Lastomír je obec na Slovensku v okrese Michalovce. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1288. V písomnostiach z 13. a 14. storočia sa vyskytuje pod názvom Leztemer. Lastomír ako osada existoval dávno pred prvou písomnou zmienkou o jeho existencii.
Starobylý názov dediny s jednoznačne slovienským názvom, ale aj rozvinutosť obce, prítomnosť fary od najstarších období svedčí o vzniku obce určite už pred 11. storočím. Významný slovenský historik, autor knihy Dejiny osídlenia Zemplínskej župy, prof. F. Uličný predpokladá, že fara a kostol mohli byť v obci možno už v 11. storočí a obec patrila k najstarším slovienskym osadám v okolí.[4] Ak to tak naozaj bolo, tak obec musela byť už v tých časoch významná. Kostol nebol v tomto období vôbec samozrejmosťou.
Zvlášť v prostredí východoslovenskej nížiny, kde máme z mohylníka v Topoľovke dôkazy o pretrvávaní pohanského vierovyznania a pochovávania ešte v polovici 11. storočia. Výstavbu kostolov nariadil počas svojej vlády na začiatku 11. storočia prvý uhorský kráľ - Štefan I. Ten prikázal, aby si desať obcí postavilo minimálne jeden kostol. Ak v našej obci kostol stál už vtedy, znamenalo to, že s určitosťou slúžil aj potrebám okolitých sídlisk. Oblasť nebola ešte začiatkom 11. storočia trvalou súčasťou uhorského štátu. Bola pohraničnou oblasťou, kde sa iba postupne posúvala línia hraníc.
Svedčia o tom aj názvy s maďarským základom kapu - brána (z toho naše zemplínske kapura) a stráž, stráža. V našom regióne to boli napríklad dnešné Veľké Kapušany, zaniknutá dedina Stráža (v blízkosti Žbiniec) a Strážske. Z toho je zrejme, že obec bola istý čas v pohraničnej oblasti. V písomnostiach sa obec spomína už v roku 1288 ako zemepánsky majetok. Najväčšieho rozmachu dosiahla v rokoch 1420-1460 kedy tu žilo 1305-1680 obyvateľov a istý čas tu existovali dve obce: Veľký a Malý Lastomír.
V obci mali postavené svoje kúrie a neskôr aj kaštiele viaceré šľachtické a zemepánske rody. Názov obce sa pravidelne uvádza v podobách Lezthemer, Lestemer ale aj v rôznych obmenách (možno aj pravopisných chybách) ako Leztemer, Loztymer, Leztamer, Lestamir a podobne. Všetky tieto názvy sú maďarskou alebo latinskou podobou slovienského mena Lastomír. Prídomok de Lezthemer (Lastomírsky) začali v svojom mene používať aj tunajší šľachtici. Aj napriek ich pravdepodobnému pomaďarčeniu väčšina obyvateľov obce vždy hovorila po sloviensky resp. po slovensky.
V lete roku 2019 sa v chotári obce podarili zaujímavé archeologické objavy. Pri výstavbe prepojovacieho plynovodu medzi Veľkými Kapušanami a Poľskom objavili archeológovia rozsiahly komplex objektov datovaný do 13.-16. storočia. Ojedinele bola objavená aj keramika z praveku (neolit), čo posúva osídlenie v chotári obce možno až 7 tisíc rokov do minulosti. Výstavba dlhých líniových stavieb (plynovod, diaľnica) prinesie vždy archeologické objavy a dokazuje, že naša krajina bola stáročia husto osídlená. Len v našej blízkosti sa vykopávky realizovali aj v Čičarovciach a Šamudovciach. V Šamudovciach boli nálezy tak isto z neolitu (bukovohorská kultúra) a z doby rímskej.
Objavy vo výkope sa tiahli v dĺžke približne 250 m, pričom šírka bola približne 6 m. Archeológovia označili celkovo 183 objektov. Pokračovali do oboch strán výkopu, preto môžeme s určitosťou povedať, že lokalita je oveľa väčšia. Objekty sa nachádzali pomerne hlboko, až meter pod terajšou úrovňou terénu, čo dokazuje, že išlo neskôr o záplavovú oblasť. Z obdobia 13. - 16. storočia už máme aj písomné pramene. Tie spomínajú v blízkosti Lastomíra tri stredoveké osady.
V Lastomíri existujú vedľa seba kostoly kaľvínsky, gréckokatolícky, katolícky aj pravoslávny. Najstarším v obci je reformovaný - kaľvínsky kostol. Niektorí historici sa domnievajú, že je na mieste staršieho kostola, ktorý v obci stál už pravdepodobne v 11. storočí. V 14. storočí mal lastomírsky farár právo predávať odpustky, čo dokazuje významnosť fary a kostola. Kaľvínsky kostol v obci sa spomína v súpise z roku 1598. Istotne to bol bývalý katolícky kostol. Bohužiaľ archeologický výskum sa v obci nikdy nekonal, preto nie je možné 1000 ročnú kontinuitu kostola potvrdiť. Malý kopček, na ktorom kostol stojí, potvrdzuje stáročnú sídliskovú aktivitu.
Reformovaný kostol, jednoloďová pôvodne renesančná stavba s polkruhovým záverom a predstavanou vežou, zo 17. storočia. Veža pochádza zo začiatku 19. storočia. Výraznou úpravou v duchu neoklasicizmu, ktorá mu dala dnešnú podobu, prešiel kostol v roku 1900.
Gréckokatolícky chrám Zostúpenia sv. Ducha, jednoloďová neoklasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1890. Obnovou prešiel v roku 1951. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami, presbytérium lunetami. Zariadenie chrámu pochádza z doby jeho výstavby. Fasády sú členené pilastrami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami.
Gréckokatolícky chrám Zostúpenia sv. Ducha v Lastomíre
Obec Lastomír leží na Východoslovenskej nížine v nadmorskej výške 111 m n. m. v srdci Zemplína 6 km južne od okresného sídla Michalovce. Cez obec preteká rieka Laborec, ktorá obec rozdeľuje na dve časti. Západnú časť tvorí väčšina obce, východnú časť niekoľko domov a cintorín.
Obec leží na najúrodnejšej pôde Východoslovenskej nížiny. V období treťohôr bola celá naša oblasť súčasťou pomerne plytkého, ale zato rozsiahleho mora Paratétys, ktoré siahalo od Švajčiarska, cez Rakúsko, Moravu, Slovensko, Poľsko až po Kaspické more. Po ústupe mora a posledných zvyškoch jazier vznikla na celej Východoslovenskej nížine rozsiahla riečna sieť. Našu obec ovplyvňoval najviac Laborec. V časoch keď ešte neboli postavené hrádze tok rieky sa na nížine neustále menil.
Laborec je dlhý 129 km. Po stáročia bol v našej oblasti hranicou župy a stolice. Na pravom brehu bola Zemplínska župa na ľavom Užska. Uh je aj najväčším prítokom Laborca. Delí sa na Východoslovenskú pahorkatinu a Východoslovenskú rovinu. Naša obec je súčasťou Východoslovenskej roviny. Je charakteristická pieskovo štrkovými terasami, ktorá vznikali pôsobením vetra a vplyvom riek. Chotár patrí k teplým oblastiam Slovenska. Priemerná teplota v januári je -2,5°C. V júli 20°C.
Obec a jej chotár patrí k teplým oblastiam Slovenska. Priemerná dĺžka slnečného svitu je okolo 2.100 -2.200 hodín za rok. Priemerný ročný úhrn zrážok je od 550 do 720mm. Lastomír patrí medzi najstaršie slovanské osady v okolí. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1288. Obec však existovala dávno predtým. Svojou veľkosťou ešte v 18. storočí konkurovala dnešnému okresnému mestu Michalovce. V roku 1772 bolo v Michalovciach 224 domov a v Lastomíri 210. Aj dnes obec patrí k väčším dedinám na východoslovenskej nížine.
V našej obci nie je žiadna priemyselná zóna, nemáme tu aquapark ani obchodné centrá. Najväčším bohatstvom našej obce sú ľudia, ktorí sa od nepamäti živili poctivou prácou. Šikovní a múdri ľudia tu žijú stáročia. Už v roku 1430 sme našli v matrike Viedenskej univerzity študenta z našej obce - Sigismunda de Lestamir. Množstvo vzdelaných ľudí máme v obci aj dnes.
Príroda v okolí obce je typická pre oblasť východoslovenskej nížiny. Laborec od nepamäti určoval podmienky života v našej obci. Tisícročia hrozil záplavami, ale zároveň zúrodňoval pôdu. Laborec v minulosti vyzeral úplne ináč ako dnes. Mnohí starí Lastomírčania s nostalgiou spomínajú na starý Laborec. Zaujímavosťou je aj zlom Laborca pred obcou, ktorý vytvára malý vodopád.
OS 75 JURAJ JAKUŠIČ - vnuk Juraja Turza sa zaslúžil o vznik Gréckokatolíckej cirkvi
tags: #greckokatolicky #kostol #lastomir