Gréckokatolícka Farnosť Rozhanovce: História a Súčasnosť

Rímskokatolícky kostol v Rozhanovciach má bohatú históriu a zohráva dôležitú úlohu v živote miestnej komunity. Tento článok sa zameriava na jeho históriu a aktuálne oznamy.

Kostol sv. Laura v Rozhanovciach

História a Významné Osobnosti

Život kňaza Andreja Hirjaka

Životopis kňaza Andreja Hirjaka, ktorý bol prednesený osobne jubilantom na začiatku svätej omše slávenej v rodnej obci pri príležitosti 50. výročia kňazstva, nám poskytuje hlbší pohľad na jeho život a službu.

Narodil sa 7. marca 1925 v Nižnom Hrušove v rodine obyčajného človeka, Andreja Hirjaka a Alžbety, rodenej Sojkovej. Detstvo prežil v tomto dedinskom prostredí každodennej práce a jednoduchej radosti, akú poskytovala deťom doba, ktorú nazývame medzivojnová. Vtedy ešte nevedeli, že žijú medzi dvoma vojnami.

Bolo to obdobie veľkej hospodárskej krízy a jeho otec, tak ako mnohí ďalší otcovia, odišiel do Južnej Ameriky za prácou. Mal vtedy štyri roky. Vrátil sa až tesne pred jeho vysviackou. Do ľudovej školy chodil pri tunajšej fare. Jeho mama mu umožnila študovať. Preto sa prihlásil najprv na meštiansku školu do Vranova a odtiaľ prestúpil na Gymnázium do Michaloviec. Ako jednoduchý chlapec z dediny to nemal ľahké. S priateľmi pracovali, aby si zarobili a našetrili na školu.

Okrem obetavej matky osobitnú spomienku treba venovať veľadôstojnému pánu profesorovi Hlaváčovi, ktorý je na celom Slovensku preslávený ako obetavý, verný a múdry kňaz a priateľ chudobných študentov. Zaiste poznáte jeho knihu „Po priamych cestách...“ v ktorej opisuje svoj život aj v Michalovciach. Od jeho príkladu, ktorý tiahol, odvodzuje aj svoje túžby po kňazskom živote.

Po absolvovaní krátkej základnej vojenskej služby, chcel vstúpiť do rehole. Najviac sa mu zapáčila kongregácia Tešiteľov z Getsemani, kvôli ktorej sa dostal do Prahy. Tam absolvoval maturitu a noviciát a začal so štúdiom filozofie a teológie. V tom ho vyrušili udalosti päťdesiateho roku. V barbarskej noci z 13. na 14. apríla komunisti násilne zatvorili všetky mužské a ženské rehole a rehoľníkov zatkli a väznili v koncentračných kláštoroch. Potom ich rozdelili do pracovných táborov na nútené práce. Počas tohto obdobia vážne ochorel. Po rôznych vyšetreniach a liečbach ho nakoniec v bratislavskej vojenskej nemocnici uznali za neschopného práce a prepustili ho. Pre chorobu bol na slobode aj jeho predstavený. Ten odobril jeho návrat do pražského kňazského seminára, kde ho znovu prijali.

Po ukončení predpísanej formácie a štúdií bol 5. júla 1952 v katedrálnom chráme sv. Víta v Prahe vysvätený za kňaza pražským svätiacim biskupom Antonínom Eltschnerom (Eltčnerom). Primičnú svätú omšu slávil v tomto hrušovskom kostole 13.

Ako kňaz pražskej diecézy pôsobil najprv ako kaplán v Karlových Varoch. Po roku bol menovaný za farára vo Františkových Lázních. Zároveň pri nedostatku kňazov spravoval ešte ďalších päť farností. Po jedenástich rokoch bol preložený za farára do Žlutíc. Tam mal na starosti aj ďalšie tri farnosti. Boli to všetko farnosti v Sudetoch, na západnom pohraničí a už v tomto období tam bola veľká duchovná bieda.

V roku 1966, keď sa začal „komunistický odmäk“, vrátil sa na Slovensko a bol zaradený do košickej diecézy. Jeho prvým miestom boli Košické Olšany. Po siedmich rokoch, keď sa vo filiálnej obci Rozhanovce rekonštruoval kostol, ho chceli komunisti opäť perzekvovať, pretože ho urobili zodpovedným za to, že jeho farníci prekročili rámec štátneho súhlasu na opravu kostola.

Pred väzením a stratou súhlasu na vykonávanie kňazskej služby ho zachránil náhly odchod do farnosti Lenartov, v okrese Bardejov. Tam pôsobil devätnásť rokov, až do odchodu na dôchodok v roku 1992.

Od augusta 1992, keď sa prisťahoval do Vranova nad Topľou, na požiadanie pána dekana Šándora, začal vypomáhať v novozriadenej farnosti Vranov - sv. Františka. Tu prežil veľmi aktívne obdobie až do nástupu zdravotných ťažkostí v roku 1999. Dnes je tu, aby spolu s vami ďakoval za päťdesiat rokov kňazstva. A to na mieste, kde bol pokrstený a kde začal svoju verejnú kňazskú službu. Pritom si spomína na svojich rodičov, ktorých telá očakávajú slávny deň vzkriesenia na tunajšom cintoríne.

Aktuálne Oznamy a Udalosti

Farnosť pravidelne informuje veriacich o aktuálnych oznamoch a udalostiach. Medzi ne patria:

• Májová pobožnosť - spoločné litánie k Panne Márii - v K. Olšanoch Vždy pol hodinu pred sv.
• V dni keď tu nie je sv.
• V budúcu nedeľu - 18.8. bude odpust sv Štefana kráľa v Koš.Oľšanoch o 10.3o hod.
• V budúcu nedeľu - 28.7. bude odpust v sv. o 11.oo hod.
• Ak si chcete dať posvätiť dom alebo novostavbu, mimo sviatku Zjavenia Pána, ohláste to na fare v Košických Olšanoch, osobne alebo telefonicky.

Okrem toho, farnosť oznamuje aj termíny prvého svätého prijímania a iné dôležité udalosti:

• Prihlášky na prvé sv. prijímanie v našej farnosti v zákrestii kostola.
• Stretnutie prvoprijímajúcich vždy v nedeľu, po sv.
• Dobrovoľníci, ktorí by prijali službu kostolníka, prihláste sa na fare.
• Prihlášky na I.SP. budú v zákrestii kostola. Priniesť do 25.
• Rodičia ktorí chcú aby ich dieťa išlo na prvé sv. prijímanie v roku 2022, si môžu vyzdvihnúť prihlášku na I.SP. v kostole v Ďurďošíku aj v Olšanoch.

Farnosť tiež hľadá dobrovoľníkov na rôzne služby:

• Vyhlasujem voľby, alebo výberové konanie na kostolníka pre náš kostol.
• Vy, ktorí cítite že by ste túto službu zvládli a chceli by ste takto poslúžiť farnosti, prihláste sa kedykoľvek na fare alebo v kostole.
• Ak o niekom viete, že by sa na túto službu hodil, oznámte mi, aby som dotyčného mohol osobne osloviť.

S bolesťou v srdci Vám oznamujeme, že nás opustil náš drahý zosnulý duchovný otec vdp. Juraj Riško. Posledná rozlúčka so zosnulým bude v stredu 14. apríla 2021 o 10.00 hod. v Košických Oľšanoch.

Prehľad Oznamov

Pre lepšiu orientáciu uvádzame prehľad niektorých oznamov v tabuľke:

Veriaci sú povzbudzovaní, aby sa aktívne zapájali do života farnosti a sledovali aktuálne oznamy.

Gréckokatolícky kostol

tags: #grckokatolicka #farnost #rozhanovce