Gréckokatolícka farnosť Veľké Slemence, Michalovce: História a kultúrne dedičstvo

Zemplín, rozľahlý región s bohatou históriou, siahal od hraníc dnešného Poľska až do Maďarska. Tento asi stopäťdesiat kilometrov dlhý slíž pripomínal Taliansko. Trianonská zmluva po 1. svetovej vojne toto územie rozdelila medzi nástupnícke štáty. Kruto na to doplatilo najmä správne centrum župy, mesto Sátoráljaújhely. Dvetisíc hektárov jeho územia pripadlo ČSR podobne ako strategicky dôležitá železničná trať smerom na Rusko. Z centra župy sa stala upadajúca periféria.

Podobne ako inde na Slovensku, aj zemplínska identita bola administratívne a násilne pretrhnutá zánikom systému stolíc (žúp) v roku 1923, teda v období prvej republiky. Pamätníci tej doby už medzičasom vymreli. Najlepším obdobím tohto zapadákova, kedysi slávnej Zemplínskej župy, bolo bezpochyby Uhorsko. Svedčia o tom ruiny nádherných kaštieľov, už dlho opravovaných, no neopravených (až na Trakany). Svedčí o tom socha rodáka, vodcu posledného protihabsburského povstania Františka II. Rákociho v dedinke Borša. Vence na podstavci sú omotané podobne ako pamätníky Trianonu (ktorý iný národ si pripomína amputáciu svojich území?) zeleno-bielo-červenými stuhami.

Michalovce, Trebišov, Vranov nad Topľou, Humenné či Medzilaborce zápasia s dôkladným vymazaním histórie za éry socializmu. Povýšenie väčších dedín na mestá sa nezaobišlo bez následkov. Všetky národnostne pestré zemplínske mestečká boli v druhej polovici 19. storočia pomaďarčované, vznikali maďarizačné spolky. Východoslovenská rada sa po rozpade monarchie usilovala pripojiť východné Slovensko k vznikajúcemu Maďarsku. Zápisnice zastupiteľstva v Trebišove sa až do roku 1922 písali v maďarčine a učitelia odmietali zložiť sľub poslušnosti ČSR.

Nielen v Tokaji, aj v obciach ako Malý a Veľký Horeš sú nádherné pivnice zo štiepaného kameňa bez malty. „Juh Zemplína má práve pre izolovanosť možno lepšie zachovanú identitu ako sever,“ hovorí mi v roku 2008 košický aktivista Štefan Szabó. Omarove (takú má Szabó prezývku) slová potvrdzuje aj skúsenosť z obce Zemplín, ktorá dala bývalej župe meno a do roku 1666 tu bolo päťsto rokov aj jej sídlo. Via Magna - teda významná obchodná cesta z juhu na sever - ju však potom obišla a obec sa ocitla na periférii. Okrem toho sa počas stavovských povstaní v 17. Štyri pätiny obyvateľov obce Zemplín tvoria Maďari. Príčinlivá starostka vysvetľuje, že chátrajúci Župný dom, ktorý slúžil v minulosti aj ako sklad či sýpka, už desať rokov opravujú a prerábajú.

Napríklad za Stalina po vojne z večera na ráno ostnatým plotom rozdelené Veľké a Malé Slemence. Rozdelené rodiny sa nesmeli navštíviť viac ako štyridsať rokov. Alebo Stretávka. Nedávno za dedinou havaroval prevádzačský vrtuľník s migrantmi z Iraku a Afganistanu.

V kontexte sakrálneho umenia na Zemplíne vyniká dielo Jozefa Bokšaja, popredného predstaviteľa rusínskej maliarskej školy. Jeho tvorba, inšpirovaná realisticko-impresionistickým štýlom s náboženskými a národnými motívmi, zahŕňa ikonostasy, fresky a monumentálne sakrálne maľby pre chrámy na Podkarpatskej Rusi, východnom Slovensku a v Maďarsku. Bokšaj bol vodcovskou osobnosťou podkarpatskej maliarskej školy, ktorá sa stala stelesnením druhého rusínskeho národného obrodenia.

Jeho diela na južnom Zemplíne prispievajú k identite a historickému dedičstvu Rusínov na Slovensku a stelesňujú jeho snahu o prepojenie sakrálneho umenia s rusínskou tradíciou.

Medzi významné sakrálne objekty s Bokšajovou tvorbou patrí:

• Chrám Zoslania Svätého Ducha, Veľké Slemence (okr. Michalovce)
• Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky, Maťovské Vojkovce (okr. Michalovce) - Sakrálny objekt s nástennými maľbami od Bokšaja z roku 1937.
• Chrám Presvätej Bohorodičky - Ochrankyne, Čičarovce (okr. Michalovce) - Kostol postavený začiatkom 19. storočia.

Chrám Zoslania sv. Ducha vo Veľkých Slemeniciach je barokovo-klasicistický kostol postavený v roku 1822. Obnovený bol v roku 1922 a opravili ho po druhej svetovej vojne. Je to jednoloďová stavba s polkruhovým presbytériom, pristavanou sakristiou a na západnej strane vstavanou vežou. Sakrálny objekt opakuje typ východoslovenských gréckokatolíckych kostolov z čias činnosti tereziánskej stavebnej kancelárie. Veža je zakončená kupolovitou prilbou s laternou a jej fasády člení lizénové rámovanie. Vnútorné zariadenie je z roku 1922. Na hlavnom neoklasicistickom oltári s baldachýnom je obraz Zoslania Ducha svätého z roku 1936 od J. Bokšaja. Zo starého zariadenie sa zachoval obraz Snímanie z kríža z polovice 19. storočia. Súčasný stav kostola je dobrý.

Chrám Presvätej Bohorodičky - Ochrankyne v Čičarovciach je barokovo-klasicistický kostol postavený začiatkom 19. storočia. Opravený bol v roku 1903 a po druhej svetovej vojne. Sakrálna stavba opakuje projekt stavebného úradu z konca 18. storočia, určený pre východoslovenské gréckokatolícke kostoly. Ide o jednoloďový priestor s rovným uzáverom presbytéria, pri prvom klenbovom poli lode sa rozširuje bočnými pravouhlými výklenkami, naznačujúcimi transept, respektíve interiérovú centrálu. Západné štítové priečelie so vstavanou vežou je členené kanelovanými pilastrami, dvoma barokovými slepými oknami a malým okrúhlym okienkom umiestneným nad portálom. Stav kostola je dobrý.

Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky, Maťovské Vojkovce je kostol postavený v redukovanom novoklasicistickom slohu v roku 1911. Jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria a vstavanou vežou. Presbytérium má valenú klenbu s lunetami, loď valenú klenbu s jednou lunetou pri víťaznom oblúku. Do širokého štítového priečelia západnej strany je situovaná mierne vystupujúca vstavaná veža s vchodom. Interiér kostola má nástenné maľby z roku 1937 od Bokšaja. Hlavný oltár s obrazom Panny Márie je od J. Virágha z roku 1929. Bočné oltáre Krista na Olivovej hore, sv. Jozefa a Božského Srdca majú olejomaľby od Bokšaja z roku 1937.

Mapa okresu Michalovce na Slovensku.

Okrem Bokšajovej tvorby, na Zemplíne sa nachádza mnoho ďalších chrámov a sakrálnych pamiatok, ktoré svedčia o bohatej náboženskej histórii a kultúrnom dedičstve regiónu. Tieto pamiatky sú dôležitou súčasťou identity miestnych komunít a prispievajú k zachovaniu kultúrnej rozmanitosti Slovenska.

Gréckokatolícka farnosť vo Veľkých Slemeniciach a okolité farnosti zohrávajú významnú úlohu pri uchovávaní a šírení duchovných a kultúrnych hodnôt v regióne Zemplín. Ich história je úzko spätá s osudmi miestnych ľudí a ich snahou o zachovanie identity a tradícií.

Prehľad sakrálnych pamiatok v okolí:

tags: #greckokatolicka #farnost #velke #slemence #michalovce