História Gréckokatolíckej Cirkvi a Prešovská Katedrála sv. Jána Krstiteľa

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku má bohatú a spletitú históriu, ktorá siaha až do obdobia Veľkej Moravy. Táto cirkev, ktorá je súčasťou Katolíckej cirkvi, si zachováva východný byzantský obrad a je spojená s rímskym pápežom vo Vatikáne.

Historicky podložené počiatky kresťanstva na Slovensku sa datujú do obdobia Veľkej Moravy, do 9. storočia. Knieža Rastislav sa v roku 862 obrátil na byzantského cisára Michala III. so žiadosťou, aby vyslal na Veľkú Moravu biskupa, ktorý by položil základy samostatnej cirkevnej správy.

Byzantský cisár Michal III. a patriarcha Fótios vybrali na túto misiu učenca Konštantína a jeho brata Metoda zo Solúna, ktorí boli poverení šíriť kresťanstvo a vzdelanosť na Veľkej Morave v roku 863.

Konštantín zostavil nové slovienske písmo a preložil bohoslužobné knihy do staroslovienčiny. Misia Konštantína a Metoda sprostredkovala Slovanom na Veľkej Morave liturgiu zrozumiteľnú v ich vlastnej reči. V roku 867 odchádzajú Konštantín a Metod na pozvanie pápeža do Ríma, aby mu objasnili svoju činnosť na Veľkej Morave a vyznali pravovernosť a oddanosť Rímskej cirkvi. Konštantín tam vstupuje do kláštora (prijíma meno Cyril) a neskôr 14. februára 869 zomiera.

Metod je v roku 869 pápežom Hadriánom II. ustanovený za prvého veľkomoravského arcibiskupa s jurisdikciou pre všetkých Slovanov. Po Metodovej smrti, 6. apríla 885, pričinením nitrianskeho biskupa Vichinga, odporcu staroslovienskej liturgie, sú Metodovi žiaci z Veľkej Moravy vyhnaní. Po páde Veľkomoravskej ríše sú na začiatku 10. storočia v Uhorsku dve obradové podoby cirkvi - východná (na východ od Dunaja) a západná (Panónia a územie dnešného Slovenska).

Napriek tomu na Morave a jej okolí, teda aj na území dnešného Slovenska, nachádzame aj v neskoršom období odkazy na grécku misiu Cyrila a Metoda. Svedectvom sú fresky v ikonografickom štýle v najstarších chrámoch na území Slovenska, najstaršie patrocíniá chrámov zviazané práve so svätými uctievanými najmä vo východnej byzantskej cirkvi, ba aj niektoré písomné zmienky potvrdzujúce východné kresťanstvo v týchto lokalitách.

Rodiaca sa uhorská šľachta v 10. storočí mala silné väzby práve s východným kresťanstvom. Grécko-slovanský obrad v severovýchodnom Uhorsku bol spočiatku v tieni iných častí krajiny, kde prekvital. Avšak tam v 14. storočí dochádza k narastaniu mocenského nátlaku s cieľom latinizácie, resp. katolizácie týchto cirkví. Avšak v priebehu týchto storočí boli aj obdobia, kedy kresťania grécko-slovanského obradu na tomto území boli zjednotení s Katolíckou cirkvou.

Podobná situácia bola aj v Poľskom kráľovstve, odkiaľ do Uhorska smerovala významná časť migrantov. 1. marca 1402 pápež Bonifác IX. obnovil spišskému prepoštovi biskupské privilégiá, kde uvádza, že veľký počet „Rusínov a Valachov bývajúcich v susedstve navštevuje Kostol sv. Martina v Spišskej Kapitule, kde ako pravoslávni vstupujú do Katolíckej cirkvi“.

Poľskí králi zriaďovali na svojom nielen katolícke, ale aj pravoslávne farnosti a preberali nad nimi patronátne právo. Tak bola na Spiši zriadená 15. marca 1571 na základe privilégia kráľa Žigmunda II. Augusta (1548 - 1572) farnosť Litmanová.

O existencii kresťanov grécko-slovanského obradu v prostredí Spišského prepošstva svedčia aj Spišské modlitby. Tie sú súčasťou rukopisného kódexu Manuale pro praedicatione conversorum, ktorý je opisom obradu posvätenia kapitulného chrámu spišskej prepozitúry z 25.

Na územie dnešného Slovenska koncom 13. storočia a začiatkom 14. storočia prichádzajú Valasi zo Sedmohradska, Rumuni, Rusíni, ktorí osídlili severovýchodnú časť Uhorska. Východné územia boli vyľudnené tatárskymi nájazdmi, malé množstvo pôvodného obyvateľstva utieklo do hor. Tento pohyb, tvorivé stretávanie sa a sťahovanie slovenského obyvateľstva, súvisí s takzvanou valašskou kolonizáciou. Táto vo svojom dôsledku pomohla pôvodnému obyvateľstvu zachovať si východný obrad. Migrácia, najmä Ruthénov, znamenala oporu pre prežitie katolíkov tohto obradu v slovanskom etniku. Ruthénmi sa nazývali Rusíni- Rusnáci a boli nositeľmi východného obradu.

Oficiálnemu zjednoteniu našich kresťanov gréckeho obradu s Rímom veľmi napomohli poľskí panovníci, ktorí chceli oslabiť vplyv Ruska na Rusínov / Malorusov /, obývajúcich najmä severozápadnú časť Ukrajiny /Halič/. Za pomoci poľských kráľov Štefana Báthoryho a Žigmunda III. na žiadosť biskupov naklonených k Únii, došlo k zjednoteniu v Breste v roku 1595. Rím potvrdil doterajšie práva Kyjevského metropolitu. Brest- litovská únia zabezpečovala zachovanie tradície a obradov východnej cirkvi v plnej miere. Tomuto zjednocovaciemu procesu napomohli Drugethovci, najmä Juraj III. Drugeth /1605-1620/, ktorý na čele rodu sa v roku 1605 vracia z kalvinizmu do katolíckej cirkvi a Ján X. Drugeth /1620-1645/.

Dlho sa rodiaca únia bola nakoniec uzavretá 24. 4. 1646 v hradnej kaplnke rodiny Drugethovcov v Užhorode. Jágerský biskup Juraj Jakušic na toto stretnutie pozval kňazov troch žúp- Užskej, Šarišskej a Zemplínskej. Za prítomnosti biskupa Jakušica, grófky Anny Jakušicovej, /manželky nebohého Jána Drugetha/ , baziliánov Petra Parthéna Petroviča a Gabriela Kosovického, prišlo na toto stretnutie 63 kňazov východného obradu zo spomenutých troch žúp.

O tom, že história gréckokatolíckej cirkvi kontinuitou nadväzuje na cyrilometodskú misiu, svedčí Spišská Kapitula, ktorá bola duchovným strediskom náboženského života s jasnými stopami pokračovania dejín východných kresťanov byzantského obradu. Spišské prepošstvo vzniklo v roku 1198 pravdepodobne na starých základoch biskupstva z veľkomoravskej doby.

Po zjednotení v roku 1651 mukačevský biskup Peter Parthén zveril spišskému prepoštovi do duchovnej správy gréckokatolícke farnosti na Spiši. Po svojom vzniku v roku 1776 malo spišské biskupstvo aj gréckokatolícke farnosti. Až v roku 1787 nariadením cisára Jozefa II.

Prešovské Biskupstvo

Mimoriadne významnú úlohu v živote gréckokatolíkov na území dnešného Slovenska zohralo prešovské biskupstvo. Jeho samostatná história sa začala písať rozdelením mukačevského biskupstva na tri vikariáty- marmarošský /1723 za biskupa Bizancija/ , satmársky /1776 za Andreja Bačinského/ a košický /1787 tiež za Andreja Bačinského/. Už v čase svojho vzniku mala mukačevská diecéza 711 farností, 11 archidiakonátov, 60 dekanátov a vyše 560 tisíc veriacich v trinástich župách. Medzitým bolo v roku 1792 sídlo košického vikariátu prenesené do Prešova.

V roku 1816 požiadal cisár František I. Rím o zriadenie prešovskej eparchie so sídlom v Prešove. Bulou pápeža Pia VII. RELATA SEMPER zo dňa 22. septembra 1818 bolo kánonicky erigované Prešovské biskupstvo. Kánonicky bolo Prešovské biskupstvo erigované až v roku 1818, keď konzistoriálna kongregácia Svätej stolice 9. septembra 1818 vydala nariadenie na zriadenie Prešovského biskupstva.

Bula prináša konkrétne ustanovenia, napr.: sídlom biskupstva bude mesto Prešov; za katedrálny chrám bol vyhlásený Chrám sv. Jána Evanjelistu (dnes je katedrála zasvätená sv.

Nová eparchia sa rozkladala na území dovtedajšieho vikariátu a zahrňovala župy: Šarišskú, Abov , Gemer, Spiš, Turňa, Severný Zemplín, Bodrog. Doslova v bule Relata Semper možno čítať text preložený Martinom Slaninkom z latinského originálu textu: „Z vlastnej vôle teda rozdeľujeme a oddeľujeme na večné časy úplne nižšiepoložené panstvá, stolice a okresy od spomínanej mukačevskej diecézy. A na prvom mieste ozdobujeme spomínané slobodné kráľovské mesto Prešov, ktoré za vlády tohto cisára vyniká počtom obyvateľov katolíkov - gréckeho i latinského obradu - titulom a poctou biskupského mesta v zmysle kánonických ustanovení a uvedenou apoštolskou autoritou.

Okrem iného priznáva Rakúsko- Uhorskému cisárovi právo menovať biskupov do novej diecézy za predpokladu, že ich musí schváliť Rím. Slovenský preklad buly Martina Slaninku ďalej uvádza o tejto skutočnosti: „Právo nominovať - čiže uviesť biskupa do spomenutého katedrálneho prešovského chrámu, ktorý bol ustanovený, ako sa to hore uvádza - patrí menovanému cisárovi a kráľovi v uhorskom kráľovstve a jeho uvedeným nástupcom, kráľom. Toto právo bolo ustanovené nami a rímskymi veľkňazmi, našimi nástupcami, a to tak po prvý raz ako aj v budúcnosti, ak bude jeho stolica uprázdnená alebo prepustená (nie však u Apoštolskej stolice).

V roku 1821 v nedeľu Všetkých svätých 17. júla prijal biskupskú vysviacku v monastiery otcov Baziliánov v Krásnom Brode, významnom pútnickom mieste eparchie kde mala byť v 17. storočí pôvodne podpísaná únia o zjednotení s Rímom, pre nepriaznivé okolnosti a nepokoje, napokon k tomu došlo až v roku 1646 v Užhorode.

Prešovský biskup bol povinný každý rok zložiť vyznanie viery pred dvoma zo svojich kanonikov. Tí vierovyznanie následne podpísali a podpísané bolo zaslané do Viedne nunciovi. Aj tu možno bádať ťažkosť byť Grécko-katolíckym biskupom v novozriadenom biskupstve v Prešove. Treba však pozerať aj na skutočnosť, že František I. menoval biskupa Tarkoviča bez vedomia Ríma v roku 1816.

Gréckokatolícka cirkev v ČSR zaujímala v rokoch 1945 - 1950 významné miesto v spoločnosti. Prešovský biskup vďaka vysokému renomé kritika autoritatívneho režimu prvej Slovenskej republiky reprezentoval Katolícku cirkev na Slovensku počas dôležitých rokovaní s predstaviteľmi obnoveného Československa. Napriek priaznivému postoju štátnych orgánov po skončení vojny sa vzťahy medzi Gréckokatolíckou cirkvou a štátom postupne ochladzovali, až prerástli do nepriateľského postoja štátu voči Cirkvi najmä v súvislosti s protináboženským postojom komunistov. Komunistická ideológia napokon získala prevahu v spoločnosti a v roku 1948 sa už jej negatívny postoj k Cirkvi prejavil v reštriktívnych krokoch, ktoré postihli aj Gréckokatolícku cirkev.

Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Prešove

Za katedrálny chrám bol vyhlásený Chrám sv. Jána Evanjelistu. Katedrálny chrám v Prešove je zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Popri relikvii Svätého Kristovho kríža sú v katedrále k úcte vystavené aj relikvie sv. Jána Krstiteľa, sv. prvomučeníka Štefana a viacerých iných svätých. V bočných kaplnkách sú to relikvie blahoslavených gréckokatolíckych biskupov mučeníkov Pavla Petra Gojdiča OSBM a Vasiľa Hopka a v lodi chrámu aj verná kópia Turínskeho plátna. Túto katedrálu v roku 1995 navštívil sv.

Grécko-katolícka katedrála sv. Jána Krstiteľa bola postavená v barokovom štýle v 18. storočí. Najzaujímavejšou a vzácnou relikviou je Turínske plátno. Podľa legendy bol do neho Ježiš zabalený po tom, čo bol sňatý z kríža. Existujú iba 4 kópie po celom svete (Prešov, Turín, Jeruzalem a Vilnius). Katedrálu navštívil pápež Ján Pavol II.

Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Prešove

Gréckokatolíci si v sobotu 28. januára v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove slávením archijerejskej svätej liturgie pripomenú 15. výročie od zriadenia Gréckokatolíckej metropolie sui iuris na Slovensku. Svätej liturgii so začiatkom o 10.00 bude predsedať vladyka Peter Rusnák, bratislavský eparcha a apoštolský administrátor sede vacante Prešovskej archieparchie a homíliu ohlási Mons. Nicola Girasoli, apoštolský nuncius na Slovensku. Na slávnosť prisľúbilo účasť 21 biskupov zo Slovenska a zahraničia.

30. januára 2008 pápež Benedikt XVI. povýšil Gréckokatolícku cirkev na Slovensku na metropolitnú cirkev sui iuris so sídlom v Prešove, pričom povýšil Prešovskú eparchiu na archieparchiu a na metropolitné sídlo. Za jej prvého metropolitu ustanovil vladyku Jána Babjaka SJ. Zároveň povýšil Košický apoštolský exarchát na eparchiu a zriadil novú Bratislavskú eparchiu.

Na Slovensku v kláštore redemptoristov v Starej Ľubovni pôsobí vladyka Marián Andrej Pacák CSsR, emeritný biskup Apoštolského exarchátu sv.

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku má podľa výsledkov sčítania obyvateľstva z roku 2021 spolu 218 235 veriacich. V porovnaní s posledným sčítaním obyvateľstva narástol počet veriacich o 11 364 čo znamená 5,5 percentný nárast.

Súčasťou Prešovskej archieparchie je Humenský archieparchiálny vikariát so sídlom v Humennom, ktorý bol zriadený na Svätý a veľký štvrtok 13. apríla 2017.

V Prešove sa nachádza aj Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity, ktorá je zároveň cirkevnou fakultou akreditovanou Kongregáciou pre katolícku výchovu (semináre a študijné inštitúty) a na ktorej študuje 346 študentov v prvom a druhom stupni vysokoškolského vzdelania, z toho 233 v dennej forme a 113 v externej forme štúdia.

V Prešove má svoje sídlo aj Gréckokatolícka charita, ktorá intenzívne pomáha nielen v metropole Šariša, ale aj na iných miestach ľuďom, ktorí sú v núdzi.

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku

tags: #greckokatolicky #fakulta #presov #kostol