27. januára 2024 sa v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove uskutočnila vysviacka nového prešovského arcibiskupa metropolitu Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, ktorým sa stal Jonáš Jozef Maxim. Obradom vysviacky predsedal hlavný svätiteľ, arcibiskup Cyril Vasiľ SJ, košický eparchiálny biskup.

Erb Prešovskej archieparchie
Novovymenovaný prešovský arcibiskup metropolita Jonáš Maxim, ktorý v sobotu 27. januára 2024 prijal biskupskú chirotóniu, má svoj osobný erb. Základom erbu je štvrtený štít. V prvom a štvrtom striebornom poli sa nachádza erb Prešovskej archieparchie, na ktorej čele bude stáť vladyka Jonáš. V druhom a treťom modrom poli sa nachádzajú jeho osobné heraldické symboly. Zlatá váza a trojica rastlín má pôvod v erbe biskupa Manuela Olšavského, ktorý tiež pochádzal z Oľšavice, rodnej obce vladyku Jonáša.
Osobné heslo arcibiskupa pochádza zo starozákonnej biblickej knihy proroka Jonáša (Jonáš 2, 10), po ktorom prijal mníšske meno Jonáš. K významu svojho biskupského hesla povedal vladyka-nominant Jonáš tieto slová: „Pozerajúc na seba samého, ako na človeka, vidím, že som veľmi obmedzený, úbohý so svojimi slabosťami a jediný na koho sa chcem spoliehať je Boh, prameň každého dobra, každej dobrej činnosti a teda aj spásy ako takej. Bol by som veľmi rád, aby sa v našej archieparchii a metropolii veci nezastavovali, ale aby sa posúvali smerom k Pánu Ježišovi, k Bohu, ktorý je prameňom všetkého dobra. Zároveň tieto slová povedal prorok Jonáš, ktorého mníšske meno nosím. Povedal to, keď bol v bruchu veľkej ryby. Bolo to jeho uvedomenie si, že nikde inde niet spásy, jedine u Boha. Bol to pre neho akoby taký výjav, ako by som to povedal, taká heuréka, prišiel som k pravde.
Menovanie a reakcie
Novým arcibiskupom Prešovskej archieparchie a metropolitom gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je Jonáš Jozef Maxim, doterajší predstavený studitského kláštora v Unive na Ukrajine. Vymenoval ho vo štvrtok na sviatok svätého veľkomučeníka Demetera pápež František. Jeho meno oznámil napoludnie v katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove vladyka Peter Rusnák.
Budúci arcibiskup a metropolita Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku jeromonach JONÁŠ MAXIM (48) bol dlhé roky predstaveným kláštora v ukrajinskom Ľvove. 22. septembra za ním prišiel apoštolský nuncius z Kyjeva a predniesol mu požiadavku pápeža Františka, aby sa stal hlavou Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.
„Vymenovanie za prešovského arcibiskupa a metropolitu ma zastihlo na Ukrajine, kde pôsobím už skoro 20 rokov. Toto vymenovanie považujem za prejav veľkej dôvery zo strany cirkvi a Svätého Otca Františka, ako aj za prejav jeho náklonnosti voči gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Prijímam ho s pokorou a poslušnosťou,“ uviedol Maxim. Dodal, že na Ukrajine zanecháva mníšske spoločenstvo, aby sa na Slovensku znova mohol začleniť do spoločenstva gréckokatolíckej cirkvi.
Bratislavský eparcha a apoštolský administrátor Peter Rusnák verí, že Prešovskú archieparchiu a ako metropolita aj celú metropolitnú cirkev bude nový arcibiskup viesť s Božím duchom, spravovať zverený ľud múdro, s láskou a milosrdenstvom. „Vítam ho medzi nami biskupmi a teším sa na spoluprácu s ním.
Životopis a pôsobenie Jonáša Maxima
Jeromonach otec Jonáš Jozef Maxim sa narodil v roku 1974 v Levoči. Do kňazského seminára vstúpil o 20 rokov neskôr. Na Ukrajinu odišiel v roku 2004, kde o štyri roky zložil aj doživotné mníšske sľuby.
V roku 2011 bol zvolený za predstaveného filiálneho monastiera v Ľvove a v roku 2020, ako 46-ročný, za predstaveného Univskej lavry. Roky bol mníchom v kláštore na Ukrajine.
Po vysviacke ostane rodák zo Spiša v Prešove, už ako hlava slovenských gréckokatolíkov. V piatok sa Jonáš Maxim predstavil médiám na pôde arcibiskupského úradu. Konštatoval, že už má vybrané aj biskupské heslo, ktoré si však zatiaľ necháva pre seba. Viac prezradil v rozhovore.
Výzvy a plány
Jednou z výziev pre prešovskú metropoliu je, že k rusínskej národnosti sa prihlásilo takmer 64-tisíc ľudí vo vyše 150 obciach. Väčšina z nich je gréckokatolícka. Ako sa stavia k otázke pastorácie v rusínskom jazyku?
Rozmýšľal som nad tým, že od začiatku sa ma mnohí budú snažiť získať na svoju stranu. Aby som bol časťou akejsi skupiny. Chcem byť pre všetkých. Pre Rusína chcem byť Rusín, pre Slováka Slovák, pre Ukrajinca Ukrajinec, pre Róma Róm, pre Maďara Maďar, aj keď po maďarsky neviem.
Moja história je veľmi pestrá, aj čo sa týka národností, prešiel som mnohými vecami. Preto sa nechcem obmedziť na jedno. Ale tým ľuďom, ktorí tu sú a žijú, sú súčasťou našej cirkvi, dať im plný priestor, aby sa mohli rozvíjať.
Z Ukrajiny, ktorá je teraz vo vojne, odchádzate po dvadsiatich rokoch. Čo vám bude najviac chýbať? Moja mníšska komunita. Keď žijete v takejto rodine 20 rokov a zrazu v nej nie ste, tak vám chýba. Potom aj ľudia, ktorých tam už poznám. Vytvorili sa už určité vzťahy s veriacimi, ktorí k nám prichádzali, ich rodinami. A potom aj samotná Ukrajina.
Uvedomujem si, že najprv treba vnímať situáciu a až potom sa začne niečo kryštalizovať.
| Meno | Funkcia | Dátum menovania |
|---|---|---|
| Jonáš Jozef Maxim | Prešovský arcibiskup metropolita | 26. október 2023 |
| Cyril Vasiľ SJ | Košický eparchiálny biskup | 27. január 2024 (hlavný svätiteľ) |
| Peter Rusnák | Bratislavský eparcha, Apoštolský administrátor | Do vysviacky nového arcibiskupa |
Historické korene Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku
Kresťanstvo má svoj pôvod v Ježišovi Kristovi. Nové náboženstvo a jeho učenie sa šírilo z Jeruzalema do celého vtedajšieho kultúrneho sveta. Vznikali miestne- partikulárne cirkvi, potom biskupstvá, ktoré sa spájali do provincií, neskôr nazývaných patriarcháty. Prvý takýto patriarchát bol v Alexandriji, postupne pribúdali ďalšie- v Antiochiji, Konštantinopole, Jeruzaleme. Ježiš Kristus založil Cirkev a ustanovil za svojho viditeľného zástupcu na zemi apoštola Petra.
Historicky podložené počiatky kresťanstva u nás sa datujú do obdobia Veľkej Moravy, do prvej polovice 9. storočia, kedy sa už skončil proces zjednocovania príbuzných slovanských kmeňov na Morave. V roku 863 poveril byzantský cisár Konštantína a Metoda šíriť kresťanstvo a vzdelanosť na Veľkej Morave. Konštantín zostavil nové slovienske písmo, ktoré použil pri preklade bohoslužobných kníh do staroslovienčiny.
Po páde Veľkej Moravy vznikli dva samostatné štátne útvary- Uhorský a Český štát. Na začiatku 10. storočia boli v Uhorsku dve obradové podoby katolíckej cirkvi- východná/ na východ od Dunaja a Tisy/ a západná /Panónia a územie terajšieho Slovenska/. Veľký vplyv na prítomnosť veriacich východného obradu malo postupné osídľovanie a sťahovanie národov. Na územie dnešného Slovenska koncom 13. storočia a začiatkom 14. storočia prichádzajú Valasi zo Sedmohradska, Rumuni, Rusíni, ktorí osídlili severovýchodnú časť Uhorska. Od 30- tych rokov 13. storočia nazývajú pápežské listiny veriacich východného obradu v Uhorsku schizmatikmi.
Oficiálnemu zjednoteniu našich kresťanov gréckeho obradu s Rímom veľmi napomohli poľskí panovníci, ktorí chceli oslabiť vplyv Ruska na Rusínov / Malorusov /, obývajúcich najmä severozápadnú časť Ukrajiny /Halič/. Dlho sa rodiaca únia bola nakoniec uzavretá 24. 4. 1646 v hradnej kaplnke rodiny Drugethovcov v Užhorode.
Mimoriadne významnú úlohu v živote gréckokatolíkov na území dnešného Slovenska zohralo prešovské biskupstvo. Bulou pápeža Pia VII. RELATA SEMPER zo dňa 22. septembra 1818 bola zriadená prešovská gréckokatolícka eparchia.

Schematizmus Gréckokatolíckej cirkvi z roku 1922
Biskup Jozef Gaganec /1843-1875/ pokračoval v započatom diele na všestrannom rozvoji diecézy. Podobne, ako biskup Andrej Bačinský v 18. storočí, tak aj biskup Gaganec sa postavil na čelo národného obrodenia Rusínov. Ďalší biskup na prešovskom stolci Mikuláš Tóth, zriadil v Prešove kňazský seminár, ktorý bol otvorený 12. septembra 1880 a spočiatku mal iba dva ročníky.
tags: #greckokatolicka #cirkev #arcibiskup