Gréckokatolícka farnosť Šamudovce: História a vývoj obce

Obec Šamudovce sa nachádza v severnej časti okresu Michalovce. Chotár obce sa rozprestiera v severnej časti Východoslovenskej nížiny, rozsiahlej krajinnej oblasti v subprovincii Veľkej dunajskej kotliny.

Východoslovenská nížina sa člení na Východoslovenskú pahorkatinu a Východoslovenskú rovinu, ktorá je jej centrálnou, rovinatá časťou. Chotár sa nachádza na agradačnom vale Laborca, vo východnej i západnej časti sa zvažujúc do nív tejto rieky a nivy Duše. Podľa presného merania je stred obce vo výške 108 m n. m., v chotári 104 až 109 m n. m., s prevýšením iba piatich metrov. Hory a lesy vidieť len v modravej diaľke. Ročný úhrn zrážok je 530 - 700 mm.

Šamudovce boli v celom historickom období svojej existencie výrazne poľnohospodárskou obcou. Do 18. storočia tu žilo čisto roľnícke obyvateľstvo. Až v súvislosti s náboženským životom pribudli kňazi a učitelia, v 19. storočí.

Poloha Košického kraja na mape Slovenska. Zdroj: Wikimedia Commons

Vývoj počtu obyvateľov

Prvý údaj, z ktorého si môžeme urobiť predstavu o početnosti obyvateľov Šamudoviec pochádza z polovice 16. storočia, kedy tu hospodárilo okolo 15 sedliackych domácností.

Podľa kanonickej vizitácie z roku 1749 žilo v Šamudovciach 212 obyvateľov väčšinou gr. kat. náboženstva, 26 evanjelikov a. v., 20 rím. katolíkov a 1 kalvín. Podľa sčítacích hárkov z roku 1771 v obci žilo 30 sedliackych poddanských rodín, 42 želiarskych a 3 podželiarske. V roku 1781 sa v obci objavuje prvý obyvateľ izraelitského vyznania. Sčítanie z roku 1784 svedčí o mimoriadne prudkom náraste obyvateľov na 481 osôb, z čoho bolo 477 domácich a 4 cudzinci.

V roku 1950 žilo v obci 460 obyvateľov v 113 obytných domoch.

Architektúra a bývanie

Domy boli ako všade na Zemplíne stavané najprv z dreva, po ústupe lesov však prevládol nový materiál - hlina. Drevená ostala už iba kostra domu a steny si ľudia stavali z hlinených, na slnku sušených tehál - valkov. Strechy pokrývali otiepkami cepami vymlátenej rovnej slamy - župami. Hrádzené komíny boli tiež vymazané hlinou. Šindlom pokrývali domy iba bohatší gazdovia.

Poľnohospodárstvo a strava

Poľnohospodárstvo malo v živote Šamudoviec existenčný význam už od ich vzniku. Už od praveku sa pestovala pšenica, jačmeň, proso, ovos a raž. Zrná sa spočiatku drvili, neskôr mleli na ručných mlynkoch - žarnovoch - ktoré v domácnostiach pretrvali aj po rozšírení mlynov, až do 20. storočia. Najrozšírenejším jedlom v období do 15. storočia bola obilná kaša, niekedy ochucovaná medom. Na výrobu tkanín pestovali konope a ľan, zo semien ktorého získavali aj jedlý olej. Chovali najmä hovädzí dobytok, ovce, kozy, hydinu.

Školstvo v Šamudovciach

Nezastupiteľnú úlohu v živote Šamudoviec zohrali tunajšie školy. Počas celého obdobia svojej existencie sa výrazne podieľali na raste vzdelanosti obyvateľov nielen tým, že poskytovali základné vzdelanie deťom. Organizovali aj kurzy a prednášky pre dospelých.

S prvým menom učiteľa v Šamudovciach sa stretávame kanonickej vizitácii biskupa F. Barkóczyho z roku 1749, kde uvádza meno Jakuba Havleka, ktorý je tu „cantor“ a „ludimagister“ gréckokatolíckej farnosti, teda kantor a učiteľ. Základy písania sa začali vyučovať až po r. 1777. V r. 1898 postavili novú kamennú školu, ktorá po úpravách slúži dodnes. V r. 1926 si občania vytvorili pri škole prvú obecnú knižnicu. Po vybudovaní miestneho rozhlasu škola prispievala do jeho relácií. V rokoch 1949 - 1962 sa v škole premietali celovečerné filmy pre občanov. Učitelia organizovali kurzy.

Oslavovali sa výročia T. G. Masaryka, M. R. Štefánika, vzniku ČSR, vzniku SR, od r. 1940 1. mája.

Spoločenský život

Na spoločenskom živote mali svoj podiel aj spoločenské organizácie. Jednou z najskôr doložených sú hasiči. V r. 1889 uhorská vláda nariadila, aby si každá obec zriadila vlastný hasičský zbor. Dňa 15.1.1890 preto obecné zastupiteľstvo ustanovilo členov povinného obecného hasičského zboru z mužov od 20 do 40 rokov. Za veliteľa menovali učiteľa Pavla Hugeca. V roku 1949 obec postavila hasičské skladište, v r. 1979 nové.

V rokoch 1914 - 1918 sa celý svet ocitol v plameňoch prvej svetovej vojny. Aj muži z našej obce museli splácať krvavú daň na jej bojiskách, no priame vojnové hrôzy obec obišli. V júni 1919 sa odohrávali boje Maďarskej červenej armády s vojskom mladej Československej republiky, vyhlásenej 28. októbra 1918, v bezprostrednej blízkosti Šamudoviec. Pri delostreleckých prestrelkách 13. 6. 1919 zápalný granát vyvolal požiar, pri ktorom zhorelo desať domov. Ďalší granát spôsobil smrť deviatim občanom a tridsiatich zranil. Ťažko bol poškodený gr. kat. kostol.

Po vojne postupne zanikal starosvetský ráz dediny, podoby ktorej žijú už iba v spomienkach najstarších pamätníkov.

tags: #greckokatolicka #farnost #samudovce