Gréckokatolíci sa vo väčšom počte usadzovali, alebo boli usadení svojimi zemepánmi až v 17. storočí. V začiatkoch košickí veriaci patrili pod faru v neďalekej Zdobe, až v roku 1852 zriadil ich biskup kaplnku v Košiciach. Bohoslužby sa slúžili v seminárnom kostole, bočnej kaplnke, zriedkavo u premonštrátov, alebo v kaplnke svätého Michala. Okolo roku 1880 malo spoločenstvo už toľko úspor, že si zakúpilo pozemky susediace s kaplnkou, a v rokoch 1882 - 86 si vystavali svoj kostol v neorománskom štýle.
Gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach na Moyzesovej ulici
Vznik a Vývoj Farnosti
Po rozdelení Mukačevského biskupstva sa v roku 1818 stáva Prešovské biskupstvo samostatným. Vtedy Košice nemali ani svoju gréckokatolícku farnosť ani svojho kňaza. Gréckokatolícki veriaci patrili do farnosti Zdoba, malej dedinky asi 6 km východne od Košíc. Veriaci v Košiciach pribúdalo, preto biskupstvo v Prešove vymenovalo v roku 1850 pre farnosť Zdoba kaplána, pastoračne povereného spravovaním Košíc, a to v osobe Dr. Michala Michalicsa, ktorý súčastne vyučoval gréckokatolícke náboženstvo na gymnáziu v Košiciach.
Košický rímskokatolícky biskup Jozef Kunszt povolil slúženie gréckokatolíckych bohoslužieb v Michalskej kaplnke pri Dóme sv. Alžbety. V decembri 1852 Dr. Mihalicsa vystriedal v pastoračnej službe o. Matej Bräuer, ktorý ako prvý už košický farár, konal bohoslužby na Pivovarskej ulici v prenajatej miestnosti, neskoršie v rímskokatolíckej seminárnej kaplnke a potom v premonštrátskom kostole na Hlavnej ulici. Gréckokatolíci však potrebovali už stálu pastoračnú starostlivosť, preto sa púšťa do stavby fary, pre ktorú získal pozemok „za hradbami“, na mieste, kde v 14. storočí pretekala rieka Hornád.
Vzhľadom na dané podmienky boli práce na stavbe fary a neskoršie i chrámu veľmi ťažké. Roku 1870 však o. Matej Bräuer po veľkých útrapách a vyčerpanosti ako 61 ročný zomiera. Po jeho smrti preberá starosť o farnosť jeho zať o. Roku 1879 prešovský biskup Mikuláš Tóth menuje za správcu farnosti o. Júliusa Viszlockého a dňa 25. 4. 1882 sa slávnostne kladie a posviaca základný kameň gréckokatolíckeho chrámu v Košiciach. Na vtedajšie časy to bolo hrdinské rozhodnutie malého počtu gréckokatolíckych veriacich, ktorých bolo celkom 1484 duší.
OS 75 JURAJ JAKUŠIČ - vnuk Juraja Turza sa zaslúžil o vznik Gréckokatolíckej cirkvi
Architektúra a Interiér Chrámu
Chrám v románsko - byzantskom štýle projektoval Schmidt, Kolatsek a Wirth. Chrám je dlhý 46m, vysoký je 17m a jeho šírka je 14m. Veže chrámu boli postavené vďaka finančnému prispeniu grófa Andrášiho z Krásnej Hôrky, ktorý r. 1895 pomohol ich k dokončeniu. Maľby interiéru sú dielom Jozefa Királya.
Obe veže boli z nedostatku prostriedkov dokončené neskôr. Interiér má svätyňu uzatvorenú od lode typickým ortodoxným prvkom - ikonostasom. Ikonostas má pevne predpísané rozmiestnenie ikon. Spodné štyri, väčších rozmerov v pohľade z lode majú toto nemenné poradie: zľava sv. Mikuláš, Matka Božia, Ježiš a posledná ikona je vždy ikonou patróna kostola, v tomto prípade narodenia Panny Márie. Hlavný oltár vo svätyni zobrazuje tiež túto udalosť. Cárske dvierka ikonostasu zdobia obrazy štyroch evanjelistov. Nad nimi je predpísaní ikona Poslednej večere a po jej stranách dvanásť apoštolov. V štíte ikonostasu môžu byť ešte proroci, no v prostriedku musí stáť kríž. Obraz Božieho srdca z bočného oltára namaľoval Elemír Halász - Hradil, spoluzakladateľ prvej maliarskej súkromnej školy v Košiciach. Bočný oltár sv. rodiny namaľoval Mikuláš Jordan z Prešova.
Významné udalosti a osobnosti farnosti
Po smrti o. Viszlockého, roku 1908, nastupuje na miesto košického farára o. Mikuláš Csoma, ktorý zaobstaral pre chrám všetky potrebné náležitosti interiéru: oltár, kazateľnicu, spovednice i sakrálne veci: kalichy i rúcha. V roku 1910 sa realizovala nová maľba chrámu. Roku 1919 bol menovaný za košického farára arcidekan o. Pavol Rokiczky, ktorý interiér chrámu obohatil o dva bočné oltáre so vzácnymi maľbami akad. maliara Halásza a Jordana. Jeho 31 ročné pastoračné pôsobenie v Košiciach bolo najdlhšie.
V Košiciach pôsobil až do r. 1950, kedy v rámci likvidácie gréckokatolíckej cirkvi (začala sa tzv. prešovským „P“ soborom 28. 4. 1950 ) musel svoju kňazskú službu ukončiť, bol deportovaný do väzenia, odkiaľ ho ťažko chorého previezli domov. Zomrel na sviatok sv. Cyrila a Metoda 5. júla 1952 v Prahe - Bohniciach. V rokoch 1950 - 1968 bol chrám v užívaní pravoslávnej cirkvi. V apríli r. 1968, po obnovení činnosti gréckokatolíckej cirkvi, sa ďalším správcom košickej farnosti stal o. Bartolomej Demko, ktorý spolu s o. kaplánom o. Viktorom Skorodenským za aktívnej účasti veriacich znovu obnovili bohoslužobný život.
Roku 1979 sa správcom farnosti a zároveň dekanom stáva o. Viktor Skorodenský, ktorý spolu s kaplánom o. Vojtechom Boháčom zaslúžil o zrenovovanie interiéru aj exteriéru chrámu (rekonštrukcia strechy, vytvorenie bočných vchodov). V práci medzi košickými gréckokatolíkmi pokračovali o. Gabriel Székely, ktorý započal maľbu interiéru chrámu a rekonštrukciu farskej budovy, o. Cyril Jančišin, ktorý sa zaslúžil o rekonštrukciu ikonostasu a podlahy. Zároveň sa postaral o pastoračnú správu gréckokatolíkov na košických sídliskách.
Súčasnosť
V roku 1997 sa košický chrám stal katedrálou - sídelným chrámom košického apoštolského exarchu vladyku Milana Chautura, C.Ss.R., čím sa začali písať nové dejiny košických gréckokatolíkov. Za prvého farára novej katedrály bol menovaný o. Marko Rozkoš. V roku 2007 je menovaný nový farár o. ThLic. Pavol Bardzák. 30. januára 2008 na sviatok Troch svätiteľov je na Slovensku zriadená gréckokatolícka metropólia sui iuris: arcibiskupské sídlo je v Prešove, zriadená nová eparchia v Bratislave a košický apoštolský exarchát je povýšený na eparchiu.
Gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky sa nachádza na Moyzesovej ulici v Košiciach.
Pravidelné bohoslužby
- Pondelok: 06:30 - sv. liturgia, csl., 07:30 - sv. liturgia, 17:00 - sv. liturgia
- Utorok: 06:30 - sv. liturgia, csl., 07:30 - sv. liturgia, 17:00 - sv. liturgia, csl.
- Streda: 06:30 - sv. liturgia, csl., 07:30 - sv. liturgia, 17:00 - sv. liturgia
- Štvrtok: 06:30 - sv. liturgia, csl., 07:30 - sv. liturgia, 17:00 - sv. liturgia
- Piatok: 06:30 - sv. liturgia, csl., 07:30 - sv. liturgia, 08:30 - sv. liturgia, maď., 17:00 - sv. liturgia
- Sobota: 06:30 - sv. liturgia, csl., 07:30 - sv. liturgia, 17:00 - veľká večiereň, 18:00 - sv. liturgia
- Nedeľa: 06:30 - utiereň, 07:30 - sv. liturgia, 09:00 - sv. liturgia, csl., 10:30 - sv. liturgia zameraná na deti, 12:00 - sv. liturgia, maď., 17:00 - večiereň, 18:00 - sv. liturgia
- Sviatok: 06:30 - sv. liturgia, csl., 07:30 - utiereň, 09:00 - sv. liturgia, 17:00 - sv. liturgia, 18:30 - sv.
tags: #greckokatolicka #farnost #kosice #moyzesova