Gréckokatolícky drevený kostol v Bardejovských Kúpeľoch: História a súčasnosť

Bardejovské Kúpele a Bardejov, ku ktorému akosi prirodzene patria, sú ako násilne oddelené siamské dvojčatá. Jeden bez druhého nemôžu byť, ale tvária sa, akoby k sebe nepatrili. V Bardejovských Kúpeľoch sa totiž čoraz intenzívnejšie hovorí o investoroch z krajín na východ od Slovenska. Možno pomôže „hospodárska kríza“ a naše, takmer osemsto rokov staré, kúpele sa nedočkajú stavebného boomu, ktorý by ich položil na lopatky.

História pravoslávneho chrámu v Bardejovských Kúpeľoch a okolitých drevených kostolov je bohatá a plná zaujímavostí. Obnovený gréckokatolícky kostolík, ktorý je zasvätený Ochrane Presvätej Bohorodičky, stál pôvodne v obci Mikulášová (okr. Bardejov). Prvá písomná správa o obci pochádza z roku 1414, no jej vznik možno klásť až do druhej polovice 14. storočia. Až do roku 1948 mala úradný názov Niklová.

Kostol v obci existoval už minimálne v 17. storočí, pretože na tráme v lodi tohto dreveného kostolíka sa zachoval nápis, podľa ktorého v júni 1729 bol starší kostol zničený v dôsledku požiaru. Ten istý nápis zároveň prezrádza, že dodnes existujúci mikulášovský drevený kostol bol postavený v roku 1730 „starostlivosťou i nákladom pána Fedora Kohúta Niklovského, makovického komisára a v čase, keď bol presbyterom v obci Simeon Andrijovský“.

Ďalší nápis namaľovaný čiernou farbou na jeden z trámov babinca dokumentuje výraznú prestavbu kostolíka v rokoch 1837 - 1838, keď bol gréckokatolíckym farárom v Mikulášovej Pantelejmon Balaščák. Pôvodný babinec kostolíka bol vtedy predĺžený a rozšírený na šírku lode. Koniec prestavby dokumentuje letopočet 1838, zachovaný na vnútorných dverách do babinca.

Pôvodne trojdielny kostolík predstavuje po prestavbe babinca prakticky dvojdielnu zrubovú stavbu so štvorcovou svätyňou a loďou s predĺženým babincom, nad ktorým je postavená veža. Vonkajšie steny zrubu sú ošalované doskami. Stanové strechy nad jednotlivými zrubmi sú stupňovité, prikryté šindľom a ukončené makovičkami s kovovými krížmi. Je to jeden z nemnohých kostolov s pomaľovaným exteriérom. Z troch strán štvorhrannej veže sú namaľované hodiny, ktoré však majú iba dekoratívnu a symbolickú funkciu.

Typologicky je tento objekt lemkovskou „cerkvou“ južného typu. Veľmi podobné sakrálne objekty stáli v tejto oblasti v obciach Ondavka a Nižný Orlík, ale až do súčasnosti sa nezachovali. Ondavský kostolík zhorel v roku 1949 a kostolík v Nižnom Orlíku bol zničený počas 2. svetovej vojny, v roku 1944.

Vnútorné zariadenie kostolíka z Mikulášovej, ikonostas a ďalšie voľné ikony pochádzajú z čias výstavby objektu, teda z 1. polovice 18. storočia. Viaceré z nich (Pieta nad žertveníkom, oltárny obraz Ochrana Bohorodičky z roku 1734, apoštolský rad ikonostasu) sú významnými dokladmi o premene charakteru karpatskej ikony pod vplyvom miestnych etnických a náboženských pomerov na kultúrnej hranici medzi Východom a Západom.

Na svojom pôvodnom mieste a pre potreby gréckokatolíckej cirkvi slúžil kostolík minimálne do roku 1926, kedy si obyvatelia Mikulášovej začali stavať nový, murovaný kostol. Novostavbu budovali v bezprostrednej blízkosti starého dreveného kostolíka, ktorý postupne začal stále viac prekážať a následne chátrať. Niekedy v tom období bolo niekoľko menších ikon - rad dvanástich „prazdnikov“ - odmontovaných z ikonostasu kostola a uložených vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach.

Samotný kostolík, na ktorého kultúrne a umelecko-historické hodnoty upozornila už staršia generácia pamiatkárskych odborníkov, bol v roku 1931 prevezený do Bardejovských Kúpeľov. Stalo sa to z iniciatívy vtedajšieho lekára kúpeľov dr. Mikuláša Atlasa, správcu Šarišského múzea a starostu Bardejova Gejzu Žebráckeho a predovšetkým riaditeľa Východoslovenského múzea v Košiciach dr. J. Poláka. Premiestnenie kostolíka z Mikulášovej do kúpeľného areálu v Bardejovských Kúpeľoch predstavovalo popri záchrane kostolíka z Kožuchoviec (presun do múzea v Košiciach) jednu z najväčších pamiatkárskych aktivít na Slovensku v tridsiatych rokoch 20. storočia.

Kostolík vydržal na svojom mieste v blízkosti tenisových kurtov ďalších takmer 75 rokov. No v roku 2003 bol v dôsledku dlhodobých nepriaznivých vplyvov už v takom havarijnom stave, že hrozila jeho úplná deštrukcia. Šarišské múzeum, ktoré kostolík ako majetok Prešovského samosprávneho kraja spravuje, muselo urýchlene konať.

V auguste 2003 bol kostolík rozobratý a jeho jednotlivé časti uložené v priestoroch skanzenu Šarišského múzea. Financie, ktoré múzeu poskytol jeho zriaďovateľ, však stačili iba na spomínané práce a kostolík zostal „odložený“ až do apríla 2005.

V tomto rozhodujúcom medziobdobí sa múzeum zameralo nielen na získanie ďalších financií na dokončenie rekonštrukcie kostolíka, ale aj na jeho premiestnenie do inej, vhodnejšej lokality v Bardejovských Kúpeľoch. Husto zastavané územie skanzenu neprichádzalo do úvahy, pomohlo však vedenie akciovej spoločnosti Bardejovské Kúpele, ktoré pre kostolík ponúklo parcelu v bezprostrednom susedstve skanzenu - Expozície ľudovej architektúry Šarišského múzea v Bardejovských Kúpeľoch.. Hneď nato sa ozvala gréckokatolícka cirkev, ktorá prejavila záujem o využívanie kostolíka po jeho obnove opäť ako sakrálneho objektu s pravidelnou gréckokatolíckou liturgiou. A nakoniec vďaka osobnej iniciatíve predsedu Prešovského samosprávneho kraja MUDr. Petra Chudíka boli v krajskom zastupiteľstve schválené finančné prostriedky na 2. etapu rekonštrukcie kostolíka.

Po dohode zainteresovaných strán sa okamžite rozbehli práce, ktoré zabezpečovala osvedčená stavebná firma Jozefa Harčára z Hervartova. Celý kostolík, vrátane štýlovej drevenej ohrady s dvomi bránkami, bol dokončený koncom septembra 2005. Do interiéru kostolíka sa znovu vrátil aj pôvodný ikonostas z 18. storočia. Na zabezpečenie ochrany objektu bola inštalovaná bezpečnostná signalizácia.

Rekonštrukcia dreveného kostolíka z Mikulášovej, spojená s jeho premiestnením na iné, vhodnejšie miesto, sa uskutočnila s dôrazom na dodržanie zásad pamiatkovej ochrany a odborných postupov. Postupovalo sa pri nej podľa pripravenej projektovej dokumentácie, všetky etapy prác boli kresebne, resp. fotograficky zdokumentované.

Realizáciou tohto záchranného projektu sa pre budúce generácie uchoval sakrálny objekt, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky svojho druhu nielen na Slovensku, ale v celej oblasti Karpát, zahrnujúcej aj štáty Poľsko, Ukrajinu, Maďarsko a Rumunsko. Jeho historické a kultúrne hodnoty, ako hmotného dokladu z 1. polovice 18. storočia, sú nesporné.

Kostolík z Mikulášovej získal vďaka projektu aj svoju primárnu, už takmer stratenú náboženskú funkciu oživením prostredníctvom gréckokatolíckej liturgie, vznikol tiež priestor na organizovanie kultúrno-spoločenských akcií, napr. koncertov.

Otváracia doba: utorok - nedeľa

• Počas letnej turistickej sezóny (1.5. - 30.9.): utorok - nedeľa 10.00 - 12.30, 13.00 - 18.00 hod.

Gréckokatolícky drevený kostol z Mikulášovej z roku 1730, zrekonštruovaný v roku 2005. Mimo skanzenu je umiestnený drevený kostolík z Mikulášovej, postavený v roku 1730, do Bardejovských Kúpeľov.

Pôvodný drevený chrám bol neznámeho zasvätenia, postavený v roku 1701. Predpokladá sa, že zrejme v dôsledku požiaru došlo k jeho zničeniu v roku 1727. Následne však už v roku 1730 bol dokončený nový, taktiež drevený chrám, ktorý bol zasvätený Ochrane Presvätej Bohorodičky.

Zrubová stavba chrámu je osadená na kamennom základe a je trojdielna, trojpriestorová a trojvežová s troma krížmi. Hlavná veža má stĺpovú konštrukciu. Ostatné dve sú cibuľkovitého tvaru. V hlavnej veži sa nachádza jeden zvon.

Ikonostas má päťradovú architektúru na piatich poschodiach. Originál pochádza z 18. stor., ale jeho časť sa nachádza v bardejovskom múzeu, pravdepodobne v rozloženom stave. Skelet ikonostasu je pôvodný, rovnako ako cárske dvere, ikony prorokov, Deésis a ikony pod hlavnými ikonami (5. rad). Kópie ikon boli v roku 2005 urobené zo štyroch hlavných ikon, ikon sviatkov a apoštolov.

Ikonostas má dvojkrídlové cárske dvere. Na vrchu je šesť medailónov - štyria evanjelisti a dva medailóny Zvestovania. Namiesto Poslednej večere nad nimi je Mandylion.

Prvý, hlavný rad pozostáva z ikon sv. Mikuláša biskupa, Bohorodičky Hodigitrie, Krista Učiteľa, ako posledná je chybná ikona Zosnutia Presvätej Bohorodičky. Správne by tam mala byť ikona Ochrany Presvätej Bohorodičky. Druhý rad obsahuje znázornenie sviatkov. Tretí rad je rad apoštolov, v strede s Kristom Veľkňazom, sv. Bohorodičkou a sv. Jánom Krstiteľom. Štvrtý rad obsahuje štyri medailóny, vždy s dvoma postavami prorokov. Uprostred je trojramenný kríž.

Vo svätyni na prestole je umiestnená ikona chrámového sviatku - Ochrany Presvätej Bohorodičky z 18.

Drevený kostol v Bardejovských Kúpeľoch

Drevené Kostoly v Okolí Bardejova

Pojem cerkev či cerkva predstavuje gréckokatolícky alebo pravoslávny chrám. Najznámejšie cerkvi u nás sú rozhodne drevené kostoly v okolí Bardejova. Drevené kostoly predstavujú špecifický príklad sakrálneho staviteľstva.

Na Slovensku má výstavba drevených kostolov rozsiahlu tradíciu. Prvé kostoly sa začali stavať koncom 15. storočia, mnohé pochádzajú z konca 17. ,18. a 19. storočia. Celkový počet drevených kostolov na Slovensku bol v minulosti viac ako 300, dnes sa ich zachovalo približne šesťdesiat. Mnohé kostoly boli pôvodne postavené ako gréckokatolícke, neskôr pravoslávne, ale aj rímskokatolícke.

Za Národnú kultúrnu pamiatku bolo zo Šariša a Horného Zemplína v roku 1968 vyhlásených 27 drevených kostolov. V okolí Bardejova a území severovýchodného Slovenska nájdeme prevažne drevené kostoly východného obradu.

Drevené kostoly UNESCO

Charakteristické Črty Drevených Kostolov

• Materiál: Drevené kostoly boli postavené za použitia dreva ako stavebného materiálu.
• Umiestnenie: Cerkvi boli zvyčajne postavené nad dedinou, na vyššie postavených miestach.
• Areál: Súčasťou areálu bol cintorín, ktorý bol aj s kostolom obohnaný múrom. Vstup do areálu tvorila vstupná brána.
• Konštrukcia: Kostoly mali prevažne zrubový charakter, stáli na kamennej podmurovke, boli trojdielne (symbol Svätej Trojice).
• Výzdoba: Drevené kostoly boli umelecky stvárnené, vysoký dôraz sa kládol predovšetkým na výzdobu. Výzdoba sa koncentrovala v interiéri, ale aj exteriéri.
• Ikonostas: Práve ikonostas je dôležitým prvkom kostolov. Jeho výzdoba má byť bohatá a slávnostná. Účelom ikonostasu je oddelenie svätyne od lode.

Časti Kostola

• Predsieň (Babinec): Vstupná časť kostola, ktorá zo symbolického hľadiska predstavuje očistec alebo trpiacu Cirkev.
• Loď: V nej sa nachádzajú veriaci, ktorí sa zúčastňujú obradov. Zo symbolického hľadiska táto časť predstavuje putujúcu Cirkev, teda kresťanov žijúcich na zemi.
• Svätyňa: Tretia časť, ktorá sa nachádza za ikonostasom. Ikonostas oddeľuje svätý priestor svätyne od veriacich v lodi kostola.

Niektoré Významné Drevené Kostoly

• Drevený gréckokatolícky chrám východného obradu sv. Lukáša bol postavený roku 1826. Nachádza sa nad obcou Krivé na jej západnej strane. Kostol v Krivom je trojpriestorový, so štvorcovou vežou, predĺženou loďou a polygonálnou apsidou. V interiéri kostola sa nachádzajú vzácne ikony datované do 16. storočia, namaľované technikou tempery na dreve.
• V obci Hervartov sa nachádza Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi. Kostol bol spolu s inými v roku 2008 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Bol vystavaný z červeného smreka. Súčasťou interiéru je oltár Panny Márie, sv. Kataríny Alexandrijskej a sv. Barbory z roku 1460 - 1470. Interiér dopĺňajú pozoruhodné maľby z roku 1665.
• Drevený Kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky sa nachádza v obci Jedlinka. Postavený bol v roku v prvej polovici 18. storočia. Kostol je trojdielny a trojvežový. Zrubová stavba je z exteriéru obitá šindľom. V hlavnej chrámovej veži visia tri zvony. Interiér kostola pochádza zo 17. a 18. storočia. Nachádza sa tu jeden z najvzácnejších ikonostasov so zobrazením sv. Mikuláša, Hodegétrie či Krista Pantokratora.
• Gréckokatolícky drevený chrám svätého Michala sa nachádza v obci Ladomirová. Kostol bol postavený v roku 1742. Je zrubovej konštrukcie, trojdielny a trojvežový. Ikonostas pochádza z 18. storočia. Kostol v Ladomirovej bol značne poškodený v priebehu druhej sv. vojny a neskôr búrkou. Následne bol kostol opravený.

Trasy k Dreveným Kostolom

Pre záujemcov o návštevu týchto kultúrnych pamiatok sú k dispozícii rôzne trasy:

• Trasa 1: Bardejov - Krivé - Hervartov (cca 40 km)
• Trasa 2: Bardejov - Frička - Lukov (cca 45 km)
• Trasa 3: Bardejov - Tročany - Kožany (cca 66 km)
• Trasa 4: Bardejovské Kúpele - Jedlinka - Ladomirová (cca 78 km)

Vo viacerých kostoloch (Frička, Tročany, Kožany, Lukov, Jedlinka, Krivé, Ladomirová) sa pravidelne každú nedeľu a sviatky slúžia bohoslužby. Pre aktuálne informácie ohľadom bohoslužieb alebo otváracích hodín kostolov, prosím, kontaktujte príslušný farský úrad alebo jednotlivcov, ktorý kostol spravujú.

Ďalšie Zaujímavosti v Bardejove a Okolí

• Kalvária v Bardejove: Vypína sa nad mestom, na jeho východnej strane. K Pútnickému kostolu povýšenia Svätého kríža vedie 13 zastavení v podobe kaplniek, ktoré symbolizujú krížovú cestu Ježiša Krista.
• Skanzen vo Svidníku: Múzeum v prírode predstavuje návštevníkom život a staviteľstvo ukrajinského obyvateľstva v minulosti. V rozsiahlom areáli skanzenu je možné nahliadnuť do rôznych obytných či hospodárskych budov a pokochať sa nádherou drevenej cerkvi, ktorá dominuje areálu.
• Drevený chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky vo Varadke: Chrám je postavený vo veľmi jednoduchom štýle na kamenných základoch. Stavba je dvojdielna, trojpriestorová, trojvežová s troma krížmi. Má zrubovú konštrukciu, veža stĺpovú konštrukciu. Vo veži sú zavesené tri zvony.

Bardejovské Kúpele skrášľuje nový pravoslávny chrám, zasvätený sv. veľkomučeníkovi Panteleimonovi. V nedeľu 26. mája 2019 ho posvätil Jeho Blaženosť arcibiskup prešovský a metropolita českých krajín a Slovenska Rastislav za asistencie Jeho Vysokopreosvietenosti arcibiskupa pražského a českých krajín Michala a Jeho Vysokopreosvietenosti arcibiskupa przemyślsko-gorlického Paisija. Sv. liturgiu spoločne s nimi odslúžilo viacero duchovných za účasti veriacich z blízkeho a širokého okolia. Boli prítomní i zástupcovia miestnej samosprávy a Bardejovských kúpeľov a.s.

Počas malého vchodu metropolita Rastislav pri príležitosti posvätenia nového chrámu udelil okresnému arcidekanovi mitr. prot. Jánovi Lakatovi právo nosenia druhého kríža a duchovnému správcovi cirkevnej obce prot. Nikolajovi Lakatovi právo nosenia kríža s ozdobami.

Duchovnú atmosféru modlitebného zhromaždenia svojim spevom dotváral spevácky zbor Katedrálneho chrámu sv. kniežaťa Alexandra Nevského pod vedením Mgr. Tatiany Švajkovej, PhD., ktorý si v tomto roku pripomína 10. výročie svojho založenia.

Význam Posvätenia Chrámu

„Posvätenie nového chrámu je pre Cirkev vždy veľkou a nezabudnuteľnou udalosťou, pretože ľudia spoločnými silami postavili nový Boží dom. Hospodin Boh je taktiež prítomný v chráme, v ktorom prijímame prečisté Telo a drahocennú Krv Christa. Drahí bratia a sestry, drahý otec Nikolaj, nech je tento nový svätostánok Božím svetlom na vašej ceste k spáse a pokojným prístavom v rozbúrenom mori tohto pozemského života,“ povedal vo svojom príhovore vladyka Michal.

Metropolita Rastislav vo svojom záverečnom príhovore skonštatoval, že prvá sv. liturgia, odslúžená na novoposvätenom prestole v novopostavenom chráme, je tým najkrajším a najlepším poďakovaním sa Bohu za zavŕšené dielo. Vyzdvihol a ocenil ich úsilie a námahu pri výstavbe nového chrámu.

„Nech sa tento chrám stane pre Bardejovské kúpele novým prameňom - nie materiálnym, hmotným, ale duchovným prameňom popri všetkých ostatných chrámoch, ktoré sa tu nachádzajú. Verím, že ľudia, ktorí prichádzajú do Bardejovských kúpeľov za telesným zdravím, tu budú nachádzať aj duchovné uzdravenie,“ dodal vladyka a na požiadanie duchovného správcu cirkevnej obce dobrodincom, ktorí sa pričinili o výstavbu chrámu, venoval ďakovné hramoty.

Novoposvätenému chrámu metropolita Rastislav venoval ikonu s čiastočkou ostatkov sv. veľ-komučeníka Panteleimona, ktorá bude v tomto chráme uložená a vystavená k verejnej úcte.

Miestny duchovný správca prot. Nikolaj Lakata pozdravil vzácnych hostí - predstaviteľov mesta Bardejov, vedenia Bardejovských Kúpeľov, sponzorov, dobrodincov i všetkých prítomných. Ako zdôraznil vo svojom príhovore - v tohtoročnú poslednú májovú nedeľu bol posvätený prvý pravoslávny chrám v kúpeľnom meste na Slovensku.

„Nový chrám v tejto oáze zdravia a oddychu skrášľuje nielen nás kresťanov, ale i celé kúpele, preto si ho mnohí i fotografujú. Chrámy slúžia na to, aby sme prinášali plody duchovného života, aby z nás vytesňovali zlo a nepravdu. Ako hovoria sv. otcovia, chrám je pre kresťana „ako rozprestreté objatie Božej lásky, otvorené dvere k Božiemu milosrdenstvu, a ten, ktorý doňho vchádza, sa stáva Božím synom podľa blahodate,“ povedal o. Nikolaj a následne priblížil históriu výstavby chrámu.

Bol sprístupnený v roku 1965. Na ploche 1,5 ha je v parkovej a záhradnej úprave - etnoparku rozmiestnených 24 expozičných objektov, ktoré prezentujú ľudovú kultúru a staviteľstvo dvoch etník: slovenského a rusínskeho obyvateľstva, žijúceho v regióne horného Šariša a severného Zemplína. Pochádzajú z 19. a 20. storočia a typologicky patria k dreveným stavbám karpatského typu. Sú tu zastúpené 4 druhy stavieb:

a/ obytné zrubové domy- ich najrozšírenejšie varianty :

• dom chudobného roľníka z dediny Frička, postavený v r. 1887,
• dom chudobného roľníka z Hrabovej Roztoky z r. 1896 ,
• dom stredného roľníka z Petrovej z r. 1896,
• obytná stavba drobného roľníka z Maľcova z r. 1899
• dom roľníka z Kračúnoviec z konca 19. storočia

b/ rôzne hospodárske stavby:

• sýpky alebo sypance (z lokalít Petrova, Kračúnovce, Maľcov a Andrejovej)
• stodoly (z Hankoviec a Tarbaja)
• studňa
• kováčska dielňa z Abrahámoviec z 30 rokov 20. stor.
• sušiareň ovocia
• chliev z Veľkropu
• včelín s drevenými úľmi, najstarší datovaný úľ na Slovensku z roku 1691

c/ technické stavby:

• unikátne vŕtne zariadenie na výrobu drevených, (prevažne borovicových) vodovodných rúr na vodný pohon, ktoré pochádza z Bardejova, časť z 18. stor. a r. 1932, rekonštruované v roku 1963
• technické zariadenie na domácku výrobu súkna - valcha z Livova (ktorá slúžila na spracovanie vlnenej tkaniny do hustého súkna ), časť z roku 1888 a časť z 1948

d/ sakrálne stavby:

• drevený kostolík východného obradu z dediny Zboj z roku 1766, prevezený do Bardejovských Kúpeľov v roku 1967
• Zvonica s bránkou z Nižného Orlíka z roku 1763
• Zvonica z Nemcoviec
• Kaplnka sv. Jána Nepomuckého z druhej polovice 18. stor.

Objekty sú zariadené nábytkom a náradím zodpovedajúcim obdobiu vzniku stavieb. Gréckokatolícky drevený chrám sv. biskupa Mikuláša sa považuje za jeden z najkrajších zrubových drevených chrámov na našom území. Bol postavený v roku 1775. V čase druhej svetovej vojny bola dedinka Zboj v centre najväčších bojov a bola veľmi zničená, podobne ako aj drevená cerkov.

Stavba dreveného chrámu je trojdielna, trojpriestorová s troma vežami a troma krížmi. Chrám má zrubovú konštrukciu, veža a prístrešok stĺpovú konštrukciu. Vstup je zo západnej strany. Strechy sú pyramidálne, pokryté šindľom, nad svätyňou je vytvorený kruhový tvar. Nad hlavnou vežou je strieška namiesto cibule, kónus a trojramenný jednoduchý kríž.

V chráme je jeden z najkrajších a najzachovalejších ikonostasov z 18. stor. Má štvorradovú architektúru na štyroch poschodiach. Diakonské dvere nie sú osadené krídlom, cárske dvere sú dvojkrídlové. Je na nich šesť medailónov so štyrmi evanjelistami a dva medailóny Zvestovania. Prvý, miestny, rad obsahuje štyri hlavné ikony: sv. biskupa Mikuláša, Bohorodičky Hodigitrie, Krista Učiteľa a ikonu Troch hierarchov (sv. Bazila Veľkého, sv. Jána Zlatoústeho, sv. Gregora Naziánskeho). Druhý rad obsahuje ikony sviatkov, kde uprostred radu je Posledná večera. Tretí rad apoštolov má v strede ústrednú ikonu Krista Veľkňaza. Štvrtý rad prorokov je rozmiestnený v dvanástich medailónoch, usporiadaných do troch poloblúkov. Vrch ikonostasu tvorí Kalvária s Ukrižovaným Kristom zo 17. stor., po stranách s Bohorodičkou a sv.

tags: #greckokatolicky #dreveny #kostol #bj #kupele