Gréckokatolícky Kostol Furča: História a Vývoj Farnosti Svätej Rodiny

Gréckokatolícky kostol v Košiciach má bohatú a zložitú históriu, ktorá sa prelína s dejinami mesta a celého regiónu. Tento článok sa zameriava na históriu a vývoj farnosti Svätej rodiny na sídlisku Dargovských hrdinov (Furča) v Košiciach, jej významné udalosti a osobnosti, ktoré ju formovali. Farnosť má svoje korene v túžbe veriacich po duchovnom centre priamo v ich komunite.

Dóm svätej Alžbety v Košiciach

Počiatky Gréckokatolíckej Cirkvi v Košiciach

Východný obrad bol prítomný na území mesta počas mnohých stáročí. Košice boli na konci 18. storočia významným mestom gréckokatolíckeho študentstva. Medzi študentmi boli deti kňazov zo Slovenska, Podkarpatskej Rusi a dnešného Poľska, ako aj deti kantorov a gréckokatolícke deti z nekňazských rodín. Ešte väčšou zaujímavosťou je prítomnosť študentov - mníchov rádu svätého Bazila Veľkého, ľudovo nazývaných baziliáni. Napríklad len v roku 1776 študovali v Košiciach traja. Ich prítomnosť v meste otvára otázku ubytovania. Je otázne, či študenti baziliáni mali v Košiciach ubytovanie v seminári, u miestnych rehoľníkov, alebo niečo vlastné, kde sa dá predpokladať i bohoslužobný život počas akademického roka. To by bolo impulzom aj pre miestne gréckokatolícke spoločenstvo.

Koncom 18. a v 19. storočí boli Košice centrom gréckokatolíckej tlače, a to vďaka miestnym podnikom Ellingeriana a tlačiarni Karola Werfera. Svedectvom toho je slávne päťzväzkové dielo J. J. Baziloviča (1742-1821) „Brevis notitia fundationis Teodori Koriathovits“, ktoré vyšlo v tlačiarni rodiny Ellingerovcov v Košiciach v rokoch 1799-1805, rovnako tak ako jeho asketické dielo „Imago Vitae Monasticae“ v roku 1802. Práve koncom 18. storočia vzniká v Košiciach i vikariát, ktorý sa stal základom dnešného Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva.

Je iróniou, že v 19. storočí bolo mesto Košice filiálkou neďalekej farnosti Zdoba. To nie je v našich dejinách ojedinelým javom. Pri vzniku prešovského biskupstva boli gréckokatolíci mesta Prešov desiatky rokov oficiálne veriacimi farnosti Ruská Nová Ves. V Bardejove vznikla gréckokatolícka farnosť až na konci 19. storočia a dovtedy všetci veriaci patrili pod neďaleký Rešov. Obdobne Bratislava je ako farnosť ani nie sto ročná. Levoča bola zriadená až počas vojny a farnosti ako Trenčín nemajú ani dvadsať rokov.

Migrácia obyvateľstva do miest viedla k zakladaniu farností v mestách. V dnešnej dobe sa potreba účinnej mestskej pastorácie javí čoraz viac naliehavou.

Založenie a Vývoj Farnosti Svätej Rodiny na Furči

1. 7. 1992 - zriadenie rímskokatolíckej farnosti Košice - Svätej Rodiny Mons. Alojzom Tkáčom, košickým biskupom dekrétom č. ?/1992 zo dňa ? vyčlenenej z rímskokatolíckej farnosti ?? - ustanovenie patrocínia dekrétom č. ?/? Kostol zdedil patrocínium kaplnky, ktorá sa na tomto sídlisku nachádzala.

Významné Udalosti a Posviacky

• 22. september 2024 - posviacku nového bohostánku a sochy Panny Márie vykonal Mons. Peter Beňo, pomocný biskup Nitrianskej diecézy

Gréckokatolícka Farnosť Košice-Furča

Už pred koncom socializmu boli Košice najväčšou gréckokatolíckou farnosťou vtedajšieho Česko-Slovenska, čo sa týka počtu veriacich. To viedlo po roku 1989 k postupnému začiatku slúženia svätých liturgií aj na sídliskách, či v okolitých dedinách. Posledných približne 20 rokov fungovali košickí gréckokatolíci v piatich farnostiach:

• V katedrálnej farnosti Košice - Staré Mesto
• Vo farnosti Košice - Západ, ktorá pokrýva hlavne veriacich na sídliskách Terasa a KVP
• Vo farnosti Košice - Furča, slúžiacej gréckokatolíkom na sídlisku Dargovských hrdinov
• Vo farnosti Košice - Ťahanovce - na rovnomennom sídlisku
• Vo farnosti Presvätej Bohorodičky Ochrankyne v mestskej časti Košice - Nad jazerom

K týmto piatim farnostiam pribudli dekrétmi podpísanými 29. 6. 2020 dve nové farnosti. Dekrétom vladyku Cyrila Vasiľa SJ, apoštolského administrátora Košickej eparchie, č. 516/2020, vznikla s účinnosťou od 1. júla 2020 farnosť Košice - Sever. Dekrétom č. 443/2020, s účinnosťou od 1. júla 2020 vznikla farnosť Košice - Šaca.

Prvými farármi nových farností sa stali Martin Mati pre Košice - Sever a Marcel Gajdoš pre Košice - Šaca.

V posledných rokoch sa mesto Košice stáva cieľom migrácie mnohých gréckokatolíkov z východného Slovenska, ale aj študentov a pracujúcich z Ukrajiny, ktorí sa tiež hlásia ku Gréckokatolíckej cirkvi. Aj z tohto dôvodu boli v roku 2020 zriadené v Košiciach dve nové farnosti, aby sa zlepšila pastoračná starostlivosť o gréckokatolíkov v druhom najväčšom meste Slovenska. Zároveň boli v tom istom roku v Košickej eparchii ustanovení aj dvaja noví biskupskí synkeli (vikári).

Posviacka Nového Bohostánku na Furči v Roku 2024

V Nedeľu o Zachejovi 14. januára 2024 arcibiskup Cyril Vasiľ, SJ, košický eparchiálny biskup, posvätil nový bohostánok v gréckokatolíckom chráme Božej Múdrosti vo farnosti Košice - Furča na sídlisku Dargovských hrdinov. V príhovore sa poďakoval dobrodincom, ktorí prispeli na nákup tohto bohostánku. Boli to miestni členovia Arcibratstva svätého ruženca a jeden bohuznámy darca. Bohoslužbu spevom sprevádzal miestny zbor sv.

V homílií vladyka vyzdvihol a pripomenul veriacim katarziu Zacheja, ktorý dospel k očisteniu svojej duše vplyvom zážitku stretnutia s Ježišom. Poukázal tiež na to ako sa aj z obyčajných ľudí môžu stať ľudia činní a zodpovední na rôznych postaveniach. Na záver miestny farár, o.

Gréckokatolíci začali sláviť svoje liturgie na sídlisku Furča v provizórnych priestoroch krátko po páde komunistického režimu. Prvá spoločná liturgia bola slávená 10. marca 1991. Po stabilizácii spoločenstva a vzniku farnosti bol získaný v 90.tych rokoch vhodný pozemok na stavbu chrámu. Ten bol dokončený a slávnostne posvätený 4.

Kňazi Pôsobiaci vo Farnosti Svätej Rodiny

Zoznam pôsobiacich farárov:

• ako filiálka farnosti ? do ?:
• Samostatná farnosť od 1. 7. 1992:
  • Stanislav Takáč (1. 7. 1992 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Snina - 30. 6. 2000 / do rímskokatolíckej farnosti Kobyly)
  • Ján Urban, FAdm. (1. 7. 2000 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Michalovce - 31. 8. 2000 / do rímskokatolíckej farnosti Košice - Svätej Rodiny)
  • Ján Urban, Far. (1. 9. 2000 / z rímskokatolíckej farnosti Košice - Svätej Rodiny - 30. 6. 2015 / zriekol sa úradu farára *)
  • Aurel Halajčík (1. 7. 2015 / Belá nad Cirochou - dodnes)

Ján Urban - menovaný za moderátora diecéznej kúrie - riaditeľa arcibiskupského úradu v Košiciach.

Demografické Zmeny a Vplyv na Veriacich

Počet veriacich v Európe klesá, uviedla Pápežská ročenka 2018 - Annuario Pontificio, ktorú uverejnili minulý týždeň vo Vatikáne. A inak tomu nie je ani v Košiciach. Kým v roku 2001 ich bolo v našom meste 178 877, v roku 2011 (posledné štatistické zisťovanie o počte veriacich) ich počet klesol o viac než 35-tisíc. Napriek tomuto trendu sa kostoly v Košiciach naďalej stavajú. Z roka na rok tu žije aj menej obyvateľov, čo má vplyv taktiež na úbytok veriacich. Zatiaľ čo v roku 2001 nás bolo niečo viac ako 242-tisíc, v roku 2011 už iba 240 433 a podľa štatistického úradu vlani 239 141.

Napriek výzvam demografických zmien a poklesu počtu veriacich, farnosť sv.

Z celkového počtu obyvateľov žijúcich na území Košickej eparchie, tvorí komunita gréckokatolíkov približne 9,5 percenta, vyjadrené v číslach podľa sčítania obyvateľov v roku 2021 bol celkový počet obyvateľov v Košickom kraji 782 216, z ktorých sa 74 240 hlásilo ku Gréckokatolíckej cirkvi.

V súčasnosti (k 31.1.2022) je Košická eparchia spoločenstvom približne 75 tisíc gréckokatolíkov žijúcich v 98 farnostiach, siedmich protopresbyterátoch (dekanátoch), 17 mestách, 440 obciach, o ktorých sa stará 174 kňazov, z ktorých sú 16 rehoľníci, 3 mnísi, 13 dôchodcovia, 9 vykonávajú pastoračnú službu v zahraničí a 3 pôsobia v Ordinariáte OS a OZ SR. Na území eparchie pôsobí v niekoľkých rehoľných domoch aj 31 rehoľných sestier. Na kňazstvo sa pripravuje 25 seminaristov.

Od roku 1997 bolo na území Košickej eparchie zriadených 18 farností, posvätených 26 nových chrámov a 21 nových farských budov. Kláštorný chrám Zostúpenia svätého Ducha v Michalovciach, kde sú uložené ostatky blahoslaveného Metoda Dominika Trčku CSsR, bol v roku 2012 povýšený na „baziliku minor.“ Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky v Klokočove, v najvýznamnejšom pútnickom mieste Košicke eparchie, ktoré si v roku 2020 pripomenulo 350. výročie od zázračného slzenia ikony Presvätej Bohorodičky, bol v roku 2020 spojený duchovným putom s rímskou pápežskou bazilikou Santa Maria Maggiore.

V deň sviatku Zvestovania Presvätej Bohorodičke 25. marca 2021 bol v celej Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku vyhlásený nový mariánsky sviatok s titulom Pamiatka zázračnej klokočovskej ikony Presvätej Bohorodičky, patrónky Zemplína. Zároveň bola klokočovská Bohorodička vyhlásená za patrónku východoslovenského regiónu, ktorý sa historicky nazýva Zemplín. Nový sviatok sa bude sláviť každoročne prvú nedeľu v mesiaci október. V prípade, že na prvú nedeľu pripadne dátum 1. október, čo je sviatok Pokrova - Ochrany Presvätej Bohorodičky, liturgická spomienka klokočovskej ikony sa bude sláviť nasledujúcu nedeľu.

Na sviatok sv. apoštolov Petra a Pavla na svätej omši, ktorej predsedal pápež František v Bazilike sv. Petra, bola vystavená aj ikona Klokočovskej Bohorodičky. V ten deň zároveň pápež požehnal aj korunky, ktorými bol klokočovský obraz korunovaný počas návštevy Svätého Otca Františka v Prešove v septembri 2021.

Štatistiky a Zaujímavosti

Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad počtu veriacich a kostolov v Košickom kraji:

Panoramatický pohľad na Košice

tags: #greckokatolicky #kostol #furca