Grécka ortodoxná cirkev je jednou z najstarších kresťanských cirkví na svete s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Tento článok sa zameriava na historický vývoj gréckej ortodoxnej cirkvi, jej vplyv na Slovensku a vo svete, s dôrazom na jej súčasné postavenie.
Interiér Metropolitnej Katedrály v Aténach
Historické Korene a Vývoj
Celá história Grécka by sa dala rozdeliť na tri časti: starovekú, stredovekú a novodobú. Od 4. storočia n.l. sa Grécko stalo súčasťou Byzantskej ríše. Po páde Carihradu v r. 1460 sa Grécko dostalo pod nadvládu tureckej Osmanskej ríše. Prvé nezávislé grécke územia vznikli až v r. 1830. V 20. storočí sa Grécko stalo jednou z krajín, ktorú napadlo hitlerovské Nemecko.
Kultúra súčasného Grécka vychádza predovšetkým z byzantských tradícií, ale aj z antiky. Celkovo má grécka kultúra bližšie k orientálnym krajinám, ako k Európe. Ale aj tak tvorí akúsi vstupnú bránu medzi západom a orientom. Orientálna je aj ľudová a populárna hudba (Syrtaki, Chassapiko, Tsifteteli), národné jedlá, no aj mestská a každodenná kultúra.
Grécka Gréckokatolícka Cirkev
Grécka gréckokatolícka cirkev je jednou z východných katolíckych cirkví byzantského obradu (gréckokatolíckych cirkví). Je teda súčasťou Katolíckej cirkvi, uznáva za svoju hlavu rímskeho pápeža a jej vierouka je identická s rímskokatolíckou. Pri bohoslužbách však, podobne ako ostatné východné katolícke cirkvi, nepoužíva rímsky obrad, ale jeden z východných obradov.
Vznik a Vývoj Gréckej Gréckokatolíckej Cirkvi
Grécka gréckokatolícka cirkev vznikla vďaka činnosti katolíckych misionárov v 19. a 20. storočí medzi duchovenstvom a veriacimi gréckych pravoslávnych cirkví, najmä Konštantínopolskej pravoslávnej cirkvi. Pre týchto veriacich vytvoril pápež sv. Pius X. v roku 1911 apoštolský exarchát so sídlom v Istanbule.
V roku 1932 sa exarchát rozdelil na dva nové apoštolské exarcháty: jeden v Grécku (so sídlom v Aténach) a druhý v Turecku (so sídlom v Istanbule). V súčasnosti má Grécka gréckokatolícka cirkev 2 330 členov (2006). Väčšina z nich žije v Grécku (2300), najmä v Aténach. Mimo Atén existujú grécke gréckokatolícke komunity v severogréckej Giannitse a v Nea Makri blízko Atén. Gréckokatolícka kaplnka sa nachádza aj na ostrove Syros v Egejskom mori.
Apoštolským exarchom katolíkov gréckeho obradu v Grécku so sídlom v Aténach je biskup Dimitrios Salachas (nar. 1939). Do funkcie exarchu ho pápež Benedikt XVI. vymenoval 23. apríla 2008. Za biskupa bol vysvätený 24. mája 2008. Apoštolský exarchát v Turecku je nielen bez exarchu ale jeho 30 veriacich nemá k dispozícii ani kňaza.
Vplyv Pravoslávnej Cirkvi na Slovensku
Keďže územie Slovenska viac ako tisíc rokov bolo súčasťou Uhorska, aj dejiny Pravoslávnej cirkvi na Slovensku máme študovať v kontexte dejín Uhorska. Mnohí z nich vyznávali pravoslávnu vieru, preto aj tvorili jednu Cirkev. V Uhorsku jednotlivé pravoslávne cirkevné obce a eparchie spočiatku patrili do Konštantínopolského patriarchátu. Neskôr po udelení autokefality Srbskej pravoslávnej cirkvi v roku 1219 postupne ako sa srbský národ sťahoval pred Turkami na sever do Uhorska a zakladal tam nové cirkevné obce, Srbská jurisdikcia naberala väčší priestor a význam v uhorských dejinách.
Na teritóriu dnešného Slovenska sa pravoslávie zachovávalo najmä v horských oblastiach a vzdialených miestach od centier vtedajšej prozápadne vládnucej moci. Od 14. storočia Pravoslávie tu bolo zvlášť posilnené valašskou kolonizáciou. Valasi boli zväčša Slovania, ktorí po hrebeňoch Karpát prišli na Slovensko z územia dnešného Rumunska. Podľa cirkevnej príslušnosti historické dokumenty o nich hovoria ako o starovercoch, schizmatikoch, teda nie rímskokatolíkoch, preto neplatili ani rímskokatolíckym biskupstvám alebo kláštorom cirkevnú daň. Žili podľa tak zvaného valašského práva.
V 15. a 16. storočí pravoslávne chrámy nachádzame na Horehroní, Gemeri, v Honte. Napríklad na Muránskom hrade chrám svätého Nikolaja, Telgárt, Šumiac, Pohorelá, Heľpa, Závadka nad Hronom, Polomka, Bacúch, Beňuš, Rejdová, Dobšiná, Vernár. Tých, ktorí zostávali stále pravoslávni, neskôr Rakúsko-uhorská vrchnosť nazývala Griechisch nicht unirte Kirche (Grécka nezjednotená cirkev) a nariadením z 29. 11. 1864 Griechisch Orientalische Kirche - Grécka východná cirkev.
Pod vplyvom invázie Turkov sa v roku 1690 patriarcha Pečský Arsenije III. (Crnojevič) presťahoval so štyridsaťtisíc pravoslávnymi Srbmi do Rakúsko-Uhorska. Z toho je vidno, že pravoslávni veriaci v Uhorsku, teda vrátane Slovenska, cirkevno-právne boli súčasťou Srbskej pravoslávnej cirkvi.
Podľa schematizmu karlovackej metropolie vydanom v roku 1910, kde sa uvádza stav Cirkvi z roku 1905 na teritóriu dnešného Slovenska, pravoslávni veriaci žili takmer vo všetkých väčších mestách západného a stredného Slovenska. Napríklad v Komárne a Trnave mali aj svoj chrám. Podľa tohto schematizmu pravoslávni veriaci žili v župách: užhorodská, zemplínska, novohradská, komárňanská, bratislavská, zvolenská, nitrianska, trenčianska, liptovská, oravská a hontianska.
V čase vpádu husitov, reformácie a protireformácie pravoslávni veriaci častokrát boli nazývaní staroverci, boli donucovaní zmeniť vierovyznanie. Hoci Pravoslávie administratívne bolo potláčané, v národe stále žilo. Veriaci ľud pri bohoslužbách používal pravoslávne bohoslužobné texty, ktoré vyjadrujú učenie pravoslávnej viery. Lásku k Pravoslávnej cirkvi a jej tradíciu vštepovali ľudu aj národní buditelia a osvetoví pracovníci. Ďalšími obdivovateľmi pravoslávia boli J. Kollár, J. M. Hurban, J. Francisci, S. H. Vajanský, J. Záborský, S. Tomášik, historik F. V. Sasínek a ďalší. Všetci videli v Pravoslávnej cirkvi oporu pre zachovanie slovanskej identity a budúci všestranný rozvoj slovenského národa.
Tabuľka: Rozšírenie pravoslávnych veriacich podľa žúp v roku 1905:
| Župa | Významné mestá s pravoslávnymi veriacimi |
|---|---|
| Užhorodská | Užhorod |
| Zemplínska | - |
| Novohradská | Lučenec, Fiľakovo |
| Komárňanská | Komárno |
| Bratislavská | Bratislava |
| Zvolenská | Banská Bystrica, Zvolen |
| Nitrianska | Nitra |
| Trenčianska | Trenčín |
| Liptovská | Ružomberok |
| Oravská | Tvrdošín |
| Hontianska | - |
Chrám Alexandra Nevského v Prešove
Súčasnosť Gréckej Ortodoxnej Cirkvi
Grécko - štátne zriadenie: republika, hlavné mesto: Atény, najvýznamnejšie mestá: Atény, Solún, Pireus, počet obyvateľov: 10 668 354, urbanizácia: 65,2%, náboženstvo: pravoslávne 98%, islamské 2%, rasové a národnostné zloženie: Gréci 95%, Macedónci 1%, Turci 1%, Cigáni 1%, iné 2%, priemerná dĺžka života: muži 75 rokov, ženy 80 rokov.
Dnes je Grécko pokojnou a turisticky vyhľadávanou krajinou. Najdôležitejším aspektom spoločnosti je grécka ortodoxná byzantská kresťanská cirkev, ktorú vyznáva 98% Grékov.