Gréckokatolícka cirkev má bohatú históriu a významné postavenie v dialógu medzi Východom a Západom. Cirkev východného obradu, ktorá sa hlási k Rímu, býva často vnímaná ako most medzi Východom a Západom. Katolícka cirkev východného obradu bola v pápežských a koncilových dokumentoch vždy vnímaná ako most medzi Východom a Západom.
Po tomto moste tiež prešlo mnoho ľudí. Význam mostu ale vždy závisí od toho, nakoľko sa po ňom chodí, aký je na ňom pohyb. Gréckokatolícka cirkev sa v dnešnom dialógu medzi Pravoslávnou a Katolíckou cirkvou predstavuje častokrát ako prekážka dialógu a jednoty, a to zo strany pravoslávnych. Nám to pripadá nespravodlivé.
Východný obrad budil v Čechách pozornosť už dávno pred rokom 1918, kedy vzniklo Česko-Slovensko. Slávne unioninistické kongresy na moravskom Velehrade mali za svoj cieľ zblíženie a vo svojej finalite zjednotenie s východnou cirkvou, aby sa tak vyplnila modlitba „aby všetci jedno boli“.
Velehrad, ktorý je spojený s cyrilo-metodskou tradíciou sa tak stal miestom slávenia viacerých byzantských liturgií. Práve toto zameranie na cyrilo-metodskú tradíciu podnietilo vznik mnohých povolaní, predovšetkým z radov Spoločnosti Ježišovej - jezuitov, ktorí zasvätili svoje povolanie do služby kresťanského Východu. Boli to napríklad otcovia Josef Olšr SJ, Bohumil Horáček SJ, Jan Krajcar SJ, alebo v posledných rokoch kardinál Tomáš Špidlík SJ a Richard Čemus SJ.
Veľká schizma z roku 1054: Ako sa Cirkev rozdelila
Vznik a vývoj Apoštolského exarchátu
Po rozdelení Československej federatívnej republiky a vzniku samostatnej Českej republiky 1. januára 1993 sa gréckokatolíci v Čechách ocitli v situácii, kedy sa ústredie ich cirkvi nachádzalo zrazu na území cudzieho štátu. Na túto situáciu zareagoval prešovský gréckokatolícky biskup zriadením vlastného vikariátu, no do pohybu sa dala aj diplomacia a zintenzívnili sa kroky k dosiahnutiu samostatnej cirkevnej štruktúry.
Tá bola vo forme apoštolského exarchátu zriadená práve pred 25. rokmi. Za prvého exarchu bol menovaný vtedajší biskupský vikár pre Českú republiku a farár novo menovaného katedrálneho chrámu, Mons. Ivan Ljavinec (1923-2012). Vladyka Ljavinec bol rodákom z Podkarpatskej Rusi (dnešná Zakarpatská oblasť Ukrajiny), kde sa narodil v roku 1923 v obci Volovec. Teológiu vyštudoval v Užhorode a vo Viedni. Kňazské svätenie prijal roku 1946 z rúk vladyku Gojdiča, ktorého sekretárom sa stal.
V roku 1949 sa stal špirituálom prešovského seminára. Po zrušení Gréckokatolíckej cirkvi dostal právomoci generálneho vikára a pôsobil naďalej v tajnosti. V roku 1955 ho však zatkli a v monsterprocese v roku 1956 odsúdili na dlhoročný žalár. Po prepustení začal pôsobiť v Prahe. Od roku 1969 bol farárom farnosti sv. Klimenta v Prahe. Ako pri vysviacke vladyku Ivana spomenul kardinál Silvestrini, prefekt Kongregácie pre východné cirkvi, farár chrámu sv. Klimenta prišiel do baziliky sv. Klimenta.
Vladyka Ljavinec sa stal titulárnym biskupom akalissenským a v úrade exarchu bol do roku 2003, kedy odišiel na emeritúru. Za jeho pôsobenia bol zriadený vlastný časopis Jedinym serdcem. Vzrástol počet farností aj duchovných.
S exarchátom je úzko spojená aj osobnosť Mons. Jána Eugena Kočiša (1926-2019), pomocného biskupa exarchátu. Vladyka Ján Eugen bol rodákom z Pozdišoviec. Do seminára vstúpil v roku 1947 v Prešove. Po likvidácii gréckokatolíckej cirkvi pracoval v pracovných táboroch. Kňazskú vysviacku prijal tajne v roku 1951. Niekoľkokrát bol súdený, no i napriek tomu úspešne pôsobil v katakombálnej cirkvi. Po roku 1968 pôsobil na východnom Slovensku, a to ako vo farnostiach, tak i na biskupskom úrade. V roku 1993 sa stal riaditeľom vikariátu v Prahe a po zriadení exarchátu v roku 1996 jeho generálnym vikárom - protosynklom. Biskupské svätenie prijal v roku 2004. Od roku 2006 bol na odpočinku.
V roku 2003 pápež sv. Ján Pavol II. prijal zrieknutie sa úradu vladyku Ivana Ljavinca a za druhého exarchu menoval otca Ladislava Hučka (1948), rodáka z východného Slovenska, ktorý pochádzal z kňazskej rodiny a ktorý v tom čase pôsobil v akademickej sfére Cirkvi.
Vladyka Ladislav sa ujal tejto misie a dodnes sa snaží o čo najlepšiu pastoráciu všetkých veriacich bez ohľadu na rôzne národnosti. Za jeho pôsobenia vyšiel aj český preklad liturgie sv. Jána Zlatoústeho, zriadila sa exarchátna charita, zreorganizoval sa cirkevný život.
Je veľmi potešujúce, že vladyku Ladislava vidno ako častého hosťa na zasadnutiach Rady hierarchov Gréckokatolíckej cirkvi „sui iuris“ na Slovensku. Takto je v živom kontakte nielen so svojimi susedmi, ale aj utužuje vzťahy s cirkvou, ktorá stála pri zrode exarchátu. Navyše v Prahe i Brne vznikli samostatné slovenské farnosti.
Liturgie v exarcháte sú tak nedeľami slávené po česky, slovensky, ukrajinsky, cirkevnoslovansky a občasne i bielorusky. Exarchát má dnes 7 dekanátov, 19 farností a 28 filiálok. Má 30 kňazov a 3 diakonov a 10 kňazov na odpočinku, či mimo pastorácie. Pri sčítaní roku 2011 bolo na území Čiech 9883 veriacich.
Interiér chrámu sv. Klimenta v Prahe.
Gréckokatolícka farnosť Ostrava
V piatu pôstnu nedeľu 21. marca bola gréckokatolícka farnosť v Ostrave a všetky jej rodiny zasvätené presvätej Bohorodičke a svätému Jozefovi. Miestny duchovný správca otec Lukáš zasvätil farnosť pred ikonou Svätej rodiny v rámci jubilejného roku svätého Jozefa. Ten ohlásil pápež František 8. decembra 2020 pri príležitosti 150.
Spomenutá gréckokatolícka farnosť je súčasťou Pražského apoštolského exarchátu. Založená bola 1. februára 1993. V súčasnosti ju spravuje rodák zo Slovenska otec Lukáš Bakajsa. Okrem Ostravy sa liturgie slávia aj v Karvinej. Otcovi Lukášovi i celej farnosti prajeme požehnaný jubilejný rok. Pre tých, ktorí zavítajú do Ostravy nech je aj táto správa pozvaním k účasti na spoločnej modlitbe svätej liturgie.
tags: #greckokatolicka #farnost #ostrava