Tento článok sa zameriava na význam chleba v gréckokatolíckej cirkvi, s dôrazom na jeho symboliku, historický vývoj a súčasnú prax prijímania Eucharistie, vrátane prijímania malými deťmi. Chlieb má v gréckokatolíckom obrade ústredné postavenie, najmä v kontexte Eucharistie, ktorá je srdcom kresťanského života.
Eucharistia ako centrum duchovného života
Eucharistia je vnímaná ako dar, za ktorý je potrebné prechovávať radosť, vďačnosť, bázeň a úctu. Prijímaním Eucharistie veriaci prijímajú Krista, čo vedie k jednote a upevňovaniu lásky v rodinách a spoločenstvách. Predstavte si, ako k Eucharistii pristupujú spolu s vami aj vaše malé deti. Učíte sa jeden od druhého postoj radosti a vďačnosti za dar Eucharistie, postoj bázne a úcty. Všetci prijímate Krista, ktorý vytvára vo vašej rodine jednotu a upevňuje lásku. Predstavte si tú radosť Boha, ktorý môže znova a znova prichádzať do nevinných sŕdc detí a prebývať v rodinách, v spoločenstve, uprostred ktorého je eucharistický Kristus.
Návrat k starobylej praxi prijímania Eucharistie deťmi
Od septembra 2017 sa gréckokatolícka cirkev na Slovensku oficiálne vrátila k starobylej praxi prijímania Eucharistie malými deťmi. V gréckokatolíckej cirkvi už niekoľko rokov deti prijímajú myropomazanie (birmovku) aj prvé sväté prijímanie hneď po krste. Ale prijatie Eucharistie u novorodencov, respektíve batoliat bola väčšinou jednorazová záležitosť, ktorá bola u dieťaťa obnovená až v školskom veku. Viac ako 1000 rokov bola jednota troch iniciačných sviatostí spoločnou praxou východnej aj západnej cirkvi. Eucharistia sa prijímala v blízkej nadväznosti ku krstu a birmovke, niekoľkoročné rozostupy medzi týmito sviatosťami neexistovali. Dospelí katechumeni, aj malé deti po krste prijali aj birmovku a prvé sväté prijímanie.
Táto zmena umožňuje deťom prijímať Eucharistiu už od krstu až do obdobia rozumového rozlišovania, ktoré bolo stanovené na začiatok 3. ročníka základnej školy. Počas tohto obdobia deti prestanú prijímať Eucharistiu, absolvujú prípravu na prvú svätú spoveď a Eucharistiu začnú opätovne prijímať po slávnosti „Prvej svätej spovede“, respektíve „Slávnostného svätého prijímania“.
Historický kontext a vývoj praxe
V 12.-13. storočí sa v latinskej cirkvi vytráca prijímanie pod spôsobom vína, a teda sa stráca aj prijímanie malých detí, pretože mali s formou nekvaseného chleba ťažkosti. Cirkev ovplyvnili aj myšlienky propagujúce nehodnosť ľudí prijímať Eucharistiu a do popredia sa dávala skôr ľudová zbožnosť vo forme adorácie, prijímanie bolo niečo príležitostné a výnimočné. V 16. storočí Tridentský koncil vyhlásil, že prijatie sviatosti zmierenia a Eucharistie aspoň jedenkrát ročne je nevyhnutné pre spásu. Malé deti pred užívaním rozumu však prijímať tieto sviatosti nie sú povinné, pretože u nich pretrváva milosť posväcujúca vyplývajúca z krstu. Toto malo tiež za následok, že prax eucharistického prijímania malých detí v rímskokatolíckej cirkvi zanikla, pretože sa vyhlásenie Tridentského koncilu začalo interpretovať v takom zmysle, že pre deti Eucharistia nie je nevyhnutná, a preto ani potrebná.
Eucharistické prijímanie malých detí sa lokálne praktizovalo už niekoľko rokov (napr. v Bratislave), ale nebola to všeobecná norma. V septembri roku 2017 sa prijímanie Eucharistie malými deťmi stalo sui iuris pre všetky slovenské eparchie. Nárok prijímať Eucharistiu v gréckokatolíckej cirkvi majú však len deti východného obradu. Ak je dieťa latinského obradu, nie je možné túto prax uplatňovať (ani v prípade, že rodičia trvale realizujú svoj duchovný život vo východnom obrade).
Osobná skúsenosť a vnímanie Eucharistie
Osobná skúsenosť s prijatím do gréckokatolíckej cirkvi a možnosť prijímania Eucharistie pre deti môže byť hlboko dojímavá. Keď sme čakali prvé dieťa, rozhodli sme sa, že ako gréckokatolíka (deti dedia obrad po otcovi) ho dáme pokrstiť v gréckokatolíckej cirkvi. Mala som úctu ku koreňom môjho manžela a syna a vnímala som niečo ako povolanie do gréckokatolíckej cirkvi pre naše dieťa. Iba niekoľko dní pred krstom, pri poučení od kňaza, ktorý mal krstiť nášho Michaela Jána, sme sa dozvedeli, že nielen že prijme Eucharistiu a birmovanie (myropomazanie) už pri krste, ale že Eucharistiu môže prijímať aj naďalej. Tá predstava ma úplne nadchla a úžas a veľká vďačnosť za tento dar ma doteraz neopúšťa. Každá nedeľná liturgia je pre mňa nielen vďačnosťou za Kristovo vykupiteľské dielo, vďačnosťou za moju rodinu a všetky materiálne a duchovné dobrá, ale veľmi konkrétne aj vďačnosťou za to, že k Eucharistii môže spolu so mnou a s manželom pristupovať aj náš dvojročný syn a štvormesačná dcérka. My s manželom sme sa v Bratislave pred narodením nášho syna nestihli zakoreniť v žiadnej farnosti, a preto sme ani nevnímali, že by sme niečo museli opustiť.
Liturgické náčinie a jeho význam
Pre slávenie Eucharistie sa používa špeciálne liturgické náčinie. Je dôležité, aby tieto predmety boli na vysokej umeleckej úrovni a udržiavané v najväčšom poriadku. Medzi najdôležitejšie patria:
- Diskos: Pozlátený tanierik alebo podnos pre chlieb pri svätej liturgii. Má byť dostatočne veľký, aby sa naň zmestili všetky častice potrebné k svätej liturgii.
- Hviezda: Zložená z dvoch ramien, ktoré sa dajú zložiť alebo roztiahnuť.
- Čaša: Nádoba na pitie, zvyčajne z pozláteného materiálu.
- Pokrovčeky: Dva menšie pokrovčeky, ktoré symbolizujú plienky alebo pohrebné plátno Ježiša Krista.
- Kopia (lagkia): Nôž vyrobený na tvar kópie, ktorý slúži na vykrojenie Baránka a častíc z prosfor na slúženie.
- Ripida (ripidy): Vejáre, ktorými sa odháňal od svätých darov hmyz. Zvyčajne sú z plátna alebo štylizované hlavy cherubínov s krídlami.
- Daronosica (ciborium): Kalich prikrytý s pevným vrchnákom s krížom, ktorý je ešte zdobený vyšívaným súkienkom okolo čaše.
- Daroukazateľnica (monštrancia): Predmet zvyčajne tvaru Slnka alebo v našom obrade v tvare chrámu, do ktorého sa vkladá Najsvätejšia Eucharistia. Malá časť, do ktorej sa vkladá Najsvätejšia Eucharistia - Baránok, sa nazýva Melkisedech.
- Kadideľnica: Nádoba s vrchnákom, ktorá visí na retiazkach a slúži na označenie prosfóry, z ktorej sa režú častice k svätej liturgii. Na prvom mieste slúži na označenie Baránka - Ahneca.
Eucharistická úcta v liturgii svätého Jána Zlatoústeho
V liturgii svätého Jána Zlatoústeho má eucharistická úcta dôležité postavenie. Liturgikon svätého Jána Zlatoústeho pozýva celebranta, aby počas slávenia liturgie uctieval sväté Dary poklonou, a to hneď niekoľkokrát. Byzantské liturgické formuláre predpisujú kňazovi úkon úcty už bezprostredne po slovách premenenia: „Kňaz spolu s diakonom sa hlboko poklonia.“ Slovenský gréckokatolícky liturgikon ukladá veriacim, ktorí chcú ísť na sväté prijímanie, aby zachovali úctivý postoj tela: „Klaňajú sa s pokorou a bázňou, pričom ruky majú zložené na prsiach.“
Melismos a jeho význam
V kontexte Eucharistie je zaujímavý aj pojem Melismos. V 13. storočí sa v sfére vplyvu byzantského umenia objavuje ikonografický typ známy ako videnie (ὅραμα) svätého Petra Alexandrijského. Na freske z gréckeho monastiera Dionysiu na hore Athos dominuje postava v biskupskom rúchu, klaňajúca sa Kristovi na oltári (žertveníku) s červeným súknom. V živote svätého Petra Alexandrijského čítame: „V tú noc, keď som slávnostne prednášal svoje modlitby k Bohu, objavil sa pri mne asi dvanásťročný chlapec… Pán odvetil: Šaty mi roztrhal Árius.“ Toto zjavenie poukazuje na dôležitosť ortodoxie a nedotknuteľnosť eucharistického tajomstva.
Eucharistia ako Chlieb života a Nevyčerpateľná čaša
Eucharistickú zbožnosť východného kresťana pomáhajú rozvíjať napríklad ikony Chlieb života (Panis vitae, postava Krista v kalichu) a Nevyčerpateľná čaša (Calix inexhaustus, spojenie Bohorodičky v pozícii oranty s obrazom Krista ako nebeského Chleba). Spasiteľ v kalichu je vizualizáciou verša z Evanjelia podľa Jána, v ktorom sa Pán Ježiš predstavuje ako pravý Chlieb života, ktorý zostúpil z Neba (Jn 6,51). Ikona Bohorodičky Nevyčerpateľnej čaše zasa stavia Bohorodičku do eucharistického svetla. Matka Božia bola a je živým oltárom, na ktorý neviditeľne vstúpil Stvoriteľ všetkého ešte predtým, než viditeľne zveril svojim učeníkom dar Eucharistie.
Eucharistia a Veľký pôst
Spomedzi všetkých liturgických pravidiel, ktoré sa vo východnom obrade vzťahujú na Veľký pôst, je jedno zvlášť dôležité a javí sa ako kľúč k objasneniu jeho liturgickej tradície. Je to pravidlo, ktoré nedovoľuje slávenie božskej liturgie v priebehu obyčajných dní Veľkého pôstu. Pravidlo hovorí, že sa božská liturgia nemôže slúžiť v priebehu Veľkého pôstu od pondelka do piatku, s jedinou výnimkou, a to ak sviatok Blahoviščenija (Zvestovania Presvätej Bohorodičke) pripadne na jeden z týchto dní. Keďže eucharistia (liturgické slávenie) je sviatkom Cirkvi - nebeskou hostinou, ukazuje sa tu jeden základný liturgický princíp: nezlučiteľnosť slávenia Eucharistie s postením, ktoré má kajúci charakter. Tu na seba naráža slávenie a kajanie sa. Vo východnej tradícii si eucharistia vždy zachovala svoj sviatočný a radostný charakter.
Návrat k Otcovi skrze pokánie
Dnešná nedeľa márnotratného syna nám Cirkev predkladá podobenstvo o márnotratnom synovi ako výzvu k obráteniu. Nejde iba o pozvanie zmeniť svoj doterajší život, ale v kontexte predpôstneho a pôstneho obdobia sa táto požiadavka javí ako veľmi naliehavá výzva. Pokánie nie je iba vymenovaním hriechov alebo uznaním viny. Pokánie je predovšetkým návratom k Otcovi, od ktorého sme hriechom odcudzení. Veľmi často prichádzajú rodičia s prosbou o vyslúženie krstu pre ich dieťa. Treba si však uvedomiť, že v našom obrade sa spolu s krstom vysluhuje aj sviatosť myropomazania (birmovky) a podáva sa aj Eucharistia. Spolu tieto sviatosti tvoria sviatosti kresťanskej iniciácie.
Spoločným slávením týchto troch iniciačných sviatostí sa uskutočňujú tri momenty jediného tajomstva - uvedenie do Kristovho tajomstva. Teda kresťanská iniciácia - kresťanský začiatok - je zrod nového života s Ježišom Kristom, v Ježišovi Kristom a pre Ježiša Krista.
Krstom je človek oslobodený od hriechu, znovuzrodený do nového života, oblečený do Krista a začlenený do Cirkvi. Myropomazaním je označený pečaťou daru Svätého Ducha. Jeho úplná iniciácia je ukončená prijatím Eucharistie. Táto sviatosť je nielen spoločenstvom jednotlivcov s Kristom, hlavou mystického tela, ale aj spoločenstvom medzi všetkými veriacimi, členmi tela, ktoré žije nový život v Kristovi. Prijímanie tela a krvi vteleného Slova vedie kresťana k dokonalosti takým spôsobom, že už nežije on, ale v ňom žije Kristus (Gal 2, 20).
Sviatostné slávenie kresťanskej iniciácie je teda viditeľný znak, ktorý ľuďom udeľuje dar dobrotivosti, poskytnutej nebeským Otcom vo svojom vtelenom Synovi, a dáva večný život tomu, kto počúva Kristovo slovo a verí tomu, ktorý ho poslal (porov. Jn 5, 24). Iba platne prijatým krstom sa človek stáva schopným prijať ostatné sviatosti.
Aj z týchto uvedených charakteristík nie je potrebné odkladať krst detí a vyslúženie kompletnej kresťanskej iniciácie. Aby mohlo byť dieťa pokrstené, vyžaduje sa: odôvodnená nádej, že bude vychovávané v katolíckej viere, súhlas aspoň jedného z rodičov, alebo toho, kto rodičov podľa práva zastupuje.
Čo je potrebné k nahláseniu krstu?
Krst nahlási jeden z rodičov aspoň 2 týždne pred vyslúžením sviatostí kresťanskej iniciácie. Pri nahlásení krstu je potrebné predstaviť svoju situáciu: duchovný život, sviatostný život, ozrejmiť prípadné prekážky… Nahlásiť potrebné údaje o krstných rodičoch (či spĺňajú predpoklady krstného rodiča ako sú uvedené nižšie).
Ak boli rodičia krstení mimo našu farnosť, doložia svoje krstné listy, najlepšie ešte počas samotnej prípravy na vyslúženie sviatostí kresťanskej iniciácie. Túto záležitosť konzultovať s miestnym kňazom. Je potrebné s veľkou zodpovednosťou pristúpiť aj k výberu krstných rodičov (resp. krstného rodiča) pre dieťa.
Na krst je potrebné priniesť krstnú košieľku a sviecu.
Prípravu (náuku) odporúčame ešte pred narodením dieťaťa. Je však obtiažnejšie podstúpiť túto prípravu po narodení dieťaťa, keďže v tom čase pribúda veľa nových povinností. Náuky pred vysluhovaním sviatostí kresťanskej iniciácie sú zvyčajne v piatky, o 19:00 hod. na farskom úrade. Krstnú náuku absolvujú nielen rodičia, ale aj krstní rodičia.
Obsahom krstnej náuky je oboznámenie s významom sviatostí kresťanskej iniciácie pre človeka, záväzkami, ktoré z týchto sviatostí vyplývajú i úlohami, ktoré rodičia žiadosťou o krst dieťaťa na seba berú. Taktiež je to duchovná i praktická príprava na slávenie obradov kresťanskej iniciácie.
Ak sa krstný rodič nemôže zúčastniť náuky v našej farnosti, prinesie potvrdenie od svojho kňaza, ktoré obsahuje informáciu o absolvovaní náuky vo svojej farnosti a tiež, že spĺňa podmienky pre krstné rodičovstvo. Ak rodičia bývajú mimo našu farnosť, zabezpečia si ku krstu dieťaťa aj písomné dovolenie od kňaza, kde aktuálne bývajú.
Keďže však je krst začlením do Cirkvi, je vhodné dieťa krstiť v miestnej Cirkvi, v ktorej bude vyrastať.
Aké sú nutné predpoklady krstného rodiča?
K tomu, aby niekto platne plnil úlohu krstného rodiča (kmotra), cirkevné právo (CCEO) v kán. 685 vyžaduje:
- aby bol pokrstený, myropomazaný a už prijal Eucharistiu,
- bol katolíkom, bez ujmy,
- mal úmysel túto úlohu zastávať,
- bol označený tým, kto má byť pokrstený, alebo jeho rodičmi, alebo tým, kto ich podľa práva zastupuje, a ak ich nie je vysluhovateľom krstu,
- nebol otcom, matkou, alebo manželom toho, kto má byť pokrstený,
- nevykonával trest vyobcovania, vrátane menšieho, ani trest pozastavenia a nebol pozbavený práva byť kmotrom,
- aby dosiahol vek požadovaný partikulárnym právom,
- viedol život odpovedajúci viere a úlohe, ktorú má na seba zobrať.
Človek, ktorý nespĺňa niektorú z podmienok sa nemôže stať krstným rodičom. Je potrebné brať na vedomie, že krstný rodič sľubuje krstné sľuby namiesto krstenca, teda sľubuje pred Cirkvou i Bohom samotným, že urobí všetko, aby z krstenca vyrástol zrelý kresťan, ktorý pozná a miluje Boha i jeho Cirkev.
V prípade, že krstní rodičia túto podmienku nespĺňajú a rodičia ich nechcú vymeniť, treba krst odložiť alebo dieťa pokrstiť iba s jedným krstným rodičom.
V nadväznosti na podmienku, aby krstný rodič viedol život odpovedajúci viere a úlohe, ktorú má na seba zobrať, krstným rodičom nemôže byť:
- kto nežije aktívny duchovný život (účasť na bohoslužbách, či sviatostnom živote…),
- kto neprijal sviatosť myropomazania (birmovania),
- slobodný alebo vdovec, ktorý žije v konkubináte (život s partnerom v spoločnej domácnosti, druh a družka),
- len civilne zosobášený,
- nežijúci so svojím manželským partnerom (rozlúčený, rozvedený, pokiaľ nemá dovolenie pristupovať ku sviatostiam),
- kto svojím spôsobom života odporuje učeniu Cirkvi, dáva pohoršenie a pod.
Ten, kto prijal krst, spája sa s Ježišom Kristom. Toto začlenenie do Krista privádza k hlbokému pretvoreniu osobného života každého pokrsteného. Človek sa stáva celým človekom tým, že sa úplne oddáva Ježišovi Kristovi. Krstom sa človek stáva Božím synom či dcérou, čo v sebe zahŕňa zrieknutie sa akejkoľvek moci diabla.
Je smrteľným hriechom, ktorý priamo odporuje podstate krstu, vykonávať rôzne magické rituály či používanie amuletov a iných predmetov, „aby sa dieťaťu darilo“.
Myropomazanie (Birmovka)
Myropomazanie je sviatosť, ktorá dopĺňa krst. Je sviatosť, pri ktorej krstenec dostáva dary Svätého Ducha na užšie primknutie sa ku Kristovi a ľahšie zachovanie si posväcujúcej milosti v každej situácii. Spolu s krstom a Eucharistiou, ktorá sa vo východnej cirkvi udeľuje hneď po krste, tvorí jeden celok „sviatostí uvádzania do kresťanského života“.
V dobe cirkevných otcov sa myropomazanie označovalo ako korunovanie a zavŕšenie krstu. Otcovia mu pripisovali plnosť Svätého Ducha a vyniesli tak na povrch osobný aspekt. Súčasne videli v myropomazaní zdokonalenie účasti na úlohách Ježiša Krista.
Eucharistia a Prijímanie Malými Deťmi
Od septembra 2017 sa gréckokatolícka cirkev na Slovensku oficiálne a na celom území vrátila k starobylej praxi prijímania Eucharistie malými deťmi (v tzv. veku ešte pred užívaním rozumu). V gréckokatolíckej cirkvi už niekoľko rokov deti prijímajú myropomazanie (birmovku) aj prvé sväté prijímanie hneď po krste.
Ale prijatie Eucharistie u novorodencov, resp. batoliat bola väčšinou jednorazová záležitosť, ktorá bola u dieťaťa obnovená až v školskom veku. Viac ako 1000 rokov bola jednota troch iniciačných sviatostí spoločnou praxou východnej aj západnej cirkvi. Eucharistia sa prijímala v blízkej nadväznosti ku krstu a birmovke, niekoľkoročné rozostupy medzi týmito sviatosťami neexistovali.
Dospelí katechumeni, aj malé deti po krste prijali aj birmovku a prvé sväté prijímanie. V 12.-13. storočí sa v latinskej cirkvi vytráca prijímanie pod spôsobom vína, a teda sa stráca aj prijímanie malých detí, pretože mali s formou nekvaseného chleba ťažkosti.
Cirkev ovplyvnili aj myšlienky propagujúce nehodnosť ľudí prijímať Eucharistiu a do popredia sa dávala skôr ľudová zbožnosť vo forme adorácie, prijímanie bolo niečo príležitostné a výnimočné. V 16. storočí Tridentský koncil vyhlásil, že prijatie sviatosti zmierenia a Eucharistie aspoň jedenkrát ročne je nevyhnutné pre spásu.
Malé deti pred užívaním rozumu však prijímať tieto sviatosti nie sú povinné, pretože u nich pretrváva milosť posväcujúca vyplývajúca z krstu. Toto malo tiež za následok, že prax eucharistického prijímania malých detí v rímskokatolíckej cirkvi zanikla, pretože sa vyhlásenie Tridentského koncilu začalo interpretovať v takom zmysle, že pre deti Eucharistia nie je nevyhnutná, a preto ani potrebná.
Eucharistické prijímanie malých detí sa lokálne praktizovalo už niekoľko rokov (napr. v Bratislave), ale nebola to všeobecná norma. V septembri roku 2017 sa prijímanie Eucharistie malými deťmi stalo sui iuris pre všetky slovenské eparchie.
Eucharistia je deťom podávaná už od krstu až do obdobia rozumového rozlišovania, ktorý bol jednotne stanovený na začiatok 3. ročníka základnej školy. V tomto období deti prestanú prijímať Eucharistiu, absolvujú prípravu na prvú svätú spoveď a Eucharistiu začnú opätovne prijímať po slávnosti „Prvej svätej spovede“, resp. „Slávnostného svätého prijímania“.
Nárok prijímať Eucharistiu v gréckokatolíckej cirkvi majú však len deti východného obradu. Ak je dieťa latinského obradu, nie je možné túto prax uplatňovať (ani v prípade, že rodičia trvale realizujú svoj duchovný život vo východnom obrade).
Predstavte si ako pristupujú k Eucharistii spolu s vami aj vaše malé deti. Učíte sa jeden od druhého postoj radosti a vďačnosti za dar Eucharistie, postoj bázne a úcty. Všetci prijímate Krista, ktorý vytvára vo vašej rodine jednotu a upevňuje lásku. Predstavte si tú radosť Boha, ktorý môže znova a znova prichádzať do nevinných sŕdc detí a prebývať v rodinách, v spoločenstve, uprostred ktorého je eucharistický Kristus.
Kedy sa vysluhujú sviatosti kresťanskej iniciácie?
Sviatosti kresťanskej iniciácie sa v našom farskom chráme Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Humennom vysluhujú zvyčajne v sobotu o 10:00 hod.
tags: #greckokatolicka #cirkev #deti #pristupuju #k #eucharistii