúry. Okná sú s obrazovou sklomaľbou. Veža štvorcového pôdorysu je súčasťou pôvodného románskeho kostola. Na prvom a druhom poschodí má združené románske okná. Na profilovanej rímse sedí cibuľovitá helmica s laternou. Hlavný vchod je posunutý doprava od osi kostola. Z južnej strany je štýlový, gotický.
Vnútorné vybavenie kostola:
- Hlavný oltár: Predstavuje mohutné stĺpové retabló so štyrmi kanelovanými stĺpmi, ukončené kompozičnými hlavicami. V strede je obraz Nanebovzatej od J. L. Krackera.
- Bočné kaplnky: Najvýznamnejšia je kaplnka sv. Barbory, spojená s kostolom otvorom v stene. Má cenný gotický oltár z roku 1504. V strede skrine je socha Panny Márie, vedľa nej sv. Hieronym a sv. Mikuláš, patróni baníkov. V predele sú figúry štrnástich svätých pomocníkov.
- Krstiteľnica: Dielo majstra Jodoka z roku 1475.
- Kaplnka Tela Kristovho: Nachádza sa v severnej časti kostola v nike so sieťovou klenbou.
Kostol románskeho štýlu stál už pred rokom 1255. V priebehu rokov bol prestavovaný a rozširovaný. Odpustkové buly, vydané v 14. storočí, naznačujú, že kostol bol ešte aj v tom čase vo výstavbe.
Kaplnka sv. Mikuláša bola postavená Mikulášom Plathom. Keď zomrel, stavbu dokončila jeho vdova Dorota.
Počas požiaru v roku 1761, keď zhorelo celé mesto, bol poškodený aj kostol.
Kostol sv. Kríža stojí vedľa farského kostola zo severnej strany. Je dvojloďový bez veže. Svätyňa je nepravidelná. Jezuiti zaujali kostol v roku 1671 a barokizovali ho zvnútra.