Gréckokatolícka farnosť Košice - Nad jazerom: História a súčasnosť

V Košiciach vznikli dve nové gréckokatolícke farnosti. Na svojej stránke o tom informovala Košická eparchia. Už pred koncom socializmu boli Košice najväčšou gréckokatolíckou farnosťou vo vtedajšom Česko-Slovensku, čo sa týka počtu veriacich. To viedlo po roku 1989 k postupnému začiatku slúženia sv.

Posledných približne 20 rokov fungovali košickí gréckokatolíci v piatich farnostiach:

• Katedrálnej farnosti Košice - Staré Mesto
• Vo farnosti Košice - Západ, ktorá pokrýva hlavne veriacich na sídliskách Terasa a KVP
• Vo farnosti Košice - Furča, slúžiacej gréckokatolíkom na sídlisku Dargovských hrdinov
• Vo farnosti Košice - Ťahanovce - na rovnomennom sídlisku
• Vo farnosti Presvätej Bohorodičky Ochrankyne v mestskej časti Košice - Nad jazerom.

K týmto piatim farnostiam pribudli dekrétmi podpísanými 29. 6. Dekrétom vladyku Cyrila Vasiľa SJ, apoštolského administrátora Košickej eparchie, č. 516/2020, vznikla s účinnosťou od 1. Dekrétom č. 443/2020, s účinnosťou od 1. Prvými farármi nových farností sa stali Martin Mati pre Košice - Sever a Marcel Gajdoš pre Košice - Šaca.

Z dejín vieme, že východný obrad bol na území mesta prítomný počas mnohých stáročí. Dokonca vieme aj o tom, že Košice boli na konci 18. storočia významným mestom gréckokatolíckeho študentstva. Medzi študentmi boli, ako sa na danú dobu a sociálnu situáciu dalo očakávať, predovšetkým deti kňazov. A to nielen zo Slovenska, ale aj z historického územia Podkarpatskej Rusi, ba dokonca i dnešného Poľska. Študovali tu aj deti kantorov, ale aj gréckokatolícke deti z nekňazských rodín.

Ešte väčšou zaujímavosťou je prítomnosť študentov - mníchov rádu svätého Bazila Veľkého, ľudovo nazývaných baziliáni. Napríklad len v roku 1776 študovali v Košiciach traja. Práve ich prítomnosť na štúdiách v meste totiž so sebou otvára otázku ich ubytovania. Je otázne, či študenti baziliáni mali v Košiciach ubytovanie v seminári, či u nejakých miestnych rehoľníkov, alebo niečo vlastné, kde sa následne dá predpokladať i bohoslužobný život počas akademického roka. To by bolo bezpochyby veľkým impulzom aj pre miestne gréckokatolícke spoločenstvo.

Koncom 18. a v 19. storočí boli Košice centrom gréckokatolíckej tlače, a to vďaka miestnym podnikom Ellingeriana a tlačiarni Karola Werfera. Svedectvom toho je slávne päťzväzkové dielo J. J. Baziloviča (1742-1821) „Brevis notitia fundationis Teodori Koriathovits“, ktoré vyšlo v tlačiarni rodiny Ellingerovcov v Košiciach v rokoch 1799-1805, rovnako tak ako jeho asketické dielo „Imago Vitae Monasticae“ v roku 1802.

Práve koncom 18. storočia vzniká v Košiciach i vikariát, ktorý sa stal základom dnešného Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva. Mohlo by sa zdať, že pre košických gréckokatolíkov to bude koniec, ale nie je tomu tak. Je teda skoro až iróniou, že v 19. storočí bolo mesto Košice filiálkou neďalekej farnosti Zdoba. To však nie je v našich dejinách ojedinelým javom. Pri vzniku prešovského biskupstva boli gréckokatolíci mesta Prešov desiatky rokov oficiálne veriacimi farnosti Ruská Nová Ves.

V Bardejove vznikla gréckokatolícka farnosť až na konci 19. storočia a dovtedy všetci veriaci patrili pod neďaleký Rešov. Obdobne Bratislava je ako farnosť ani nie sto ročná. Levoča bola zriadená až počas vojny a farnosti ako Trenčín nemajú ani dvadsať rokov. Bola to však práve potreba reagovať na migráciu obyvateľstva do miest, ktorá viedla k zakladaniu farností v mestách. V dnešnej dobe sa potreba účinnej mestskej pastorácie javí čoraz viac naliehavou.

V zmysle zákona SNR č. 401/1990 Zb. je mesto Košice samostatným územným samosprávnym a správnym celkom Slovenskej republiky. Člení sa na 22 mestských častí, ktoré sú právnické osoby a za podmienok ustanovených týmto zákonom a štatútom mesta hospodária so zvereným a vlastným majetkom a so zverenými a vlastnými finančnými príjmami.

Najčastejšie skloňovaným názvom a miestom, s ktorým sa pri pátraní po histórii územia dnešnej Mestskej časti Košice - Nad jazerom stretávame, je osada Lubina. Územie ležalo po pravej strane rieky Hornád, susedilo s dedinami Krásna nad Hornádom, Barca, Košice. Kedy a ako osada Lubina vznikla nie je známe, no spomína sa už v listine spojenej s prvou zmienkou o ville Cassa, teda o Košiciach, z roku 1230. Roku 1292 vlastnilo Lubinu mesto Košice, v roku 1337 už bola územím v rukách opátstva Krásnej nad Hornádom a bola považovaná za riadnu dedinu.

Podľa niektorých zdrojov Lubina existovala do druhej polovice 18. storočia. Iné zdroje hovoria o tom, že sa jej zvyšok v podobe samoty zachoval až do prvej polovice 20. Pôvodne sa na území niekdajšej Lubiny, a tiež súčasného sídliska uvažovalo, že by tam mohla byť priemyselná oblasť potravinárskeho charakteru. Po 2. sa v Košiciach s rozvojom hospodárstva začala prebúdzať bytová výstavba.

Proces výrazne urýchlilo budovanie hutníckeho kombinátu - Východoslovenských železiarní. Aby mohli nájsť zamestnanci VSŽ v Košiciach nový domov, naplno sa rozbehla výstavba satelitných sídlisk vytvárajúcich akýsi reťazec okolo historického centra mesta. Vznik samotného Sídliska Nad jazerom spadá do 70 - tych rokov 20. storočia. V auguste roku 1970 sa do novovybudovaných bytových domov nasťahovali prvé rodiny. Celkovo bolo v sťažených geologických pomeroch postavených 9 131 bytových jednotiek. Celá oblasť obytnej zóny je situovaná na štrkovom podloží.

Mestská časť Košice - Nad jazerom sa nachádza v nadmorskej výške 192 m n. m. v katastrálnom území Jazero. Má rozlohu 3,6 km² (366 ha). Situovaná je v južnej časti mesta Košice v cestnom ťahu na Slanec. Hranicu MČ z juhozápadnej strany tvorí hlavná komunikácia sídliska (smerujúca na Slanec), severnú a severozápadnú hranicu tvorí rýchlostná cestná komunikácia vonkajšieho okruhu mesta a mestské časti (MČ) Vyšné Opátske, severovýchodnú a východnú hranicu tok rieky Hornád a južnú hranicu MČ Krásna.

Mestská časť Košice - Nad jazerom je komunikačne spojená s mestom električkovou a autobusovou dopravou smerom do a z centra mesta. Zabezpečené je tiež priame spojenie pre pracovníkov US Steel do železiarní.

V Mestskej časti Košice - Nad jazerom sa nachádzajú rôzne spoločnosti, prevádzky a inštitúcie:

Kultúrno - spoločenské zázemie je zabezpečované najmä činnosťou kultúrneho strediska - KS Jazero. V mestskej časti je v OC Branisko zriadené Denné centrum (predtým Klub dôchodcov), ktorého cieľovou skupinou sú predovšetkým seniori. Mestská časť pre centrum zabezpečuje technicko - organizačné zázemie a činnosť centra podporuje aj finančne. V MČ sú seniori organizovaní i v Klube kresťanských seniorov, ktorý pracuje pri farskom kostole sv. Košických mučeníkov na Námestí sv. Košických mučeníkov č.

V mestskej časti Košice - Nad jazerom, na poliklinike na Spišskom námestí 1 od roku 2002 poskytuje sociálne služby nezisková organizácia Facilitas. Zameriava sa na podporu ľudí so zdravotným či sociálnym znevýhodnením s cieľom zvyšovania ich šancí na zaradenie sa do spoločnosti, odstraňovania sociálnej izolácie a zlepšovania prístupu k rôznym oblastiam spoločenského života. Snahou Facilitas n. o. Mestská časť ponúka svojim obyvateľom a ostatným návštevníkom oblasť rekreačnej lokality (RL) Jazero . a na hrádzi. K dispozícií sú dve multifunkčné ihriská: detské a volejbalové.

Mestská časť vydáva tri až štyrikrát ročne - podľa potreby - občasník Jazerčan. Prináša v ňom informácie o živote mestskej časti, o činnosti materských, základných a stredných škôl, o práci samosprávy i komisií. V roku 2018 vychádza už 26. ročník Jazerčana, ktorý dostávajú obyvatelia do schránok zadarmo.

V jednej štvrti od žrde štiepeného listu, ktorého žrďová časť je žlto-modro delená, vejúca časť pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov: bieleho, modrého, žltého a bieleho. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je troma cípmi, t.j. 5. 9. v Heraldickom registri SR pod signatúrou N-117/2007. Návrh erbu a vlajky mestskej časti vypracoval JUDr.

Erb mesta Košice.

tags: #gr #kat #farnost #kosice #jazero