Gréckokatolícka farnosť Stará Ľubovňa: História a súčasnosť

Stará Ľubovňa, mesto ležiace v severovýchodnej časti Slovenska, má bohatú duchovnú históriu. V meste sa nachádza niekoľko významných sakrálnych stavieb, ktoré svedčia o tejto histórii. Medzi tieto stavby patrí aj gréckokatolícky Chrám Matky Ustavičnej Pomoci, ktorého história a vývoj sú predmetom tohto článku.

Gréckokatolícka farnosť v Starej Ľubovni, zasvätená Panne Márii Matke ustavičnej pomoci, je jednou z troch farností Michalovskej viceprovincie redemptoristov na Slovensku. Svojou históriou je najmladšou z nich.

Gréckokatolícky redemptoristi prišli do toho mesta až po revolúcii v roku 1989. Dovtedy v meste gréckokatolícka farnosť neexistovala.

Založenie a formovanie farnosti

Keďže gréckokatolíci nemali vlastný chrám, pastorácia a liturgický život sa sústreďoval v priestoroch vtedajšieho Domu smútku na cintoríne. Prvá sv. liturgia pre tunajších gréckokatolíkov bola slúžená na Vianoce 1989 s účasťou z malej, ale zato silnej vo viere, hŕstky veriacich.

Po troch rokoch úsilia bol 7. novembra 1993 posvätený nový chrám na sídlisku Západ. Posviacku vykonal vtedajší pomocný biskup prešovský Mons. Milan Chautur CSsR. Od tejto pamätnej chvíle počet veriacich stúpal každýmdňom. Pastoračná práca nabrala širší záber.

Do farnosti boli k spolupráci pozvané rehoľné gréckokatolícke sestry z Kongregácie sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie (SNPM), a to predovšetkým zvlášť pre vyučovanie náboženskej výchovy v školách. Od roku 1993 pracujú vo farnosti už dvaja redemptoristi, a neskôr sa tvorí komunita troch otcov s permanentnými zmenami.

V roku 2001 je postavený nový kláštor sestier služobníc (na Lipovej ulici) a v roku 2001 sa začína s výstavbou kláštora redemptoristov. Slávnostná posviacka nového kláštora redemptoristov sa konala 21. augusta 2005, ktorú vykonali prešovský eparcha vladyka Ján Babjak SJ a generálny predstavený Josef Villiam Tobin CSsR. Patrónom kláštora sa stal blahoslavený hieromučeník Metod Dominik Trčka CSsR, ktorého na oltár blahoslavený vyniesol v blahej pamäti Ján Pavol II, dňa 4. novembra 2001.

Vývoj a súčasnosť farnosti

V roku 2003 sa pri sčítaní ľudu v Starej Ľubovni ku gréckokatolíkom prihlásilo 3 602 veriacich. V roku 2009 bola z farnosti Matky ustavičnej pomoci vyčlenená nová gréckokatolícka farnosť bl. hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča, OSBM.

Podľa informácií z webovej stránky Gréckokatolíckeho arcibiskupstva Prešov, farnosť Stará Ľubovňa zahŕňa aj Jakubany s 2 176 gréckokatolíkmi (vrátane Kolačkova: 11, Novej Ľubovne: 82).

V Starej Ľubovni by mal v blízkej budúcnosti pribudnúť nový kostol. Chrám pre veriacich chce dať postaviť gréckokatolícka cirkev. Umiestniť ho chce na sídlisku Východ pri najmladšej panelákovej časti mesta. Zámer výstavby kostola schválili poslanci na svojom poslednom rokovaní.

Nový kostol by mal mať kapacitu vyše dvesto ľudí a pôdorys tvaru kríža. V súvislosti s jeho vybudovaním by mala byť v meste zriadená aj nová farnosť, podriadená priamo biskupskému úradu. Jej sídlo plánujú gréckokatolíci na Farbiarskej ulici rekonštrukciou existujúceho domu, ktorý majú vo vlastníctve.

V súčasnosti žije v Starej Ľubovni asi 3 600 gréckokatolíkov.

Gréckokatolícki redemptoristi urobili a stále robia v Starej Ľubovni veľmi veľa. Chrám, v ktorom pôsobia, patrí reholi, rovnako aj nový kláštor pri ňom.

V meste však máme budovu, ktorá patrí Prešovskej gréckokatolíckej archieparchii, ktorú chceme pripraviť tak, aby v nej mohol bývať a pôsobiť archieparchiálny (arcidiecézny) kňaz - okresný dekan (protopresbyter).

Erb mesta Stará Ľubovňa

Chrám Matky Ustavičnej Pomoci

Obraz (ikonu) Matky ustavičnej pomoci, ktorej je zasvätený chrám, namaľoval pravdepodobne v 15. storočí mních pochádzajúci z ostrova Kréta. Obraz sa za neznámych okolností dostal do Ríma, kde bol uctievaný do konca 18. storočia v dnes už nejestvujúcom kostole sv. Vďaka prozreteľnej zhode okolností obraz roku 1866 pápež Pius IX. odovzdal do opatery redemptoristom, ktorí sa niekoľko rokov predtým usadili v Ríme v kostole sv. Alfonza, ktorý stojí pravdepodobne na mieste pôvodného ko­stola sv. Matúša. Tu je originál obrazu umie­stený dodnes. Dostali ho do opatery misionári, synovia sv.

Obraz Matky ustavičnej pomoci a s ním i úcta k Matke Božej sa skutočne rýchlo rozšírili. Okolo obrazu Matky ustavičnej pomoci sa rozvinuli rozličné formy mariánskych pobožno­stí. Zvlášť treba spomenúť ustavičnú novénu, ktorá sa zo Saint Louis v USA rozšírila do mnohých krajín sveta. Vo filipínskej metropole Manilla sa na nej zúčastňuje každú stredu do 120 000 veriacich, v Singapure každú sobotu okolo 20 000 ľudí.

Na Slovensku zavádzali úctu k Matke usta­vičnej pomoci pátri redemptoristi zvlášť pro­stredníctvom ľudových misií. Aj keď bola čin­nosť rehole na štyridsať rokov násilne prerušená, úcta k Matke ustavičnej pomoci v slovenskom národe nezanikla. Jej obraz je v mnohých do­moch; v mnohých kostoloch vidieť, ako sa ľudia pred týmto obrazom modlia.

Je na ňom zobrazená Božia Matka, ktorá pravou rukou ukazuje na Dieťa Ježiša - On je Vykupiteľ človeka. Tajomné grécke písmená pri hlavách svätých osôb naznačujú, že je tu znázornené druhé zvestovanie. Archanjeli Mi­chal a Gabriel ukazujú Božskému Dieťaťu (tvár prezrádza už zrelého chlapca), čo ho čaká, až vyrastie, a oznamujú svätej Panne: „Budeš Mat­kou bolestnou“.

Dieťa, akoby pred chvíľou odvrátiac tvár od kopije a špongie, vidí prichádzať archanjela Gabriela s krížom. Z ľudského stra­chu pred víziou budúceho utrpenia Ježiš hľadá pomoc u svojej Matky. Matka, cítiac so Synom, pozerá pred seba, pozerá na všetkých ľudí, ktorí idú za Ježišom a nesú svoj kríž. Z preduchovnenej a dôstojnej tváre Madony možno vyčítať hlboký smútok, utrpenie, ale i obetavú lásku.

Na ikonách rozprávajú i farby a rozličné symboly. Obraz má zlaté pozadie, čo zna­mená stálosť, nemeniteľnosť neba, prípadne Ducha Svätého. Červená farba šiat Ženy je symbol lásky a plášť modrej farby je zname­ním viery. Dieťa má zelené šaty, čo v reči farieb zna­mená božstvo. Hnedý plášť odkazuje na spojitosť so zemou - Ježiš je Bohočlovek.

Celú výrečnosť obrazu by sme mohli zhrnúť takto: Matka pre Neho a Matka pre nás. On, človek s obavou, nám podobný. Programom jeho života bolo plniť Otcovu vôľu, a to napriek všetkým úskaliam ľudského života. Ona je Mat­kou - útočišťom s pohľadom k nám a pre nás.

Je potrebné uvedomiť si, že v rozličných obra­zoch i sochách uctievame tú istú osobu - Matku Ježiša Krista, o ktorej nám II. vatický koncil hovorí: „Márii sa dostalo tej najvyššej úlohy a hodnosti byť Matkou Božieho Syna a preto aj milovanou dcérou Otca a svätyňou Ducha Svätého.

„A veriaci nech pamätajú, že opravdivá ná­božnosť nespočíva v jalových a nestálych ci­toch, ale vychádza z pravej viery, ktorá nás privádza k uznaniu vznešenosti Božej Ro­dičky a pobáda nás k synovskej láske voči našej Matke a k nasledovaniu jej cností.“ (por. „Máriino materstvo v poriadku milosti trvá neprestajne odvtedy, čo dala pri zvestovaní svoj verný súhlas, v ktorom neochvejne zotrvala pod krížom, až kým sa nezavŕši večná spása všetkých vyvolených. Lebo ani po svojom na­nebovzatí neprestala v tomto spasiteľnom po­slaní, ale svojím mnohonásobným orodovaním aj naďalej nám získava dar večného spasenia. S materinskou láskou sa stará o bratov a sestry svojho Syna, čo ešte putujú a nachádzajú sa v rozličných nebezpečenstvách a úzkostiach, dokiaľ sa nedostanú do blaženej vlasti.

Náboženská štruktúra Starej Ľubovne

Náboženské zloženie obyvateľstva v Starej Ľubovni je nasledovné:

• Rímskokatolíci - 67,65 %
• Gréckokatolíci - 22,20 %
• Bez vyznania - 5,01 %
• Pravoslávni - 1,61 %
• Evanjelici a. v.

Gréckokatolícka cirkev je druhá najpočetnejšia v meste. Tvorí ju približne 3 700 veriacich. O duchovnú správu v meste sa starajú kňazi - redemptoristi. Starajú sa o duchovnú správu miestnej nemocnice a domova dôchodcov. Areál chrámu na Sídlisku Západ tvorí aj kláštor redemptoristov a zvonica. Tento chrám sa nachádza na sídlisku Západ, na Mierovej ulici.

Hrad Ľubovňa

Ďalšie sakrálne stavby v okolí

V Starej Ľubovni a jej okolí sa nachádzajú aj ďalšie významné sakrálne pamiatky:

• Rímskokatolícky farský kostol sv. Mikuláša
• Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla
• Kostol sv. Jozefa v Podsadku
• Chrám sv. apoštolov Petra a Pavla v Jakubanoch

Kaplnka Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Jakubanoch

Za obcou, v časti, ktorú domáci označujú slovným spojením „vyše sela“, stojí murovaná kaplnka. Táto kaplnka od svojho vzniku až do dnešných dní prešla zložitým obdobím. Kaplnka bola naplnením sna jedného veľmi zbožného muža, ktorý túžil po sebe zanechať práve takýto objekt. Tým mužom bol Štefan Beskyd, a hoci je to veľmi zvláštne, o jeho zbožnosti svedčí aj jeho prezývka. Jeho obľúbenou piesňou, ktorú si často spieval, bola cherubínska pieseň, preto mu začali v obci hovoriť „Charumija“. Tento muž pôvodne plánoval túto kaplnku postaviť pod vrchom Kečera, kde vlastnil pozemok. Ako prvé priviezol na tento pozemok kamene, ktoré zložil na jeho okraji. Keď však prišiel ráno opäť na tento pozemok, navozené kamene boli premiestnené na iný pozemok, vzdialený od jeho približne 0,5 km, bližšie k obci. Kmene teda opäť previezol na svoj pozemok, ale tie na nasledujúci deň opäť našiel na cudzom pozemku. Nahneval sa, kto mu takto robí napriek a kamene previezol späť. Finančné prostriedky vyzbierané na odpustových slávnostiach by však na výstavbu tejto kaplnky nestačili aj preto, lebo v tom období sa v Jakubanoch staval aj chrám. S výstavbou kaplnky sa začalo v roku 1906. Po ukončení výstavby bolo potrebné doplniť interiér kaplnky, Štefan Beskyd dlho premýšľal, kde získa obrazy do tejto novovybudovanej kaplnky. Raz sa mu v noci sníval sen, v ktorom mu bolo povedané, v ktorom obchode má obrazy kúpiť. Šiel teda do mesta Stará Ľubovňa, a ako mu bolo povedané vo sne našiel obrazy, ktorých tvar presne zapadol do interiéru kaplnky. Na čelnej strane sú tri obrazy. Centrálny zobrazuje Najsvätejšiu Trojicu, na ľavej strane je obraz Narodenia Presvätej Bohorodičky a na prevej strane je obraz Zosnutia Presvätej Bohorodičky. V kaplnke sú aj ďalšie obrazy na bočných stenách. Kaplnka bola posvätená v roku 1910 a zasvätená je Zosnutiu Presvätej Bohorodičky. Po Prešovskom sobore v roku 1950 vtedajšia štátna moc násilne priraďovala gréckokatolíkov k pravoslávnej cirkvi, nesmeli jakubianski gréckokatolícki veriaci vstupovať do chrámu. Na bohoslužbách sa vtedy stretávali práve pri kaplnke. Táto kaplnka sa stal akýmsi symbolom vernosti jakubianskych veriacich gréckokatolíckej cirkvi. Podobnú úlohu zohrala kaplnka aj v roku 1968, keď bola činnosť gréckokatolíckej cirkvi obnovená. Prví najodhodlanejší veriaci sa opäť stretli pri kaplnke, aby sa domáhali svojej náboženskej slobody, návratu ku gréckokatolíckej cirkvi ale predovšetkým, aby im bola vrátená „ich cerkov“. Tu, pri kaplnke, bola opäť niekoľko nedieľ slúžená bohoslužba. V jednu nedeľu vykročili v procesii od kaplnky veriaci spolu s otcom Edmundom Gulovichom ku chrámu. Hoci sa im v nasledujúcich týždňoch podarilo slúžiť liturgie v chráme, v obci nastali roztržky, ktoré sa kompetentní rozhodli riešiť zákazom slúženia liturgií v chráme. Trvalo ešte tri roky, kým sa situácia upokojila natoľko, aby sa v obci mohli gréckokatolícke bohoslužby konať v chráme. Pre nezhody, ktoré v obci v tomto období boli, nebolo možné ani slúženie liturgií pri kaplnke. Ľudia nemohli verejne kaplnku navštevovať, ani vykonávať procesie k nej. Kaplnka začala chátrať. Situácia sa začala meniť až po tzv. K obnove kaplnky došlo v roku 1993 na podnet prešovského biskupa, vladyku Jána Hirku Dr.h.c. V súčasnosti je kaplnka udržiavaná a veriacimi navštevovaná. Pravidelne sa pri nej konajú odpustové slávnosti na sviatok narodenia Bohorodičky, teda 8. septembra. Veriaci v sprievode putujú k tejto kaplnke, aby sa tu zúčastnili slávnostnej sv. omše.

tags: #grecko #katolicka #farnost #stara #lubovna