História Gréckokatolíckej Farnosti v Lastovciach

Obec Lastovce leží v Podslaneckej pahorkatine na juhovýchode Slovenska v Trebišovskom okrese. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1266 pod názvom Laztouch. Svedkom slávnej histórie obce je neskorobarokový kaštieľ a tri kostoly: kalvínsky kostol, rímskokatolícky kostol zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi a gréckokatolícky chrám Nanebovstúpenia Pána.

Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame chronológiu významných udalostí farnosti v tabuľke:

Výstavba a Vysviacka Chrámu v Trebišove

Výstavba gréckokatolíckej cerkvi v Trebišove bezprostredne súvisela s vrcholiacou migráciou obyvateľstva zo severovýchodu horného Uhorska do úrodnejších častí Zemplína počas ruthénskej kolonizácie v 18. a prvej tretine 19. storočia. V roku 1720 tvorilo Trebišov iba 36 meštianskych domácností.

V matrike gréckokatolíckej cirkvi, vedenej od roku 1776, je správa o starej fare, ktorá naznačuje existenciu staršej cerkvi tejto východnej cirkvi v Trebišove. Preto bol v čase vrcholiacej migrácie 28. augusta 1817 položený základný kameň nového kamenného chrámu pre veriacich východného obradu.

Projektantom novej gréckokatolíckej cerkvi bol staviteľ Jozef Turčáni. Navrhol chrám, ktorého interiér postačoval potrebám duchovného života vzrastajúceho počtu veriacich gréckokatolíckej cirkvi. Výstavba chrámu bola realizovaná v rokoch 1818 - 1825. Jeho slávnostná vysviacka sa uskutočnila 28. augusta 1825 na sviatok nanebovzatia Presvätej Bohorodičky.

Tragické udalosti neobišli ani tento chrám. Živelná pohroma 3. júla 1844 spôsobila zrútenie kostolnej veže, ktorú znovu postavili v roku 1855. Po silnom požiari v roku 1876 boli zničené zvony vo veži, na ktoré prispel kráľ i ministerstvo kultúry.

Prístavbou sachristie roku 1901, zakúpením umelecky hodnotného lustra, vydláždením interiéru keramickou dlažbou a osadením okenných vitráží (1907) bola dostavba chrámu prakticky ukončená. Namiesto troch zrekvírovaných zvonov z rokov prvej svetovej vojny bol v 20-tych rokoch 20. storočia zakúpený veľký zvon pomenovaný menom Georgij.

Dominantnou ikonou na ikonostase je Smrť Panny Márie. Spolu s ňou sú tam umiestnené aj ikony Ježiša Krista, Matky Božej, Sv. Mikuláša. V ďalšom rade menších ikon je v centre Posledná večera a po jej obidvoch stranách je dvanásť hlavných cirkevných sviatkov kresťanského roka. Ikony dvanástich apoštolov, prorokov a patriarchov, nad nimi dominujúca Golgota s Bolestnou Matkou a Sv. Jánom Krstiteľom, dotvárajú kompozíciu celého ikonostasu.

Lastovskú farnosť navštívil prešovský ordinár Mons. Ján Hirka 14. júna 1970 na pozvanie miestneho správcu farnosti otca Jána Tkáča, ktorý sa do svojej farnosti vrátil po 17-tich rokoch exilu a ťažkej práci v českom pohraničí. Po odslúžení sv. liturgie za veľkej účasti veriacich z farnosti i z okolitých dedín otec ordinár pred chrámom v slávnostnej atmosfére posvätil veľký zvon, ktorý zakúpili veriaci z príležitosti návratu do svojej cerkvi po dlhých 18-tich rokoch. Na posviacke zvona sa zúčastnili spolu s našimi veriacimi aj rímskokatolícki i reformovaní veriaci, čo bolo výrazom vzájomnej spolupatričnosti a dobrých vzťahov medzi nimi. Vo svojom záverečnom príhovore to vyzdvihol aj otec ordinár. Bol unesený veľkou účasťou veriacich. Bol to zároveň dôkaz toho, že gréckokatolíci sa dožili toho, že po mnohých rokoch zavítal do farností otec ordinár s právomocami biskupa. Bol to zároveň aj dôkaz ich dôvery v Božiu pomoc a očakávania, že Boh: „Mocnárov zosadí z trónov a povýši ponížených.“ To sa im splnilo návratom slobody po „nežnej revolúcii“ v roku 1990.

Rímskokatolícky chrám Mena Panny Márie. Existenciu kostola na tomto mieste dokazujú dokumenty už v roku 1620. V roku 1700 v ňom pôsobili evanjelickí reformovaní kazatelia. Podľa písomných záznamov začal kostol v roku 1718 slúžiť rímskokatolíkom. Obec patrila a dodnes patrí k farnosti svätého Michala v Lastovciach. Z histórie kostola Mena Panny Márie sa dozvedáme, že bol opravovaný v roku 1760 a v roku 1867 vyhorel. Vďaka podpore a žiadosti grófa Andrássyho o finančnú pomoc ministerstva v Budíne sa posviacka obnoveného chrámu konala 11.9. 1870.

Z kroniky farnosti Lastovce vieme, že v roku 1958 bola vykonaná generálna oprava kostola vo Veľatoch. Jeho súčasná podoba však pochádza z roku 1984, kedy bol kostol v dvoch etapách opravený s výraznými zmenami. Išlo o veľký zásah do interiéru chrámu bez uplatnenia citlivého prístupu. Najväčším zásahom bolo odstránenie oltára a zamurovanie bočného vchodu. Z pôvodného oltára bol obraz Panny Márie premiestnený nad dvere sakristie. Dominantou chrámu sa stal rodinný kríž Břetislava Kafku z Červeného Kostelca. Centrom svätyne je pevný kamenný oltár. Pôvodne sa tam nachádzala hrobka Aladára, syna grófa Andrássyho. V súčasnosti sa na stene pred bohostánkom nachádza pamätná tabuľa s menom Aladára Andrássyho 1890-1895 s rodinným erbom. Kríž, ktorý stál nad hrobkou, bol umiestnený z vonkajšej strany chrámu. V priestoroch zamurovaného bočného vchodu je socha Sedembolestnej Panny Márie. Pôvodný chór bol rozšírený. Vo veži kostola sú umiestnené dva funkčné zvony. Prežili rekvirácie prvej i druhej svetovej vojny. Malý zvon z roku 1900 je druhým najstarším zachovaným zvonom v lokalite. Veľké úpravy sa vykonali aj v okolí kostola. Z južnej strany bola vytvorená skalka. Na východnej strane areálu bola vybudovaná jaskyňa so sochou Lurdskej Panny Márie a svätej Bernadety.

Z dostupných prameňov sa dozvedáme, že počet obyvateľov obce Veľaty, ktorí sa hlásili k rímskokatolíckemu vyznaniu neustále narastal. V roku 2001 to bolo 468 obyvateľov.

Zaujímavosti Kostol Mena Panny Márie sa stal miestom odpočinku jedného člena rodiny Andrássyovcov- Aladára. Viac sa dočítate v článku: Aladár

Kaštieľ v Lastovciach

Gréckokatolícka Farnosť Úbrež

Gréckokatolícka farnosť je najstaršou z troch úbrežských farností, vznikla 4. mája 1722. V roku 1747 sa konalo sčítanie farností Mukačevského eparchiátu a je tam zmienka o drevenom chráme sv. Mikuláša v Úbreži. Terajší barokovo-klasicistický chrám z roku 1854 je zasvätený sviatku Zoslania Ducha Svätého. Farská kronika sa nezachovala, cirkevné matriky Gréckokatolíckej farnosti Úbrež sa zachovali od roku 1805, najstaršia matrika je poškodená vodou a je ťažko čitateľná.

V Prešove sa uskutočnil 28. apríla 1950 tzv. Sobor, ktorý „pričlenil“ všetkých gréckokatolíckych veriacich k Pravoslávnej cirkvi a znamenal faktickú likvidáciu Gréckokatolíckej cirkvi v Československu.

Po roku 1989 konečne dochádza k plnému oživeniu cirkevného života. Väčšina cirkevných objektov bola poškodená a takmer nefunkčná. Až na základe masovej intervencie veriacich v Bratislave bolo prijaté uznesenie č. 211/1990 Zb. zo dňa 29. V roku 1993 gréckokatolícki veriaci v Úbreži prevzali chrám Svätého Ducha späť do svojej opatery.

V roku 1998 nastúpil do úbrežskej farnosti duchovný Mgr. Andrej Slodička, v roku 2001 ho vystriedal Mgr.Vojtech Biačko, ktorý začal aktívne pracovať najmä s mládežou. V roku 2007 bol Mgr. Vojtech Biačko preložený do Iňačoviec, do úbrežskej farnosti nastúpil nový duchovný Mgr.

15. októbra 2010 došlo k zmene správcu gréckokatolíckej farnosti v Úbreži. Doterajší farár Mgr. Marek Brody odišiel vykonávať duchovnú službu do Armády Slovenskej republiky. Na jeho miesto nastúpil Mgr. Vladimír Geletka, narodený v roku 1980 v Gelnici. Úbrežská gréckokatolícka farnosť je tretím pôsobiskom pána farára Geletku.

Dňa 10. decembra 2010 sa konala protopresbyterská porada v našej gréckokatolíckej farnosti Úbrež. O. Vladimír Geletka zorganizoval za finančného prispenia obce na sobotu 29. januára 2011 autobusový zájazd do Vysokých Tatier a Spišskej Novej Vsi. Vydareného zájazdu sa zúčastnili veriaci všetkých troch úbrežských farností, najmä mladé rodiny s deťmi. Pri spiatočnej ceste sa účastníci zájazdu zastavili pri nádhernom novom gréckokatolíckom chráme Premenenia Pána v Spišskej Novej Vsi. Po prehliadke chrámu, ktorý je výnimočný 500 štvorcovými metrami nádhernej mozaiky, sa veriaci zúčastnili svätej liturgie.

8. decembra 2011 navštívil našu Grécko-katolícku farnosť sv. Mikuláš. Na druhý sviatok vianočný sa v našom gréckokatolíckom chráme uskutočnila malá akadémia na oslavu novonarodeného Jezuliatka.

Gréckokatolícky farár o. Vladimír Geletka zorganizoval pre občanov obce Úbrež autobusový zájazd do Slovenského raja. Novým správcom úbrežskej gréckokatolíckej farnosti sa stal od 1.8.2012 Mgr. Pavol Obraz. Pochádza z Košíc, jeho predchádzajúcim pôsobiskom boli Lastovce v okrese Trebišov.

Veža a strecha chrámu boli nanovo postavené v roku 1900 po zničujúcom požiari, ktorý sa preniesol aj na susedné 2 domy a zahynuli pri ňom 2 deti. Teraz po 112 rokoch, v septembri až novembri 2012, bola veža opravená. Boli vymenené spráchnivelé vodorovné trámy krovu, zdravé dubové trämy boli ponechané. Veža bola opláštená novými doskami a hlinikovým plechom. V roku 2012 sa farnosť zapojila do projektu Ministerstva kultúry SR "Obnovme si svoj dom" pomocou ktorého zreštaurovali prestol úbrežského chrámu, ktorý je zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok.

25. apríla 2013 demontovali pracovníci Oblastného reštaurátorského ateliéru z Levoče ikonostas z gréckokatolíckeho chrámu sv. Ducha v Úbreži. Ministerstvo kultúry prispelo na reštaurovanie ikonostasu, ktorý je v zozname národných kultúrnych pamiatok, sumou 17 000 eur. IV. etapa reštaurovania ikonostasu prebehla v roku 2017 za finančnej pomoci Ministerstva kultúry SR, ktoré prispelo sumou 10 000,- Eur z programu "Obnovme si svoj dom". Vysviacku zreštaurovaného ikonostasu uskutočnil v nedeľu 10. júna 2018gréckokatolícky eparchiálny biskup košický Mgr.

Dňa 9.6.2019 sa v gréckokatolíckom chráme uskutočnila odpustová slávnosť pri príležitosti Sviatku Zostúpenia Svätého Ducha. Dňa 25.12.2022 návštivili Greckokatolícký chrám spevacký súbor z Ruskoviec - Ruskovčan.

Erb Gréckokatolíckej eparchie

Kostol Sv. Ducha

K najstarším sakrálnym pamiatkam Trebišova patrí románsky kostol Sv. Ducha, ktorého základy s cintorínom boli náhodne objavené v areáli Stanice mladých prírodovedcov v Trebišove. Jeho existenciu potvrdzovali záznamy v pápežských desiatkoch vyhotovené v rokoch 1332-1337. Archeologický výskum ukázal, že kostol Sv. Ducha mal obdľžnikovú loď s polooblúkovou apsidou-svätyňou. V 65-tich kostrových hroboch boli mŕtvi pochovaný na chrbte bez rakvy a väčšinou aj bez milodarov. Na základe nálezov možno kostol Sv. Ducha datovať pravdepodobne do 1.polovice 13. stor.

Kapláni vo Farnosti Čerhov

Zoznam kaplánov, ktorí pôsobili vo farnosti Čerhov:

1. 1996 - 1997 Martin Mati
2. 1997 - 1998 Peter Bombár
3. 1998 - 1999 Miroslav Mihalčo
4. 1999 - 2001 Peter Labanič
5. 2001 - 2002 Marcel Gecej
6. 2001 - 2003 Patrik Jurko
7. 2003 - 2004 Stanislav Zimovčák
8. 2004 - 2006 Martin Pavúk
9. 2004 - 2007 Tomáš Muszka
10. 2006 - 2007 Marek Badida
11. 2007 - 2008 František Fedorišin
12. 2008 - 2010 Vladimír Geletka
13. 2010 - 2014 Emil Zorvan
14. 2011 - 2016 Kamil Ganóczy
15. 2014 - 2017 Dominik Rebják
16. 2016 - 2021 Milan Diheneščík
17. 2017 - 2019 Juraj Moščák
18. 2019 - 2021 Vladimír Hübler
19. 2021 - 2023 Radoslav Šimko
20. 2024 - ? Roland Nosov

Pravidelné bohoslužby:

• Pondelok: 06:15 - sv. liturgia
• Pondelok: 12:00 - sv. liturgia
• Pondelok: 17:30 - sv. liturgia
• Utorok: 06:15 - sv. liturgia
• Utorok: 12:00 - sv. liturgia
• Utorok: 17:30 - sv. liturgia
• Streda: 06:15 - sv. liturgia
• Streda: 12:00 - sv. liturgia
• Streda: 17:30 - sv. liturgia
• Štvrtok: 06:15 - sv. liturgia
• Štvrtok: 12:00 - sv. liturgia
• Štvrtok: 17:30 - sv. liturgia
• Piatok: 06:15 - sv. liturgia
• Piatok: 12:00 - sv. liturgia
• Piatok: 17:30 - sv. liturgia
• Sobota: 06:30 - sv. liturgia
• Sobota: 17:30 - sv. liturgia
• Nedeľa: 07:00 - utiereň
• Nedeľa: 08:00 - sv. liturgia
• Nedeľa: 09:30 - sv. liturgia
• Nedeľa: 11:00 - sv. liturgia
• Nedeľa: 16:30 - večiereň
• Nedeľa: 17:30 - sv. liturgia

tags: #greckokatolicka #farnost #lastovce