Nenápadná dedinka Hrabová Roztoka oplýva vzácnou historickou pamiatkou - Gréckokatolíckym dreveným Kostolom sv. Bazila Veľkého. Drevený gréckokatolícky chrám v Hrabovej Roztoke postavený v polovici 18. storočí je zasvätený jednému z najvýznamnejších východných svätcov sv. Bazilovi Veľkému.

Architektúra a História Chrámu
Chrám bol postavený v 18. storočí. Zrubová stavba je trojdielna, trojpriestorová, dvojvežová s dvomi krížmi. Na pôvodne trojpriestorovom a trojvežovom objekte bola v 19. storočí prestavaná veža do dnešnej podoby s valbovou strechou a dvomi vežičkami. Chrám bol zvonku i zvnútra opláštený doskami.
Jeho zaujímavosťou je prevýšenie podlahy, ktoré je medzi vchodovými dverami a oltárnou časťou viac ako jeden meter. Najstarší zvon vo veži pochádza z roku 1796. V podkroví sa nachádza vahadlový mechanizmus pre luster a tiež rebrík, ktorý vyrobili z jedného kusa dreva.
Ikonostas a Interiér
Interiér zdobí prekrásny štvorradový ikonostas pochádzajúci z roku 1794. Ikonostas je vyskladaný predovšetkým z ikon pochádzajúcich z obdobia 17. a 18. storočia. Osobitnú pozornosť si zaslúžia cárske dvere z roku 1794.
Ikonostas, Národná kultúrna pamiatka, z roku 1794 má štvorradovú architektúru. Prvý, hlavný rad, obsahuje ikony sv. biskupa Mikuláša, Bohorodičky Hodigitrie, Krista Učiteľa, ikonu sv. Bazila Veľkého. Druhý rad sviatkov je predelený ikonou Poslednej večere a tretí apoštolský rad má v strede ústrednú ikonu Krista Veľkňaza. Štvrtý rad prorokov pozostáva zo šiestich medailónov s dvojicami postáv.
Na prestole sa nachádza ikona Ukrižovanie z 18. storočia v hlbokom, bohato vyrezávanom ráme. Ikona je dielom ľudového majstra - ikonopiscu.
Rekonštrukcia a Súčasnosť
Kostolík svätého Bazila Veľkého prešiel v roku 2016 rekonštrukciou, no zachovala sa pôvodná podoba chrámu, ikonostasu i prestola pochádzajúca z čias vzniku chrámu. Drevený kostolík už neslúži na bohoslužobné účely.
Zaujímavosťou tohto chrámu je, že sa zachovala pôvodná podoba chrámu, ikonostasu i prestola pochádzajúca z čias vzniku chrámu.
Ďalšie Gréckokatolícke Chrámy Sv. Bazila Veľkého
Drevený kostol bol postavený v roku 1730 a je zasvätený sv. Bazilovi Veľkému. Nachádza sa v obci Krajné Čierno, ktorá je filiálkou obce Ladomirová. Svojou architektúrou sa zaraďuje k byzantským sakrálnym stavbám, kde je vykonávaný východný obrad a cirkevná liturgia Jána Zlatoústeho.
Chrám stojí na kamennom základe, na ktorom sa vyvyšuje trojloďová stavba s troma vežami v podobe zrezaného ihlana ukončené trojramenným krížom. V jednej veži je umiestnený zvon z roku 1876. Súčasťou areálu je zrubová ohrada so strieškou a drevená vstupná brána, ktorá je krytá kužeľovitou strieškou.
Interiér je zdobený barokovým ikonostasom s polychrómovanou drevorezbou a ikonami zo 17. a 18. storočia. Najvzácnejšia je ikona Snímania Ježiša z kríža, ktorá je umiestnená vo svätyni. Súčasťou výzdoby sú aj voľne zavesené ikony a procesiový kríž.
Gréckokatolícka cirkev sv. Bazila Veľkého v [Meste]
Cirkev sv. Bazila Veľkého patrí medzi najstaršie pamiatky mesta. O existencii chrámu svedčia už zápisy z kanonickej vizitácie jágerského biskupa Františka Barkóciho v 1749 a tiež mukačevského biskupa Michala Manuela Olšavského z 1752. Prvou veľkou opravou budova prešla v roku 1878, kedy bol inštalovaný aj nový barokový ikonostas. Súčasný vzhľad nadobudla cirkev po rozsiahlej rekonštrukcii v rokoch 1995-98, kedy sa dobudovali bočné lode.
Gréckokatolícki duchovní v cirkvi sv. Bazila Veľkého pôsobili do roku 1950, keď bola Gréckokatolícka cirkev komunistickým režimom zlikvidovaná a k jeho navráteniu došlo až štátnym nariadením z 23.10.1992. Bohoslužby a sviatosti sa vysluhujú v cirkevnoslovanskom a rusínskom jazyku. Veľkým duchovný obohatením je і čítanie Božieho Slova v rusínskom jazyku.
Do farnosti zavítali mnohé osobnosti, medzi inými aj Paul Róbert Magosci, vtedajší predseda Svetovej rady Rusínov či prvý prezident SR Michal Kováč s manželkou Emíliou, ktorí sa zúčastnili archijerejskej sv. liturgie slúženej dňa 07.04.2004 vtedajším Mons.
Atrakcie v okolí Hrabovej Roztoky
V malebnom prostredí neďaleko Ukrajinskej hranice, za "Východnou bránou Vihorlatu" rastie zabudnuté bohatstvo. Tretím najvyšším vrchom sopečného pohoria Vihorlatské vrchy je Nežabec - 1023 m n.
Srdce Vihorlatských vrchov je tvorené čarokrásnym jazerom, ktoré nesie názov Malé Morské Oko. Morské oko je šperkom Vihorlatských vrchov. Je to ideálne miesto na oddych, romantické prechádzky, ale aktívnu turistiku pre rodiny s deťmi.
Jazierko v bývalom kameňolome pri obci Beňatina láka v letných mesiacoch stovky návštevníkov z okolia, ale aj zahraničia.
Sninský kameň je vrch vo Vihorlate. Je tiež najvýraznejšou dominantou okolia Sniny. Je chránený a ako prírodná pamiatka vyhlásená v roku 1982 na výmere 5,52 ha.
Kúpalisko Barnova rika je ideálne miesto pre rodiny s deťmi, ktoré hľadajú príjemný relax počas letných mesiacov.
V jednej z najvýchodnejších obcí Slovenska, v dedinke Uliča, nájdete rozprávkový minisvet. Zaparkovať sa dá pri kostolíku popri ceste. Najbližšie občerstvenie sa nachádza v obci.

tags: #greckokatolicky #chram #sv #bazila #velkeho