Gréckokatolícka farnosť Novosad má bohatú históriu, ktorá je prepojená s významnými udalosťami a osobnosťami. Tento článok sa zameriava na jej vývoj, kňazov a kaplánov, ktorí v nej pôsobili, a na dôležité momenty v jej živote.
Ilustračný obrázok gréckokatolíckeho chrámu.
Významné udalosti a osobnosti
V nedeľu 11. decembra slávili v obci Hraň (farnosť Novosad), 25. výročie vzniku kaplnky zasvätenej sviatku Narodenia sv. Jána Krstiteľa. Nedeľná slávnosť bola spestrená snehovou nádielkou, ktorá zahalila krajinu do biela. Vladyka vo svojej homílii nadviazal na nedeľné evanjelium.
Poukázal na pestrosť a zároveň nezmyselnosť našich výhovoriek. Zároveň poukázal na veľkosť Božieho pozvania. Vo svojej homílií vladyka Cyril okrem iného, vyzval veriacich k vďačnosti za dar viery. Poukázal na fakt, že len 18 percent populácie sú kresťanmi. Aká to milosť, že práve my, veriaci našej miestnej cirkvi, sme mohli zdediť tento dar, dar viery.
Na druhej strane sa zamyslel nad naším postojom k viere. Poukázal na dve základné postoje. Buď je pre nás viera bremenom a sme vďační každému, kto nás od tohto bremena odbremení, alebo ju považujeme za pokladnicu, ktorej sa nepustíme za nič na svete. Buď je pre nás život viery niečo, čo musíme alebo niečo čo chceme.
V závere poďakoval miestny farár o. Vladimír Geletka za celé Božie dielo, ktoré bolo počas 25 - tich rokov fungovania rôznych kňazov vybudované. Poukázal na to, že ide o spoločné dielo, kde seje jeden kňaz, ďalší polieva ale vzrast dáva Boh. Otec Vladimír poďakoval všetkým kňazom, ktorí pôsobili v miestnom spoločenstve.
Kňazi a kapláni pôsobiaci vo farnosti Novosad
V Gréckokatolíckej farnosti Novosad pôsobili viacerí kňazi a kapláni, ktorí zanechali významnú stopu v živote farnosti. Medzi nich patria:
Kňazi:
- Dušan Seman, Far. (1997 / z gréckokatolíckej farnosti Trebišov - 14. 8. 2025 / do gréckokatolíckej farnosti Veľká Tŕňa)
Kapláni:
- Stanislav Činčár * (1. 8. 2016 / kaplán v gréckokatolíckej farnosti Novosad - 31. 7. 2018 / farský administrátor gréckokatolíckej farnosti Podhoroď)
- Kamil Ganóczy (15. 7. 2011 / kap. v I. GKFar. - 31. 7. 2016 / kaplán v gréckokatolíckej farnosti Novosad)
Gréckokatolícka cirkev v Sečovciach
Farnosť bola pravdepodobne založená v roku 1753. Základný kameň terajšieho chrámu bol posvätený roku 1969 a novostavba posvätená roku 1975. Ikonostas bol postavený v chráme v roku 1999. Vo farnosti ma sídlo viceprovincia sv. Cyrila a Metoda sestier Rádu sv. Bazila Veľkého. Dňa 15.6.2008 vladyka Milan Chautur, košický eparcha vyhlásil farnosť Sečovce za sídlo novoustanoveného sečovského Protopresbyterátu.
Obec Sečovce jestvuje od 9. storočia. V 13. až 15. storočí bola obec zapisovaná pod názvom Zeech, čo je pôvodne slevensky Seč, nárečovou koncovkou -ovci, neskôr -ovce.
OS 75 JURAJ JAKUŠIČ - vnuk Juraja Turza sa zaslúžil o vznik Gréckokatolíckej cirkvi
Útlak cirkvi počas komunistického režimu
Písal sa 17. november 1947, keď slovenskí biskupi v pastierskom liste odsúdili potláčanie náboženskej slobody a už o pár mesiacov neskôr nastúpila éra komunistického režimu, obdobie náboženského i občianskeho útlaku, ktorá trvala až do 17. novembra 1989. Útlak sa dotkol všetkých cirkví a náboženských spoločenstiev.
Veď jednou zo základných doktrín marxizmu bola téza o náboženstve ako ópiu ľudstva a „buržoáznom“ prežitku, ktorý mal v rozvinutej socialistickej spoločnosti nahradiť vedecký svetový názor. Predstavitelia náboženského života vstupovali do konfrontácie s totalitným režimom, ktorý sa tváril, že u nás nielen ústava, ale aj prax garantuje slobodu vierovyznania. Realita však bolo iná.
Zvlášť predstavitelia najpočetnejšej katolíckej cirkvi zažívali obdobie silných perzekúcií, ktoré sa však nevyhli ani iným. Gréckokatolícka cirkev bola v rokoch 1950 − 1968 de facto zakázaná a martýrstvom si prešla aj evanjelická cirkev augsburského vyznania, ktorej desiatky farárov sa ocitli vo väzení pre ich angažovanosť. Trpeli aj menšie náboženské spoločnosti: Svedkov Jehovových prenasledovali pre odmietnutie nástupu na základnú vojenskú službu a mnohí boli za svoju vieru väznení.
V komunistických žalároch sa stretli predstavitelia všetkých vierovyznaní a azda práve spoločná skúsenosť z komunistických žalárov bola silným podnetom na náboženský ekumenizmus a zmiernenie vzájomných rozporov.
Štát prostredníctvom svojho aparátu a cirkevných tajomníkov zasahoval do života cirkví neustále. V dôsledku cirkevných zákonov z roku 1949 mohli kňazi vykonávať svoju dušpastiersku činnosť len s udelením štátneho súhlasu.
Sviečková demonštrácia ako predzvesť revolúcie
Kresťania zohrali dôležitú úlohu pri páde komunistického režimu nielen u nás. Zvolenie Poliaka Karola Wojtylu za pápeža Jána Pavla II. v roku 1978 otriaslo sovietskym blokom ako máloktorá udalosť predtým a našla okamžitý ohlas v Poľsku a v krátkom čase aj v ďalších štátoch.
Boli to práve predstavitelia skrytej cirkvi, ktorí stáli pri zrode sviečkovej demonštrácie za občianske a náboženské práva v Česko-slovensku. Uskutočnila sa 25. marca 1988 v Bratislave za účasti šesť- až desaťtisíc ľudí.
Americký prezident George W. Bush zdôraznil význam sviečkovej demonštrácie slovami: „Tým, že ste sa domáhali vlastnej slobody, inšpirovali ste revolúciu, ktorá oslobodila váš národ a pomohla pretvoriť celý svetadiel.“ Súčasný nemecký prezident Frank Walter Steinmeier ešte ako minister zahraničných vecí povedal: „V marci 1988 ľudia v Bratislave zapálili sviečky a svetlo týchto sviečok sa rozšírilo do celej východnej Európy!“
V pozadí sviečkovej demonštrácie, ktorá bola vyvrcholením odporu proti komunistickému režimu v rokoch normalizácie, stála vražda kňaza na fare v Borovciach (október 1987), záhadné úmrtia ďalších kňazov, rehoľníkov, útrapy MUKL-ov (muž určený k likvidácii, pozn. autora) odsúdených na dlhoročné väzenia, no rovnako aj odvážna petícia za náboženské slobody, ilegálna činnosť rehoľníčok a rehoľníkov, tajné stretnutia, pašovanie náboženskej literatúry (nielen na Slovensko, ale aj zo Slovenska do Sovietskeho zväzu) či budovanie malých spoločenstiev, z ktorých sa v 80. rokoch dotvorila štruktúra skrytej cirkvi ako najmasovejšej časti slovenského disentu.
Návrat do verejného života po roku 1989
Bolo prirodzené, že do politických zmien v novembri 1989 sa zapojili veriaci občania na Slovensku prítomnosťou na novembrových námestiach. Éra prenasledovania, utrpenia a život v ilegalite dávali cirkvi a veriacim morálny kredit.
Prioritou duchovných bol návrat do často schátraných a znivočených centier duchovného života - kláštorov a duchovná obnova Slovenska. Ani to nebolo jednoduché. Napríklad dominikáni zriadili svoj konvent v Bratislave už počas rušných dní Nežnej revolúcie 22. novembra.
Dňa 15. decembra 1989 žiadali Národný výbor mesta Košice o vrátenie budovy dominikánskeho kláštora, kde v tom čase sídlila hudobná škola. Aj keď kostol začali spravovať od 1. januára 1990, kláštor dostali k dispozícii až 4. júla 1990 po dlhých a náročných rokovaniach. V podobnom duchu dochádzalo k vráteniu rehoľných budov aj v iných mestách.
Rehoľníci i rehoľníčky mohli žiť v komunitách, vychádzali z ilegality, prichádzali noví členovia, no zároveň (okrem duchovnej služby) sa stávali aj stavbármi, reštaurátormi zdevastovaných objektov. Postupne sa dostal do popredia aj záujem o cirkevné školstvo. Zriadili sa cirkevné základné i stredné školy. Teologickej fakulte pri Trnavskej univerzite pomáhali garantovať štúdium profesori z Poľska a pomoc prišla aj od Slovákov v zahraničí. Vznikali samostatné semináre v rámci diecéz a nakoniec aj Katolícka univerzita v Ružomberku.
tags: #greckokatolicka #farnost #novosad