Gréckokatolícka liturgia a moldavská história

Moldava nad Bodvou, mesto s bohatou históriou, sa nachádza na nive a náplavových kužeľoch Bodvy pri východnom výbežku Slovenského krasu v západnej časti Košickej kotliny. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1255. V meste žije približne 5500 maďarských a slovenských rímsko-katolíckych a grécko-katolíckych veriacich, z ktorých jedna desatina pravidelne navštevuje sväté omše.

Gréckokatolícke bohoslužby na území mesta Moldava nad Bodvou sa slávili už oveľa skôr. Gréckokatolícka farnosť v Moldave nad Bodvou bola založená 26. 06. 2016 na sviatok prepodobného otca Dávida zo Solúna. Táto mestská farnosť je malé dvojjazyčné (slovensko-maďarské) spoločenstvo, ktoré sa pomaličky rozrastá a túži po tom, aby malo vlastný domov.

Od úplných začiatkov sa totiž gréckokatolícke bohoslužby slávia v rímskokatolíckom kostole sv. Ducha v Moldave nad Bodvou, čím sa hlavne odzrkadľujú silné bratské vzťahy medzi týmito dvoma spoločenstvami. Podľa posledného sčítania obyvateľov, ku gréckokatolíckemu vierovyznaniu sa v meste Moldava nad Bodvou hlási presne 274 veriacich, z ktorých však iba veľmi malé percento pravidelne navštevuje bohoslužby.

Pre lepšie pochopenie kontextu si priblížme aj ďalšie náboženské komunity v Moldave nad Bodvou:

Rímskokatolícka cirkev

Prvá zmienka o moldavskom kostole a farárovi sa nachádza v listine výsad kráľa Ondreja III. z 21. decembra 1290. Aj prvý moldavský kostol bol postavený pravdepodobne v tomto období, podľa nariadenia zakladateľa štátu kráľa Štefana z XI. storočia, podľa ktorého malo každých 10 obcí postaviť kostol. Ak tomu tak bolo, mohol byť predchodcom tej trojloďovej klembovitej stavby, z ktorej v súčasnosti ostala už iba sakristia.

Dobové dokumenty potvrdzujú, že už pred rokom 1290 stál v Moldave murovaný kostol. Na jeho základoch bol v 15. storočí, za vlády kráľa Mateja Korvína, vybudovaný kostol v gotickom štýle, ako košický Dóm Svätej Alžbety. Pôvodne bol moldavský kostol trojloďový s dlhým presbytériom. Bočné svätyne sa čiastočne zlikvidovali pri barokovej prestavbe v poslednej tretine 18. storočia. Kostol je zasvätený Duchu Svätému, čo sa odráža aj v erbe mesta (holubica) a holubicu s rozprestretými krídlami vidieť aj nad hlavným oltárom. Tento je pseudogotický a pochádza z roku 1896.

Veža kostola sa nachádza na západnej strane, má tri zvony. Vedľa veže z južnej strany sa nachádza prístavba kaplnky Božieho hrobu. Južný portál rímsko-katolíckeho kostola nesie všetky znaky gotickej kamenárskej huty košického Dómu. Je pravdepodobne dielom tých istých majstrov alebo ich žiakov, ako Dóm Sv. Alžbety v Košiciach.

Po porážke uhorského vojska husiti pri Drienovci obsadia okolie i mesto a kostol postavený v XIV. storočí opevnia kamennou stenou. V roku 1646 je kostol už v rukách reformovaných veriacich (protestantov), ktorí ho rozšíria o štvorcovú časť zachovanú aj v súčasnosti. Kostol, ktorý sa stal obeťou požiaru v roku 1794 bol dlho opustený. Obnovili ho z prostriedkov celoštátnej zbierky. Vtedy dostáva aj novú klenbu spočívajúcu na 12 dórskych stĺpoch a obnoví sa aj jeho interiér, ktorý sa odvtedy viackrát menil. Kostol má tri oltáre, z ktorých je hlavný oltár najstarší. Bol prinesený zo smolníckeho kostola. Veža kostola je tiež viackrát prestavaná. Posledná veľká oprava veže sa koná po druhej svetovej vojne. Odvtedy je veža vyvakovaná od základov. V kostolnej záhrade ešte aj v XIX. storočí pochovávali zosnulých. Boli to už však iba duchovní pastieri a šľachtici.

Významnú úlohu v protireformácii pripisujú legendy františkánskemu mníchovi Herkovi, ktorého miestne tradície dodnes spomínajú ako pátra Herka. Podľa legiend neváhal postaviť sa na čelo vojakov so zbraňou v ruke a tak obracať na vieru protestantov. V kostole je jeho podobizeň vytesaná do kameňa s vyznačením roku smrti - 1686. Objekt je zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok.

Z cirkevného hľadiska patrila Moldava resp. Szekeresfalva k jágerskému biskupstvu a abaújvárskemu dekanátu. Boli neúspešné pokusy o jej získanie zo strany rožňavského biskupstva. V súčasnosti je Moldava sídlom dekana a patrí pod košické biskupstvo. Reformovaným veriacim slúžil kostol cca 130 rokov. Naposledy to bolo v období od 1705 do 1711.

Rímskokatolícky kostol v Moldave nad Bodvou: Farár: Mgr. Tibor Seman (od roku 2011) Kapláni: Mgr. Stanislav Vinter (k roku 2013). Obyvateľstvo (k roku 2009): Moldava nad Bodvou: 9 530 obyvateľov, z toho 7 010 rímskokatolíkov. S filiálkami: 10 850 obyvateľov, z toho 8 240 rímskokatolíkov. Mokrance: 1 320 obyvateľov, z toho 1 230 rímskokatolíkov. Sväté omše: Kostol Ducha Svätého: Nedeľa - 9:30 (maďarské), 11:00 (slovenské) Kostol sv. Štefana Uhorského (Budulov): (informácie chýbajú).

Prehľad kňazov a administrátorov:

• 1345 - 1351 - Ján
• 1351 - Jakub
• 1389 - Ladislav
• 1391 - Mikuláš Ján
• 1421 - Jakub
• 1486 - Rákóczy Benedik
• 1507 - 1513 - Balázs
• 1554 - Benedik (je možné, že tento farár už bol protestantom)
• 1566 - Štefan
• 1691 - 1695 - Csete Jozef
• 1695 - 1703 - Györky Peter
• 1703 - 1705 - Szerdahelyi Štefan
• 1706 - 1712 - Kayca Mikuláš
• 1724 - 1739 - Bartha Ján František os Ferenc (1724 - 1739)
• 1740 - 1752 - Botka Pavol
• 1752 - 1791 - Bydeskuty Ján
• 1791 - 1803 Knapp Jakub
• 1803 - 1805 - Sikar František
• 1805 - 1821 - Uraji Csák Štefan
• 1821 - 1850 - Füzesséry Pavol
• 1852 - 1871 - Gabányi Tomáš
• 1870 - 1889 - Lacsny Vincent
• 1889 - 1900 - Fodor Sándor
• 1900 - 1912 - Magócsi Andrej apríl 1912 - Mészáros Andrej
• 1912 - 1930 - Szokolszky Bertalan
• 1930 - 1940 - Fekete Gejza Jozef
• 1941 - apríl 1945 - Stumph Juraj
• 1945 - 1947 - Ottó Alojz, Dr.
• 1947 - 1951 - Kapušanský Andrej
• 1951 - 1990 - Qualich Ján
• 1990 - 1998 - farár Smolnický Vojtech, PhDr. Mgr.

Reformovaná cirkev

Semeno reformácie v Moldave pravdepodobne zasiali husiti, ktorí mesto obsadili v roku 1449. Presný rok vzniku reformovanej cirkvi v Moldave nie je možné presne určiť, ale list pochádzajúci z roku 1558 dokazuje jej existenciu spolu s kostolom, duchovným pastierom a majetkom. V tomto období bolo okrem dvoch katolíckych veriacich a jedného farára obyvateľstvo celého mesta reformovaného vierovyznania.

V období protireformácie kostol viackrát zmenil majiteľov. Po porážke Rákócziho povstania v roku 1711 ostal kostol natrvalo v majetku rím. kat. cirkvi. Reformovaní veriaci, ktorí ostali bez kostola si na cintoríne postavili drevený kostol a priebežne požadovali postavenie kamenného kostola. Povolenie na jeho postavenie dostali 6. júla 1772. Kostol je postavený za rok, ale iba s drevenou vežičkou, ako povolenie určovalo. Podľa “Tolerančného patentu” vydaného v roku 1781 už mohli postaviť aj vežu a kamenný múr. Postavená veža sa však do roka zrútila. Je opäť postavená, ale za pár rokov zhorí v požiari v ktorom sa z veže odtrhnú aj zvony. Do druhej sv. vojny veža kostola stojí. Odstrelili ju ustupujúce nemecké jednotky. Súčasne s vežou bol zničený aj interiér kostola. Nové zriadenie už nedovolilo postaviť vežu do pôvodnej výšky, preto tento klasicistický kostol pôsobí trochu zvláštne. Po poslednej rekonštrukcii bola v kostole osadená jedinečná kazateľnica a iné doplnky.

Od počiatkov reformácie do druhej polovice XIX. storočia tvorili reformovaní veriaci v meste stále väčšinu ale aj neskôr zastávali v duchovnom živote mesta významné miesto. Známa bola ich škola a spevokol. V súčasnosti je v Moldave asi 1000 veriacich reformovaného vierovyznania, a skoro bez výnimky sú maďarskej národnosti.

Reformovaný kostol v Moldave nad Bodvou.

Židovská komunita v Moldave

O moldavských židoch môžeme hovoriť až po 50-tych rokoch XIX. storočia, ale stáročia boli prítomní v hospodárskom živote Moldavy. Väčšina obchodu s tokajským vínom išla cez ich ruky. Súčasťou tohto živého obchodu ktorého cesta viedla na sever bola do 17. storočia aj Moldava. V dnešnej mestskej časti Budulov žili Židia, ktorí mali obchody v Moldave, ale v zmysle zákona na noc museli mesto opustiť.

Jozef II. pred nimi otvoril aj slobodné kráľovské mestá. Vtedy sa začalo ich hromadné sťahovania z dedín do miest. Do Moldavy sa Židia z Budulova začali sťahovať až po roku 1848. Začiatkom roku 1850 vzniklo, resp. bolo preložené do Moldavy sídlo budulovského izraelitského rabinátu. V Budulove žilo v tom čase 70 - 80 židovských rodín. V roku 1857 bývalo v Moldave už 30 rodín. Spolu žilo v tej dobe v Moldave 138 Židov.

V roku 1867 je vyhlásená emancipácia Židov. Môžu vznikať židovské školy, spolky. Vtedy začína naberať na živote aj židovská cirkevná obec. Založia si školu, ale zo zápisníc vyplýva, že mesto s cirkevnými školami nezaobchádza rovnako, lebo žiadosti o príspevok, ktoré židovská obec podala boli všetky odmietnuté. Pod kopcom si založia cintorín, ktorý neskôr ohradia kamenným múrom s kupolovitým vchodom. Naposledy sa tu pochovávalo v roku 1960. V roku 1939 žije v meste s počtom obyvateľov 2280 211 Židov.

Posledný moldavský rabín Mozes Tannenbaum vydal knihu o svojej ceste do Palestíny v roku 1925. Kniha ma názov “Cestovanie Mózesa”. V zmysle hitlerovských zákonov sú moldavskí Židia v lete 1944 zatvorení do getta, z ktorého sú deportovaní do Košíc a následne do likvidačného tábora v Osvienčime. Málo z nich sa vie ukryť a málo z nich sa vráti. Po vojne sa vrátilo asi 20 moldavských Židov. Väčšina z nich sa po prežitých hrôzach vysťahovala do Izraela. Ich synagóga slúžila v poslednej dobe ako “pioniersky” resp. mládežnícky dom.

Kostol sv. Štefana kráľa v Budulove

Keďže kostol v obci nebol, veriaci chodili do kostola v Moldave nad Bodvou. Až v období husitských vojen bol tu postavený gotický kostol obohnaný kamenným múrom a tak jeho areál slúžil pri vpáde nepriateľa ako útočište miestnych obyvateľov. Kostol bol v 18 storočí prestavaný v barokovom štýle. Bola to jednoloďová stavba s polkruhovým uzáverom presbytéria a čiastočne predstavanou vežou, ktorá bola krytá baňou. Steny kostola podopieral rad oporných pilierov a hladké fasády členili okná s polkruhovým zakončením.

Stavebný stav kostola sa v 19. storočí začal povážlivo zhoršovať, začal byť životunebezpečný a preto roku 1885 podľa nariadenia úradných miest musel byť zbúraný. Na popud farára Andreja Magócsiho a mokraneckej stavebnej komisie (richtár Ladislav Takács, sudca Ján Vojakovics, cirkevný kurátor Ján Tibai a kurátor náboženskej obce Ján Zsupcsán) žiadali podporu stavby nového kostola, dokonca aj v Amerike. Roku 1906 sa začala stavba neogotického rímskokatolíckeho kostola sv. Štefana kráľa. Nový kostol bol vysvätený 20. augusta 1907 biskupom Fischer-Colbriem. Počas II. svetovej vojny sa zrútila veža kostola, ale po roku 1945 bola obnovená v pôvodnej podobe. V rokoch 1992 - 1994 bol rozšírený chór a kostol znovu vysvätený. V súčasnosti sa kostol obnovuje, pristavuje sa nová sakristia.

Kostol je jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a do štítového priečelia vstavanou vežou. Stavba kostola je pokusom o imitáciu gotickej kaplnky sv. Michala zo 14. storočia v Košiciach. Vonkajšia úprava je s gotizujúcimi prvkami, využívajúca domácu gotiku, priečelie má lomený oblúk a vimperkom zakončeným portálom. Celý priestor je zaklenutý krížovými klenbami. Fresky na klenbe sú z obdobia stavby kostola v typickom uhorskom neogotickom štýle, hlavne v presbytériu. Fresky boli reštaurované roku 1952 Gáborom a Jozefom Džubákom a roku 1992 Pavlom Mikovičom. Vtedy bola premaľovaná neogotická iluzívna maľba. Hlavný oltár s reliéfom sv. Štefana, bočný oltár lurdskej Panny Márie a kazateľnica z roku 1906 sú dielom Leopolda Hilda zo Šopronu. Kazateľnicu kostolu darovali roku 1907 Jozef Takács a Dr. Samuel Wohl. 14 zastavení Krížovej cesty darovali kostolu na slávu Boha a pamiatku Jozefa Hegedusa, ktorý padol hrdinskou smrťou, jeho rodičia zo stolice Zala. V kostole sú sochy sv. Terézie, Ježišovho srdca, sv. Jozefa, sv. Antona a Piety. Organ na chóre je z čias stavby kostola. Pod chórom je tabuľa z čierneho mramoru, ktorú sem obyvatelia osadili z vďaky na talianskych majstrov - murárov, ktorých sem doniesol gróf Dionýz Andrássy a dokončili stavbu sakristie, lebo predtým sa jej klenba zrútila. V predsieni pod vežou kostola sú dve nástenné maľby z roku 1925 od Maxa Kurtha. Prvá z nich znázorňuje odovzdávanie plánov nového kostola farárovi Andrejovi Magócsimu a druhá vysviacku nového kostola biskupom Fischer - Colbriem.

Rozmanitosť náboženského života v Moldave nad Bodvou svedčí o bohatej histórii a kultúrnej rozmanitosti tohto regiónu. Súčasné spoločenstvá, vrátane gréckokatolíckej cirkvi, pokračujú v udržiavaní a rozvíjaní svojich tradícií.

V Nízkych Beskydách pod hlavným karpatským hrebeňom 18 km juhovýchodne od Medzilaboriec sa rozkladá pohraničná rusínska obec Svetlice. Svetlický chotár sa rozprestiera na výmere 3 164 ha a patrí medzi najväčšie v okrese Medzilaborce. V roku 1981 bola pri štátnej hranici s Poľskom vyhlásená Štátna prírodná rezervácia Beskyd. Chránené územie tvoria prirodzené lesné spoločenstvá, a to bučiny , typické bučiny, lipové bučiny a bukové javoriny. Na podhrebeňových lokalitách sa vyskytujú vzácne rastlinné druhy, ako sú prilbica moldavská, horec luskačovitý a krtičník Skopoliho. Bohatstvo okolitých lesov poskytne prirodzenú ochranu a priaznivé podmienky pre život jelenej, srnčej a diviačej zveri. Zo šeliem sa tu vyskytuje vlk, rys, líška, kuna a medveď. Bohatosťou druhov i počtom je tu zastúpené i vtáctvo.

tags: #greckokatolicka #liturgia #moldava