Úvodný obrázok je detailom z obrazu Sandra Botticelliho - „Zrodenie Venuše“. Venuša nadpozemskej krásy sa vynorila z morskej peny pri ostrove Cyprus, tak hovorí bájka zo starých gréckych čias. Starorímska bohyňa krásy Venuša (stotožnená s gréckou Afroditou) stojí nahá na lastúre plávajúcej na vlnách, a Hóra, čakajúca na brehu, je pripravená zakryť jej nahotu do kvetmi zdobeného plášťa. Lastúru s Venušou poháňa do skutočného života miernym jemným vánkom Zefyr a božským dychom Chloris.
Zefyr, boh západného vetra
Začneme bohom Zefýrom, nepočuli ste o ňom? Zrodenie Venuše - obraz od talianskeho renesančného maliara Sandra Botticelliho, (1485 - 1486). Zefyr bol jedným z ôsmich gréckych bohov vetrov, západným vetrom. Uniesol nymfu Chloris zo záhrady Hesperidiek, zaľúbil sa do nej a ona sa stala jeho nevestou. Tak bola nymfa povýšená na bohyňu a stala sa Flórou, ktorá mala naveky vládnuť nad kvetmi.
Osem bohov riadilo počasie, Zefyr (Zephiros) bol bohom západného vetra.
Rímska agora a Veža vetrov
Vežu vetrov, Big Ben antického sveta a prvú meteorologickú stanicu na svete, môžete uvidieť v Rímskej agore. Rímska agora, skôr trhovisko ako fórum, leží východne od Aténskej agory. K Rimanom má v skutočnosti len malý vzťah, okrem toho, že svoje meno získala preto, že bola postavená počas 1. storočia pred Kr., teda počas vrcholného obdobia Rímskej ríše, aby slúžila rastúcemu počtu obyvateľov Atén. Zatiaľ čo Aténska agora bola predovšetkým miestom politických stretnutí, Rímska agora bola hlavne tržnicou.
Jej plán bol jednoduchý, ale veľmi funkčný: veľký priestor obklopený obdĺžnikovou kolonádou, za ktorou boli rozmiestnené obchody. Celý komplex má vonkajšie rozmery 111 × 98 m, pričom rozmery voľného centrálneho priestoru v rímskych časoch boli 82 × 57 metrov. Medzi dobre známymi budovami boli: budova pre trhovú políciu Agoranomeion, a brána Atény Archegetis (Vodca), postavená na náklady Julia Cézara. Za vlády Hadriána bola agora vydláždená a v jej blízkosti bola postavená slávna Hadriánova knižnica.
Najdôležitejšou a najznámejšou budovou vo vnútri Rímskej agory bol rozhodne Horologion, známy aj ako Veža vetrov. Unikátnu stavba postavil v polovici 1. stor. pred Kr. Andronikos Kyrrhestos z Kyrrosu v Macedónsku. Predpokladá sa že Andronikos, významný grécky astronóm, inžinier a architekt, bol aj sponzorom výstavby technického skvostu. Predtým sa preslávil postavením slnečných hodín z bieleho mramoru v svätyni Poseidóna na ostrove Tinos. Tieto jeho slnečné hodiny sa stali takými slávnymi, že Andronikosa pozvali do Atén, aby postavil veľkolepý Horologion, hydraulickú hodinovú vežu, na východnej strane Rímskej agory, ako jedny z prvých "mestských hodín".
Horologion je dnes známejší ako Veža vetrov, vďaka precízne z mramoru vytesaným reliéfom s vyobrazeniami ôsmich vetrov a ich mien, ktoré zdobia hornú časť ôsmich bočných stien veže. Veža vetrov, jedinečný technický pamätník starovekého sveta, leží pod svahom Akropoly.
Slnečné hodiny na Veži vetrov
Veža Vetrov je oveľa viacej ako len architektonickým a umeleckým exponátom. Je to aj starobylá hodinová veža, jediná budova na svete, ktorá mala slnečné hodiny na všetkých ôsmich stranách fasády. Všetkých osem slnečných hodín malo bronzovú tyč nazývanú Noma, ktorá vrhala na stenu tieň. Ten putoval po fasáde počas dennej doby. Bronzové tyče už na fasáde nie sú, boli nahradené menšími ukazovateľmi osadenými na miestach, kde pôvodné Nomy stáli.
Rovné čiary na slnečných hodinách vychádzajúce od Nomy, predstavujú hodiny dňa. V staroveku boli hodiny rozdelené na 12 rovnakých častí denného svetla a mali rôznu dĺžku v závislosti na ročnej dobe. Časti kružnice hore a dole predstavujú letný a zimný slnovrat, kde boli najdlhšie a najkratšie dni v roku. Čiara uprostred ukazuje jarnú a jesennú rovnodennosť. Každé z týchto ôsmich slnečných hodín museli byť vyrezané veľmi odlišne, v závislosti na smere otočenia fasády. Počet čiar na stenách a ich poloha, bola na každej bočnej stene oktagonu iná.
Veža vetrov bola jedinou budovou na svete, na ktorej boli slnečné hodiny na všetkých svetových stranách. Slnečné hodiny na južnej strane dostávajú najviac slnečného svetla a majú čiary pre všetky hodiny dňa. Slnečné hodiny na severnej strane dostávajú slnečné svetlo iba v letných mesiacoch a aj vtedy len na niekoľko hodín denne.
Bohovia vetrov v starogréckej spoločnosti a ich zobrazenia na Veži vetrov
Život Grékov príliš veľmi závisel na vetroch, často aj život samotný. Grécka spoločnosť bola silne závislá na plachtení, námorníctvo bolo nevyhnutné pri obrane a obchode so susednými štátmi a kráľovstvami. Gréci verili, že mocné okrídlené božstvá sú skutočným vetrom pod plachtami ich plachetníc. Chceli o vetroch vedieť všetko, veď úspech či neúspech obchodnej činnosti závisel vo veľkej miere od vetra. Ľahko pochopiť, prečo vetry dostali svoje mená.
Vo vetroch sa predsa dali rozpoznať vlastnosti charakteristické pre živého tvora: v prvom rade moc, krutosť, svojvoľnosť, nemilosrdnosť, násilie, ale aj náklonnosť a neha. Názvy odzrkadľovali nielen smer vetrov, ale aj ich silu, vlhkosť, sezónnosť, trvanie, stupeň nebezpečenstva a dokonca - v ojedinelých prípadoch - aj užitočnosť.
Homér, najstarší známy grécky básnik, v svojich eposoch Iliada a Odysea poznal len štyri vetry. Zodpovedali svetovým stranám a mali svoje odlišné vlastnosti. Boreas, severný vietor, fúkajúci zo svojho domova v tráckych horách, bol silný a nebezpečný. Notus, južný vietor, bol vlhký a búrlivý. Eurus, východný vietor, bol teplý a topil ťažký sneh na vysokých horských hrebeňoch, ktorý tam nahromadil západný vietor. Zefýros bol západným vetrom, tomu dal Homér dve podoby.
Tvrdí sa, že osem rôznych vetrov identifikoval ako prvý Aristoteles v 4. storočí pred Kr.. V každom prípade, práve Aristoteles usporiadal symetricky vetry do kruhu s veternou ružicou, ukazujúcou na smer vetra, v strede. Zobrazenia ôsmich gréckych bohov vetrov podľa smeru ich prúdenia. Nikde inde v starovekom svete nebolo osem vetrov zobrazených tak majstrovsky, ako na Veži vetrov. Túto unikátnu technickú pamiatku by nemal obísť žiadny turista zavítajúci do Atén.
Od starovekého spisovateľa Vitruvia vieme, že na vrchole strechy bola kedysi umiestnená socha Tritona, pravdepodobne vyrobená z bronzu. Slúžila ako veterná ružica. Triton držal trojzubec, ukazoval ním podľa práve dujúceho vetra na jedného z bohov, teda na jeden z ôsmich vetrov. Triton bol synom Poseidona a Poseidon bol bohom mora a tiež Pánom vetrov. Smer vetrov bol v staroveku veľmi dôležitý, hlavne pre námorníkov, akými boli Aténčania. Rôzne vetry boli často sprevádzané rôznymi typmi počasia.
Rímska agora bola tržnicou, Veža vetrov mala pre obchodníkov praktický význam, lepšie si vedeli vypočítať, na základe informácií ktoré Veža vetrov poskytovala, kedy príde do prístavu loď s ich tovarom.
Na obrázku sú zľava doprava: LIPS, boh juhozápadného vetra; NOTOS, boh južného vetra; EUROS, boh juhovýchodného vetra.
Osem bohov vetra
- BOREAS bol gréckym bohom studeného severného vetra a nositeľom zimy. Jeho meno znamenalo "požierač", zo všetkých vetrov je najkrutejší, prináša zimné počasie, sneh a mráz. Je zobrazovaný ako okrídlený starec, veľmi silný, s prudkou povahou, vo vysokých čižmách a v teplom plášti s dlhými rukávmi. V rukách drží niečo ako roh, znázorňuje sa tým kvílenie severného vetra.
- KAIKIAS bol gréckym božstvom severovýchodného vetra. Jeho meno je v gréčtine výrazom pre zlo alebo zlobu. Na rozdiel od hlavných vetrov spojených s ročnými obdobiami, Gréci spájali Kaikiasa s prudkými letnými búrkami. V umení sa objavuje ako prísny bradatý muž, ktorý zo svojho štítu sype krúpy na bezmocných smrteľníkov.
- APELIOTES bol gréckym božstvom, ktoré predstavovalo východný vietor. Vetry Apeliota prinášali mierne jarné a letné dažde, dôležité najmä pre výživu úrody. Na maľbách a sochách vystupuje ako milý, mladý muž v ľahkej látke a plášti. V plášti nesie ovocie, obilie a niekedy aj kvety, symboly plodnosti, ktorú jeho vietor prináša.
- EUROS bol gréckym božstvom juhovýchodného vetra a považoval sa za obzvlášť dobrý. Predpokladalo sa, že tento vietor prináša osviežujúci dážď, prospešný najmä pre poľnohospodárov. Často sa zobrazuje v gumákoch, zahalený v ľahkom vlajúcom plášti, v ktorom skrýva obilie, ovocie, alebo kvety.
- NOTOS bol gréckym bohom južného vetra. Spájal sa s vysušujúcim horúcim vetrom, prichádzajúcim po východe planéty Sírius, v druhej polovici leta. Verilo sa, že prináša búrky neskorého leta a jesene, poľnohospodári sa ho obávali ako ničiteľa úrody. Je zobrazený ako mladík držiaci prevrátený krčah, leje z neho dážď.
- LIPS bol gréckym božstvom juhozápadného vetra. Je zobrazený ako bosí mladík so svalnatou atletickou postavou, držiaci kormidlo lode. Lips mal nepredvídateľný charakter. Keď prejavil láskavosť, podobne ako jeho brat Apeliotes, prinášal vynikajúci vietor na plavbu. V najhorších prípadoch, podobne ako jeho brat Kaikias, mohol sa stať ničiteľom lodí, prinášal prudký vietor ktorý ničil plavidlá. To však nemuselo byť vždy zlé, ak vezmeme do úvahy, že vietor Lips, počas bitky pri Salamíne, vyhnal na breh perzské lode a zničil loďstvo nepriateľa.
- ZEPHIROS bol gréckym bohom západného vetra. Podľa gréckej mytológie, žil v jaskyni v Trácii, severnom Grécku. Často fúkal počas jari. Je zobrazený ako nahý mladý muž s jarnými kvetmi, nasypanými do záhybu plášťa. Zephiros je najjemnejší z vetrov, je známy ako plodivý vietor, posol jari. Práve preto si ho Botticelli vybral do "Zrodenie Venuše".
- SKIRON bol gréckym bohom severozápadného vetra. V umení sa objavuje ako bradatý muž, ktorý vylieva kotlík so žeravým uhlím, aby zabil rastliny a potrápil ľudí. Jeho meno súvisí so Skirophorionom, posledným z troch jarných mesiacov v Atickom (Aténskom) kalendári. Tam kde jeho brat Kaikias prináša krupobitie, Skiron prináša spaľujúce letné horúčavy a ohnivé blesky búrok. Zaujímavé je, že sa spája aj so samotným začiatkom zimy, keď suchý vzduch zabíja vegetáciu.
Predstavte si, že pôvodne boli mramorové reliéfy vetrov vymaľované, viacfarebné. Detaily na nich boli farbami ešte viacej zvýraznené, napríklad voda lejúca sa z krčahu, žeravé uhlíky sypajúce sa z kotlíka, kvety a ovocie v záhyboch plášťa, ... Mená vetrov, vytesané nad reliéfmi, rovnako ako čiary slnečných hodín, dnes sú už sotva viditeľné. No na rozdiel od iných sôch zo staroveku, ktoré môžete vidieť na aténskych pamiatkach či v múzeách, mramorové reliéfy vetrov na Veži vetrov prežili v dobrom stave viac ako dve tisícročia, bez akéhokoľvek zásahu ľudskej ruky.
Aj napriek tomu všetkému technicky dômyselnému čo sa nachádza na vonkajších stenách veže a jej streche, technicky najvyspelejšie na tú dobu bolo to, čo sa nachádzalo v jej vnútrajšku. Stála tu časomiera, vyspelý technický mechanizmus poháňaný vodou.
Najstaršia meteorologická stanica na svete otvorená pre verejnosť
Horologion - meranie času v Aténach vodnými hodinami
Pre vodné hodiny majú Gréci slovo "clepsydra", dá sa to preložiť ako "zlodej vody“. V Aténach sa clepsydry, vodné hodiny, používali na rôzne účely merania času. Jednoduché clepsydry sa používali na odpočítanie časového úseku napríklad v súdnictve, na prideľovanie časových limitov rečníkom. Tým sa zabezpečilo, že obžalovaní aj žalobcovia mali na súde k dispozícii rovnaký čas na prednesenie reči o žalobe, ako na obhajobu. Súdny systém v Aténach bol súčasťou demokracie, bol posvätný, pričom pravda a spravodlivosť boli prvoradé. K meraniu uplynulého časového úseku sa používala hlinená nádobka. Naplnila sa vodou a tá vytekala malým otvorom, umiestneným pri dne nádobky.
Ak sa súdne konanie z nejakého dôvodu prerušilo, napríklad na preskúmanie dokumentov, otvor v clepsydre sa zazátkoval voskom, kým rečník nemohol pokračovať vo svojej reči.
S postupom času a zdokonaľovaním technológií sa zdokonaľoval aj dizajn clepsydry. Mnohí grécki a neskôr rímski astrológovia a horológovia (zaoberajúci sa meraním času) zdokonaľovali toto jednoduché zariadenie a neustále sa usilovali o väčšiu presnosť merania času. V polovici 1. storočia pred Kr., kedy grécky astronóm Andronikos dohliadal na stavbu svojho Horologionu na Rímskej agore, boli už známe presné anaforické vodné hodiny. Využívali stabilný prítok vody pri konštantnom tlaku a systém ozubených koliesok, spojených s plavákom a ukazovateľom času. Predpokladá sa, že Andronikos spojil vynálezy predchádzajúcich konštruktérov hodín, akými boli Archimedes, Ktésibios a jeho žiak Filón.
Viete že nič presnejšie na meranie času ako vodné hodiny, dlhé stáročia neexistovalo? Vodné hodiny zostali najpresnejším časomerným zariadením až do vynálezu kyvadlových hodín ...
Elementárne bytosti
Elementárne bytosti už starí gréci predpokladali že svet sa skladá zo 4 prvkov - oheň, voda, zem, vzduch. V Indii to zase boli tzv. praprvky - agni =oheň (niekedy tédžas - žiar), ap= vzduch, prthiví = zem, váju = voda, ákaša = priestor, vidžňána = vedomie. Išlo o filozofické predstavy podľa poznatkov vtedajšej doby do ktorých boli neskôr pripletené bytosti, podľa Paracelsa tieto:
- Zem duchovia zeme a hôr sa väčšinou volajú gnómovia alebo pigmajovia. Prechádzajú horninami a zemou v ktorej si aj stavajú svoje príbytky - nevysoké miestnosti s klenutým stropom a podlahou z udupanej hliny. Nepotrebujú vzduch (dýchajú minerály) ani vodu, lebo smäd je vlastný iba ľudským bytostiam. Sú to dve piade vysoký škriatkovia, kt. hľadajú a strážia drahé kovy z kt. razia mince, kt občas darujú dobrým ľuďom. Nemajú radi slnko.
- Vzduch bytosťami vzduchu sú sylfovia (sylvestrovia), ktorý dýchajú vzduch a sú ľudom najbližšie a predstavujú búrku, vietor, krupobitie a iné. Ich znázornenia sú veľmi odlišné.
Tabuľka: Bohovia vetra a ich charakteristika
| Boh vetra | Smer vetra | Charakteristika |
|---|---|---|
| Boreas | Sever | Studený, krutý, prináša zimu a sneh |
| Kaikias | Severovýchod | Prudké letné búrky, krupobitie |
| Apeliotes | Východ | Mierne jarné a letné dažde, plodnosť |
| Euros | Juhovýchod | Osviežujúci dážď, prospešný pre poľnohospodárov |
| Notos | Juh | Horúci, vysušujúci, búrky koncom leta a na jeseň |
| Lips | Juhozápad | Nepredvídateľný, dobrý vietor na plavbu alebo ničiteľ lodí |
| Zephyros | Západ | Jemný, plodivý, posol jari |
| Skiron | Severozápad | Spaľujúce letné horúčavy, ohnivé blesky búrok |
Zoznam niektorých ďalších bytostí z gréckej mytológie
- Acromantula obludný pavúk s ôsmimi očami, vie rozprávať ľudskou rečou, pochádza z Bornea. K jeho charakteristickým znakom patria husté čierne chlpy, rozpätie nôh až 5 metrov, čeľuste ktorými hlasno cvaká keď je rozrušená alebo nahnevaná a jedovaté výlučky.
- AMFISBÉNA Legendárny grécky netvor s hlavou na oboch koncoch tela, ktorý sa vedel pohybovať dopredu aj dozadu. Keď jedna hlava zaspala, druhá ostala na stráži.
- HARPIE Tieto bytosti z gréckej mytológie mali hlavu a hruď ženy, ale orlie krídla i pazúry. Boli odporne zapáchajúce, špinavé a s obrovským apetítom.
- HYDRA Grécky vodný had s mnohými ohyzdnými ľudskými hlavami - ich počet sa v jednotlivých príbehoch mení od deviatich po rovnú stovku pričom jedna je nesmrteľná. Zakaždým keď jej odťali hlavu vyrástli namiesto nej dve ďalšie.