Gréckokatolícky Kostol v Rudlove: Historický Prehľad

História gréckokatolíckej cirkvi v obci Rudlov siaha až za rozhranie 18. a 19. storočia. Podľa písomných záznamov bol v rokoch 1796 - 1807 v obci farárom Bazilus Ladžinský. Pravdepodobne v tomto období bola postavená aj drevená cerkev so šindľovou strechou na mieste terajšej farskej záhrady. Na juhozápadnom okraji tejto parcely bol aj cintorín.

V roku 1646, na sviatok sv. Juraja, prednieslo 63 pravoslávnych kňazov v Užhorode nicejsko - konštantínopolské vyznanie viery, a zároveň uznali autoritu vtedajšieho rímskeho pápeža, Inocenta X. Výmenou za to im jágerský biskup, Juraj Jakušič, povolil vysluhovanie bohoslužieb podľa východného obradu. Týmto spôsobom vznikla v Užhorode pred 378 rokmi Gréckokatolícka cirkev.

Prvými kňazmi Gréckokatolíckej cirkvi boli kňazi Šarišskej, Zemplínskej a Užskej stolice, ktorí sa zúčastnili vyhlásenia Užhorodskej únie a prisahali vernosť rímskemu pápežovi. Na čele ich cirkvi stál biskup, ktorý bol sufragánom jágerského biskupa. K zrovnoprávneniu gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho kléru došlo oficiálne až za vlády Leopolda I.

V skutočnosti však jágerskí latinskí biskupi opakovane zasahovali do vnútorných záležitostí gréckokatolíkov, a postupne sa snažili o latinizáciu ich obradov a zvykov. Vrcholom týchto snáh bolo prijatie Zamoščskej synody v roku 1726. Išlo o synodu, ktorá sa konala v poľskom meste Zamość, v zmysle ktorej postupne dochádzalo k odstraňovaniu rozdielov medzi latinským a gréckym obradom. To malo za následok odstraňovanie ikonostasov, zavádzanie bočných oltárov, spovedníc a lavíc do gréckokatolíckych chrámov, ako aj vsúvanie prvkov latinského obradu do gréckokatolíckej bohoslužby (2).

Závery synody museli postupne odsúhlasiť všetci kňazi z celej eparchie. Títo kňazi boli pozvaní na dekanátne stretnutia, pričom zápisnice z týchto stretnutí nám poskytujú dobrý obraz o stave a rozmiestnení gréckokatolíckych farností na východe Slovenska v prvej polovici 18. storočia. Ďalšie podrobnejšie záznamy o gréckokatolíkoch žijúcich na východnom Slovensku máme z vizitácie jágerského biskupa Františka Barkóczyho, ktorý navštívil postupne Zemplínsku, Užskú a Šarišskú stolicu v roku 1749.

Svoje postavenie si Gréckokatolícka cirkev upevnila po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771. Mukačevská eparchia nadobudla postupne taký územný rozsah, že jej eparcha bol nútený rozdeliť jej územie na tri vikariáty, a síce marmarošský, satmársky a košický. Magistrát mesta Košice však na prelome 18. a 19. stor. nebol ochotný prijať gréckokatolíckeho vikára, a tak sa sídlom vikariátu napokon stal Prešov. Gréckokatolícka cirkev tu následne nerušene sídlila aj počas nepokojov prvej a druhej svetovej vojny, až do roku 1950, kedy bola počas tzv. Prešovského soboru pod taktovkou komunistickej strany zlikvidovaná, pričom jej duchovní i veriaci mali byť nútene podrobení Pravoslávnej cirkvi. K jej obnove došlo až po roku 1968 v súvislosti s udalosťami tzv.

Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu. Jej súčasťou bolo aj vedenie matričných kníh. Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach, okr. Prešov a Sukova, okr. Medzilaborce. Obe matriky začínali v roku 1718, pričom matrika v Miklušovciach sa naposledy spomína v roku 1890, zatiaľ čo existenciu sukovskej matriky dokladá ešte schematizmus z r. 1948. Najstaršou zachovanou gréckokatolíckou matrikou je kniha pokrstených Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom v okrese Humenné.

Špecifikom gréckokatolíckych matrík bolo, že mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených. Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Na prelome 18. a 19. stor. dochádza k plynulému presunu k latinčine, ktorú neskôr v 40. rokoch 19. stor. vystriedala maďarčina. V porevolučných 50. rokoch však v dôsledku Bachovho absolutizmu zaznamenávalo mnoho kňazov matriku azbukou v ruštine. Rakúsko - uhorské vyrovnanie v r. 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov. Maďarčinu do konca 19. stor. vystriedala na niektorých miestach ešte raz latinčina, následne sa kňazi povinne vrátili k používaniu maďarského jazyka.

Zaujímavý je aj osud samotných matričných kníh. Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík. Významná väčšina stratených matričných kníh bola zničená počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne. Množstvo gréckokatolíckych fár totiž sídlilo v priestore Duklianskeho priesmyku, kde sa počas oboch svetových vojen odohrávali kruté boje, ktoré vyústili v zničenie veľkého množstva dedín spolu s drevenými chrámami a farami.

Časť chýbajúcich matričných kníh mohla prežiť zrušenie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950, a pravdepodobne mohla byť ukrytá veriacimi v jednotlivých obciach. Neraz sa stane, že sa vzácna úradná kniha nájde na zaprášenej povale, na mieste, na ktorom by ju nik nehľadal. Akousi nádejou pre šarišské gréckokatolícke farnosti (najmä) z oblasti Duklianskeho priesmyku sa javia matričné druhopisy, ktoré sa povinne začali viesť na území Šarišskej stolice v roku 1827. Existuje pritom šanca, že staršie druhopisy sa môžu nachádzať vo fonde Šarišská župa, písomnosti 1824 - 1849 a Šarišská župa, 1850 - 1859.

Prvý z menovaných fondov sa aktuálne odborne spracúva, pričom doteraz boli vo fonde identifikované napr. druhopisy cirkevných matrík z Toplianskeho okresu za r. 1827 a druhopisy z Makovického okresu za rok 1829 (16). Druhý z uvedených fondov je t. č. kompletne nespracovaný, tzn. pre bežného bádateľa nie je prípustný akýkoľvek výskum v tomto fonde.

Vývoj Kostola v Rudlove

V roku 1822 si miestni veriaci postavili nový chrám, zasvätený Presvätej Bohorodičke. Vybudovaný bol na stredovekom základe. Chrám má predstavanú vežu s vysokou stanovou strechou, delenou kordónovou rímsou. Vnútorné zariadenie chrámu je z prvej polovice 20.storočia. Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky bola v priebehu 19. a 20. storočia viackrát opravovaná. Najvýraznejšie úpravy boli prevedené v druhej polovici 20.

Kostol znovu postavený v roku 1822 na staršom základe, azda aj stredovekom. V 19. a 20. storočí bol častejšie opravovaný. Najvýraznejšie úpravy objektu boli prevedené v druhej polovici 20. storočia a začiatkom tretieho tisícročia.

Sakrálna stavba s nápadne dlhou dispozíciou má jednoloďový, pruskými klenbami krytý priestor, pristavanú sakristiu a polkruhovo uzavreté presbytérium. Predstavaná veža s vysokou ihlanovou strechou bola kedysi delená kordónovou rímsou, vo výške podstrešnej rímsy lode. Fasády sú hladké. Vnútorné zariadenie pochádza z prvej polovice 20. storočia.

2007 - elektrifikácia zvonov, rekonštrukcia sakristie, rozšírenie a zariadenie novým nábytkom. Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.

Gréckokatolícky kostol Narodenia presvätej Bohoridičky, jednoduchá jednoloďová stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1822. Úpravami prešiel v 19. storočí a v druhej polovici 20. storočia. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Zariadenie chrámu je novodobé. Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami.

V obci Rudlov sa 20. decembra 1817 na gréckokatolíckej fare narodil Adolf Ivanovič Dobrianský, národný buditeľ, ochránca práv zakarpatského ľudu, spoluzakladateľ Matice slovenskej, poslanec uhorského snemu. Žiadal rovnaké práva v jazyku pre Rusínov a Slovákov.

A. I. Dobrianský zomrel v roku 1901 a pochovaný je v Čertižnom v okrese Medzilaborce. Dňa 11. apríla 1991 bola na jeho rodnom dome - gréckokatolíckej fare v Rudlove odhalená pamätná tabuľa za účasti predstaviteľov vlády a Matice slovenskej.

V päťdesiatych rokoch minulého storočia v období prenasledovania gréckatolíckej cirkvi pôsobili vo farnosti dvaja pravoslávni kňazi - Jozef Nadzam a Ján Džugan. Chrám navštevovalo len niekoľko rodín. Ostatní veriaci navštevovali rímskokatolícky kostol v Soli.

V roku 1968 bola gréckokatolícka cirkev obnovená. Na miestnu faru sa vrátil o. Jozef Želinský, ktorého v čase Soboru „vyviezli“ aj s rodinou na Moravu. Farský úrad patril v minulosti do Mukačevskej diecézy. Od roku 1968 patrili ku farnosti Rudlov aj filiálky Soľ, Čaklov a Zámutov.

Od roku 2000 sa obec Zámutov stala samostatnou farnosťou s filiálkou Čaklov. Obec Soľ ostala filiálkou farnosti Rudlov. V tomto roku bol posvätený základný kameň novej cerkvi v obci Soľ. Výstavba nového chrámu bola dokončená v roku 2008. Chrám je zasvätený svätému Cyrilovi a Metodovi.

V súčasnosti farnosť zaznamenáva rozmach nielen v rámci náboženského a duchovného života, ale aj v materiálno-technických záležitostiach. Dôkazom toho je aj výstavba novej farskej budovy, ktorá bola postavená v rokoch 2011 - 2013.

Prehľad Farárov v Soli (filiálka Rudlova)

Zoznam farárov, ktorí pôsobili v Soli, ktorá bola filiálkou Rudlova, poskytuje pohľad na kontinuitu duchovnej správy v tejto oblasti:

Prvá písomná zmienka o obci Rudlov sa datuje od roku 1402. Rudlov sa vyskytuje v písomnostiach z prelomu 14. a 15. storočia pod názvom Rudelfalva. dedinu v roku 1524 zdedili Bátoriovci. V 17. storočí patrila Nádašdiovcom, Ňariovcom, Esterháziovcom, Drugetovcom a ich dedičom.

Rudlove začiatkom druhej polovice 15. storočia opustila, iní schudobneli. želiarmi. Šesť valašských domácnosti boli želiarske. domácnosť pravoslávneho farára. V druhej štvrtine 17. storočia žilo v obci iba želiarske obyvateľstvo. K dedine patril aj mlyn. ťažba železnej rudy. zaraďuje sa k najväčším na okolí. dobrí výrobcovia kôs. Pomenovanie obce sa často menilo. Rudlow, maďarsky Rudlyó, Ercfalva.

tags: #greckokatolicky #kostol #rudlovrudlov