Gréckokatolícky Kostol v Starej Ľubovni: História a Význam

Stará Ľubovňa je mesto ležiace v severovýchodnej časti Slovenska, v Prešovskom kraji, v západnej časti Ľubovnianskej kotliny. Mesto sa skladá z dvoch mestských častí - Podsadek a Stará Ľubovňa. Mesto sa nachádza na severnom Slovensku, v regióne horného Spiša, v blízkosti hraníc s Poľskom. Rozprestiera sa v Ľubovnianskej kotline, pod juhozápadnými výbežkami Ľubovnianskej vrchoviny, na sútoku Popradu s Jakubiankou.

V meste Stará Ľubovňa sa nachádza niekoľko významných sakrálnych stavieb, ktoré svedčia o bohatej duchovnej histórii regiónu. Medzi ne patria:

• Rímskokatolícky farský kostol sv. Mikuláša
• Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla
• Kostol sv. Jozefa v Podsadku
• Drevený gréckokatolícky chrám sv. archanjela Michala
• Pravoslávny Chrám Nanebovstúpenia Isusa Christa

Medzi nimi má významné miesto aj Chrám Matky Ustavičnej Pomoci.

Chrám Matky Ustavičnej Pomoci Stará Ľubovňa

Gréckokatolícka farnosť v Starej Ľubovni, zasvätená Panne Márii Matke ustavičnej pomoci, je jednou z troch farností Michalovskej viceprovincie redemptoristov na Slovensku. Svojou históriou je najmladšou z nich.

Redemptoristi prišli do tohto mesta až po revolúcii v roku 1989, a dovtedy v meste gréckokatolícka farnosť neexistovala. Keďže gréckokatolíci nemali vlastný chrám, pastorácia a liturgický život sa sústreďoval v priestoroch vtedajšieho Domu smútku. Prvá svätá liturgia pre tunajších gréckokatolíkov bola slúžená na Vianoce 1989.

Po troch rokoch úsilia bol 7. novembra 1993 posvätený nový chrám na sídlisku Západ. Posviacku vykonal vtedajší pomocný biskup prešovský Mons. Milan Chautur CSsR.

Do farnosti boli k spolupráci pozvané rehoľné gréckokatolícke sestry z Kongregácie sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie (SNPM), a to predovšetkým zvlášť pre vyučovanie náboženskej výchovy v školách. Od roku 1993 pracujú vo farnosti už dvaja redemptoristi, a neskôr sa tvorí komunita troch otcov s permanentnými zmenami.

V roku 2001 bol postavený nový kláštor sestier služobníc a v roku 2001 sa začala výstavba kláštora redemptoristov. Slávnostná posviacka nového kláštora redemptoristov sa konala 21. augusta 2005, ktorú vykonali prešovský eparcha vladyka Ján Babjak SJ a generálny predstavený Josef Villiam Tobin CSsR. Patrónom kláštora sa stal blahoslavený hieromučeník Metod Dominik Trčka CSsR.

V roku 2003 sa pri sčítaní ľudu v Starej Ľubovni ku gréckokatolíkom prihlásilo 3 602 veriacich. V roku 2009 bola z farnosti Matky ustavičnej pomoci vyčlenená nová gréckokatolícka farnosť bl. hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča, OSBM.

Obraz (ikonu) Matky ustavičnej pomoci, ktorej je zasvätený chrám, namaľoval pravdepodobne v 15. storočí mních pochádzajúci z ostrova Kréta. Obraz sa za neznámych okolností dostal do Ríma, kde bol uctievaný do konca 18. storočia v dnes už nejestvujúcom kostole sv. Matúša.

Vďaka prozreteľnej zhode okolností obraz roku 1866 pápež Pius IX. odovzdal do opatery redemptoristom, ktorí sa niekoľko rokov predtým usadili v Ríme v kostole sv. Alfonza, ktorý stojí pravdepodobne na mieste pôvodného ko­stola sv. Matúša. Tu je originál obrazu umie­stený dodnes. Dostali ho do opatery misionári, synovia sv. Alfonza.

Obraz Matky ustavičnej pomoci a s ním i úcta k Matke Božej sa skutočne rýchlo rozšírili. Okolo obrazu Matky ustavičnej pomoci sa rozvinuli rozličné formy mariánskych pobožno­stí. Zvlášť treba spomenúť ustavičnú novénu, ktorá sa zo Saint Louis v USA rozšírila do mnohých krajín sveta. Vo filipínskej metropole Manilla sa na nej zúčastňuje každú stredu do 120 000 veriacich, v Singapure každú sobotu okolo 20 000 ľudí.

Na Slovensku zavádzali úctu k Matke usta­vičnej pomoci pátri redemptoristi zvlášť pro­stredníctvom ľudových misií. Aj keď bola čin­nosť rehole na štyridsať rokov násilne prerušená, úcta k Matke ustavičnej pomoci v slovenskom národe nezanikla. Jej obraz je v mnohých do­moch; v mnohých kostoloch vidieť, ako sa ľudia pred týmto obrazom modlia.

Je na ňom zobrazená Božia Matka, ktorá pravou rukou ukazuje na Dieťa Ježiša - On je Vykupiteľ človeka. Tajomné grécke písmená pri hlavách svätých osôb naznačujú, že je tu znázornené druhé zvestovanie. Archanjeli Mi­chal a Gabriel ukazujú Božskému Dieťaťu (tvár prezrádza už zrelého chlapca), čo ho čaká, až vyrastie, a oznamujú svätej Panne: „Budeš Mat­kou bolestnou“.

Dieťa, akoby pred chvíľou odvrátiac tvár od kopije a špongie, vidí prichádzať archanjela Gabriela s krížom. Z ľudského stra­chu pred víziou budúceho utrpenia Ježiš hľadá pomoc u svojej Matky. Matka, cítiac so Synom, pozerá pred seba, pozerá na všetkých ľudí, ktorí idú za Ježišom a nesú svoj kríž. Z preduchovnenej a dôstojnej tváre Madony možno vyčítať hlboký smútok, utrpenie, ale i obetavú lásku.

Na ikonách rozprávajú i farby a rozličné symboly. Obraz má zlaté pozadie, čo zna­mená stálosť, nemeniteľnosť neba, prípadne Ducha Svätého. Červená farba šiat Ženy je symbol lásky a plášť modrej farby je zname­ním viery. Dieťa má zelené šaty, čo v reči farieb zna­mená božstvo. Hnedý plášť odkazuje na spojitosť so zemou - Ježiš je Bohočlovek.

Celú výrečnosť obrazu by sme mohli zhrnúť takto: Matka pre Neho a Matka pre nás. On, človek s obavou, nám podobný. Programom jeho života bolo plniť Otcovu vôľu, a to napriek všetkým úskaliam ľudského života. Ona je Mat­kou - útočišťom s pohľadom k nám a pre nás.

Je potrebné uvedomiť si, že v rozličných obra­zoch i sochách uctievame tú istú osobu - Matku Ježiša Krista, o ktorej nám II. vatický koncil hovorí: „Márii sa dostalo tej najvyššej úlohy a hodnosti byť Matkou Božieho Syna a preto aj milovanou dcérou Otca a svätyňou Ducha Svätého.

„A veriaci nech pamätajú, že opravdivá ná­božnosť nespočíva v jalových a nestálych ci­toch, ale vychádza z pravej viery, ktorá nás privádza k uznaniu vznešenosti Božej Ro­dičky a pobáda nás k synovskej láske voči našej Matke a k nasledovaniu jej cností.“ (por. „Máriino materstvo v poriadku milosti trvá neprestajne odvtedy, čo dala pri zvestovaní svoj verný súhlas, v ktorom neochvejne zotrvala pod krížom, až kým sa nezavŕši večná spása všetkých vyvolených. Lebo ani po svojom na­nebovzatí neprestala v tomto spasiteľnom po­slaní, ale svojím mnohonásobným orodovaním aj naďalej nám získava dar večného spasenia. S materinskou láskou sa stará o bratov a sestry svojho Syna, čo ešte putujú a nachádzajú sa v rozličných nebezpečenstvách a úzkostiach, dokiaľ sa nedostanú do blaženej vlasti.

Náboženská štruktúra Starej Ľubovne

Náboženské zloženie obyvateľstva v Starej Ľubovni je nasledovné:

• Rímskokatolíci - 67,65 %
• Gréckokatolíci - 22,20 %
• Bez vyznania - 5,01 %
• Pravoslávni - 1,61 %
• Evanjelici a. v. - Zanedbateľné percento

Rímskokatolícka cirkev: Táto cirkev je najväčšou v meste. Tvorí ju približne 12 200 veriacich. Spolu s gréckokatolíckou cirkvou sa stará o duchovnú správu nemocnice a domova dôchodcov v Starej Ľubovni. Vo farnosti Stará Ľubovňa pôsobia 4 kňazi. Kostol sv. Mikuláša z roku 1311 týči nad mestom Stará Ľubovňa. Jeho interiér ukrýva umelecké diela, z ktorých najcennejší je víťazný oblúk z konca 13. storočia, neskorogotická krstiteľnica, vrcholnogotická socha známa ako Madona z Ľubovne a bohato zdobené barokové oltáre- dominantou je hlavný barokový oltár sv. Mikuláša. Ďalšou vzácnosťou sú neskorogotické náhrobné dosky z pieskovca a červeného mramoru. Kostol je v správe rímskokatolíckej farnosti mesta Stará Ľubovňa.

Gréckokatolícka cirkev: Druhá najpočetnejšia v meste. Tvorí ju približne 3 700 veriacich. O duchovnú správu v meste sa starajú kňazi - redemptoristi. Starajú sa o duchovnú správu miestnej nemocnice a domova dôchodcov. Areál chrámu na Sídlisku Západ tvorí aj kláštor redemptoristov a zvonica. Tento chrám sa nachádza na sídlisku Západ, na Mierovej ulici.

Pravoslávna cirkev: Tretia najpočetnejšia cirkev v meste, ktorú tvorí niečo vyše 200 veriacich. Pravoslávny Chrám Nanebovstúpenia Isusa Christa bol dokončený po desaťročnej výstavbe v roku 2009 za pôsobenia kňaza Jána Kuzana. Nachádza na Prešovskej ulici v blízkosti JM šport, v blízkosti sídliska Východ.

Evanjelická cirkev nemá v meste vlastný chrám. Služby Božie sa slúžia v nedele na ZŠ Komenského.

Gréckokatolícka farnosť v Starej Ľubovni zasvätená Panne Márii Matke ustavičnej pomoci je jednou z troch farnosti Michalovskej viceprovincie redemptoristov na Slovensku. Svojou históriou je najmladšou z nich. Gréckokatolícky redemptoristi prišli do toho mesta až po revolúcii v roku 1989. Dovtedy v meste gréckokatolícka farnosť neexistovala.

Keďže gréckokatolíci nemali vlastný chrám, pastorácia a liturgický život sa sústreďoval v priestoroch vtedajšieho Domu smútku na cintoríne. Prvá sv. liturgia pre tunajších gréckokatolíkov bola slúžená na Vianoce 1989 s účasťou z malej, ale zato silnej vo viere, hŕstky veriacich. Po troch rokoch úsilia bol 7. novembra 1993 posvätený nový chrám na sídlisku Západ. Posviacku vykonaj vtedajší pomocný biskup prešovský Mons. Od tejto pamätnej chvíle počet veriacich stúpal každýmdňom. Pastoračná práca nabrala širší záber.

Do farnosti boli k spolupráci pozvané rehoľné gréckokatolícke sestry z Kongregácie sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie (SNPM), a to predovšetkým zvlášť pre vyučovanie náboženskej výchovy v školách. Od roku 1993 pracujú vo farnosti už dvaja redemptoristi, a neskôr sa tvorí komunita troch otcov s permanentnými zmenami. V roku 2001 je postavený nový kláštor sestier služobníc (na Lipovej ulici) a v roku 2001 sa začína s výstavbou kláštora redemptoristov. Slávnostná posviacka nového kláštora redemptoristov sa konala 21. augusta 2005, ktorú vykonali prešovský eparcha vladyka Ján Babjak SJ a generálny predstavený Josef Villiam Tobin CSsR. Patrónom kláštora sa stal blahoslavený hieromučeník Metod Dominik Trčka CSsR, ktorého na oltár blahoslavený vyniesol v blahej pamäti Ján Pavol II, dňa 4. novembra 2001.

V roku 2003 sa pri sčítaní ľudu v Starej Ľubovni ku gréckokatolíkom prihlásilo 3 602 veriacich. V roku 2009 bola z farnosti Matky ustavičnej pomoci vyčlenená nová gréckokatolícka farnosť bl. hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča, OSBM.

Drevený Kostolík v Skanzene

Ak chcete spoznať krásu, ale i náročnosť života našich predkov na dedine, zavítajte pod Ľubovniansky hrad. Skanzen prezentuje súbor tradičných obytných i hospodárských stavieb z okolitých dedín. Nádherné prostredie obkolesené prírodou očarí návštevníkov všetkých vekových kategórií.

Jedným z najcennejších exponátov skanzenu je drevený gréckokatolícky kostolík z Matysovej postavený v roku 1833. Kostol bol na pôvodnom mieste postavený bez použitia klincov.

Drevený kostolík Cerkva sv. archanjela Michala z roku 1833 je v mnohom veľmi zaujímavý kostol. Pôvodne stál v neďalekej obci Matysová. Opravovali ho v roku 1938 a po vybudovaní murovaného kostola sv. Petra a Pavla v Matysovej bolo možné začať s plánom presťahovania pôvodného kostola na nové miesto.

V roku 1973 ho rozobrali. Kúsok po kúsku rozoberali jednotlivé diely rozsiahlej skladačky, starostlivo každý diel označili a na novom mieste opäť postavili dohromady. Veľmi staré a poškodené diely boli len v niektorých prípadoch nahradené novými, no inak zostal kostol vo svojej pôvodnej podobe. Jeho nové miesto bolo vybraté z jednoduchého dôvodu.

Gréckokatolícky kostolík východného obraduzrubovej, pri veži stĺpovej konštrukcie, zdobí Ľubovniansky skanzen už takmer 4 desaťročia a je tým zároveň azda najhodnotnejšou stavbou celého skanzenu vôbec.

Opätovne ho vysvätili v roku 1990, odkedy sa tu opäť začali konať bohoslužby a cirkevné obrady. Faktom zostáva, že ľudia z rodnej Matysovej síce ťažšie niesli, že prichádzajú o svoj kostol, no na druhej strane chápali, že je to pre dobrú vec. Aj napriek tomu, že je od pôvodnej obce dnes vzdialený 24 kilometrov po ceste, aj keď len asi 3 kilometre vzdušnou čiarou, sem prichádzajú práve Matysovčania počas významných sviatkov na bohoslužby, alebo v ňom organizujú svadby.

Kostol je dvojdielnou, avšak trojpriestorovou stavbou s jednou hlavnou vežou a dvoma vežičkami s krížmi umiestnenými na ošindľovanej stavbe. Zaujímavosťou je, že dve rovnaké vežičky nachádzajúce sa mimo hlavnej veže, majú odlišné kríže. Vežička v strede má dvojramenný kríž, kým vežička nad oltárom a svätyňou len jednoramenný kríž. Strecha pokrytá šindľom pokrýva celú stavbu a tiež aj hlavnú vežu, ktorú zdobí cibuľka a laterna. Dnes zvonica nemá zvony. Tie boli presunuté do nového murovaného kostola ešte pred sťahovaním dreveného. Zachovaný zostal len jeden, ktorý je vystavený pred ikonostasom vo vnútri kostola.

Zaujímavosťou je interiér, ktorý je rovnako tak z dreva. Dominantnou vnútornej výzdoby je bohato zdobený ikonostas z 18. storočia, v ktorom sa nachádzajú niektoré ikony staršieho dáta, ako kostol samotný. Je čiastočne poškodený. Jeho architektúra je rozdelená na štyri podlažia. Diakonské dvere mimo stredné v dolnom rade dole nemajú dvierka a sú voľným otvorom. Prvý rad tvoria ikony s podobizňami sv. Mikuláša, Bohorodičky Hodigitrie, Krista Učiteľa a dôležitá ikona Sv. Druhý rad nad spodným tvoria vyobrazenia sviatkov na dvanástich obrazoch s Mandylionom s Kristom umiestneným v strede. Tretí apoštolský rad tvoria na siedmych obrazoch zobrazené dvojice v ktorých dominujú Kristus ako Veľkňaz s Jánom Krstiteľom a Bohorodičkou. Pôvodne ikonostas pochádza z iného staršieho chrámu a obsahuje aj časovo staršie prvky z už 17. storočia. Pri oltári je najcennejším dielom obraz Bohorodičky, zrejme z roku 1693. V kostole sa slávi Sv. liturgia 5. júla a tiež 6.

tags: #greckokatolicky #kostol #stara #lubovna