Antika je súhrnný názov pre grécky a rímsky starovek a jeho kultúru. Antická literatúra je najstaršou, súčasne veľmi významnou a svojim vplyvom dodnes pôsobiacou epochou v literárnej tvorbe Európy.
Znaky antickej literatúry:
- Je prvou európskou literatúrou.
- Trvanie - 9. storočie p. n. l. - 5. storočie n. l.
- Tematickým zdrojom tvorby bola mytológia, história a súčasnosť - život človeka.
- Diela sú písané v nárečiach, ale boli si natoľko blízke, že si Gréci z rôznych častí rozumeli.
- Najstaršie diela sú datované do 9. storočia p. n. l.
Mýtus alebo báj je epický útvar, v ktorom sa podáva ľudový výklad o jave či veci, ktorý človeka nabáda k premýšľaniu a nie je samozrejmý. Súbor mýtov sa nazýva mytológia či bájoslovie. Ľudia v mýtoch vyjadrujú svoje predstavy o pôvode sveta a vzniku života na Zemi, o prírodných úkazoch, o striedaní ročných období, o vychádzaní a zapadaní slnka a podobne. Vo svojich predstavách pripisujú ľudia nevysvetliteľné javy bohom, polobohom a iným nadprirodzeným bytostiam. Ľud si mýtami vysvetľuje aj vznik názvov krajín, morí, kvetov. Mýty sa tradovali z pokolenia na pokolenie.
Delenie bájí:
- Báje o pôvode neba a zeme.
- Báje o pôvode človeka, zvierat, rastlín, názvov.
- Báje o objavoch vecí, remesiel, vied a umení.
- Báje o predkoch, hrdinoch národných kultúr, obrancoch rodu.
Grécke náboženstvo nebolo monoteistické ako väčšina dnešných. Staroveký Gréci uctievali pomerne veľké množstvo rôznych bohov a polobohov. Niektorý boli uctievaný na celom území (napr. Zeus, Athéna, Héra,...) a pokladali sa za najvyššie božstvo. Iní boli špecifický len pre niektoré oblasti a v niektorých prípadoch sa dokonca stávalo, že väčšie sídlo malo aj svojich vlastných bohov. Ich rodostrom mali Gréci prepracovaný do detailov. Kto bol koho syn, matka, manžel...podobne to bolo aj s povahami jednotlivých obyvateľov Olympu.
Grécky bohovia sa veľmi líšili od dnešnej predstavy Boha. Mali povahy podobné ľudským a veľakrát zostupovali na Zem v rôznych podobách aby pomáhali ale veľa ráz tiež škodili. Nebolo ojedinelé ani to, aby boh počal so smrteľnou ženou dieťa (poloboha). S tohto dôvodu sa Gréci svojich božstiev rovnako báli ako ich milovali.
Vznik sveta (kozmogónia):
Na počiatku bol Chaos: bezodná prázdnota alebo zmätok živlov; a prvou pôsobivou silou na svete bol Eros, „Láska“. Z chaosu sa zrodili Nyx, Erebos, Tartaros a Gaia, „Zem“, ktorá porodila Urana, „Nebo“. Títo dvaja boli manželia. Potom Uranos objal Gaiu, a z tohto objatia vznikli Hekatoncheirovia, „storukí obri“, (Briareos, Kottos a Gyes). Ich potomkami boli Kyklopi, „guľatookí“ obri, (Brontes, Steropes a Arges), ktorí mali jediné guľaté oko uprostred čela. Oni zhotovujú Diovi blesky vo svojich podzemných dielňach pod vedením Hefaista. Sám Uranos sa zhrozil nad svojimi príšernými deťmi; spútal ich a zvrhol do Tartaru, priepasti rovnako vzdialenej od Zeme ako Zem od Neba.
Hlavní bohovia Olympu:
- GAIA - bohyňa zeme a sama Zem. Bola matkou všetkého, čo na zemi žilo a rástlo.
- ÚRANOS - boh neba a samo nebo, prvý vládca nad svetom po prvopočiatočnom Chaose. Zrodil sa bez otca z matky zeme Gaie, a keď ovládol svet, spojil sa s ňou v manželstve.
- ZEUS - najvyšší boh starých Grékov. Hoci bol Zeus absolútnym vládcom, nevládol celkom neobmedzene. Nad všetkými bohmi a ľuďmi, i nad samým Diom, vládlo ešte niečo vyššie, nevyspytateľné a nezmeniteľné : osud.
- HÉRA - Diova sestra a manželka, bohyňa sobášov a pôrodov; symboly: ľalia, krava, páv.
- POSEIDÓN - Diov brat, boh morí a prameňov; symboly: trojzubec, kôň, ryba.
- ATHÉNA - dcéra Dia a Métis, bohyňa dôvtipu, umenia a remesiel, mieru a vojny; symboly: štít, kopija, oliva, sova.
- APOLLÓN - Apolón syn Dia a Léto, dvojička Artemis, boh slnečného svetla, veštby, poézie, hudby.
- ARTEMIS - dcéra Dia a Léto, bohyňa zveri, lovu, rastlín, detí, mesačného svitu; symboly: céder, laň, strieborný luk.
- HÁDES - Hádes Diov brat, boh podsvetia a strážca mŕtvych.
- AFRODITA - bohyňa lásky a krásy, najkrajšia z bohýň antických mýtov. Gréci jej zasvätili myrtu, ružu, jablko, mak, holubicu, delfína, lastovičku a lipu.
- EROS - objavil sa po zrode Gaie a Urana, pomocník Afrodity, boh spôsobujúci príťažlivú silu (aj) lásky svojimi šípmi.
- ARÉS - syn Dia a Héry, boh vojny. Pre vojnu vedenú múdro a teda vojnu víťaznú bola symbolom Palas Aténa.
- HÉFAISTOS - syn Dia a Héry, boh ohňa a kováčstva, zbrojár bohov a staviteľ príbytkov bohov. Na Olympe si zriadil kováčsku dielňu, kde vyrábal zbroj nielen pre bohov, ale i ľudských hrdinov.
- HESTIA - bohyňa rodinného krbu. Rozhodla sa zachovať večné panenstvo. Tak Zeus rozhodol, že sa stane ochrankyňou domáceho kozubu, rodiny. Pre Grékov bola rodinou aj obec i štát, takže sa nakoniec stala ochrankyňou obcí i štátov.
- DIONÝZOS - syn Dia, boh vína, plodnosti, úrody a divadla; symbol: vínna réva.
Reliéf zobrazujúci postavy gréckej mytológie
Frazeológia v gréckych mýtoch
Frazeologická jednotka je ustálené slovné spojenie s obrazným významom.
- Pandorina skrinka (Pandóra) - Pandorina skrinka sa stala symbolom zhubného daru a pôsobiska zla. Otvoriť Pandorinu skrinku znamená priviesť zlo, chorobu, biedu, útrapy...
- Tej najkrajšej (Paris) - Bohyne chceli, aby si vybral spomedzi nich najkrajšiu. Aténa mu sľúbila, že ak vyberie ju, bude najslávnejším vojvodcom. Bohyňa Héra mu sľúbila moc a Afrodita najkrajšiu ženu na svete. Paris si vybral Afroditu.
- Sizyfovská práca (Sizyfos) - ťažká a namáhaná práca, ktorá je úplne zbytočná. Musí váľať do kopca balvan mramoru, a keď je už na skoro vrchole, balvan sa skotúľa späť na začiatok. Znova a znova musí Sizyfos opakovať márnu robotu a jeho utrpenie nikdy neskončí.
- Achillova päta (Achilles) - ľahko zraniteľné miesto. Päta, za ktorú ho pri danom akte matka držala, však zostala suchá a stala sa tak jediným zraniteľným miestom na Achillovom tele. A práve tam ho zasiahla smrtiaca Paridova strela.
- Nosiť sovy do Atén - robiť niečo, čo je zbytočné, neefektívne. Atény totiž patrili na sklonku antiky medzi najvýznamnejšie strediská kultúry, umenia a vedy; a sova, vták zasvätený patrónke tohto mesta, bohyni múdrosti Aténe, predstavovala symbol múdrosti a charakteristický znak Atén. Importovať teda sovy, symboly múdrosti do Atén, strediska vzdelanosti, by bolo asi také nezmyselné, ako hrach na stenu hádzať, vodu sitom prelievať alebo drevo do lesa nosiť.
- Danajský dar - dar prinášajúci nešťastie, skazu, ľstivosť. Tento frazeologizmus sa viaže Grékov - Danajcov, ktorí pri obliehaní Tróje nechali pred Trójou ako dar veľkého dreveného koňa, v ktorom boli ukrytí vojaci. Pretože Gréci neboli nablízku, Trójania koňa presunuli do vnútra hradieb.
- Pygmaliónová nevesta - sochár Pygmalion si vymodeloval sochu krásnej ženy, ktorá bola taká krásna, že sa do nej zamiloval.
Mýtus o Narcisovi
Narcis, Narkissos (grécky) alebo Narcissus (latinsky). Všetko sa zmenilo až vtedy, keď sa vraj doňho zamilovala nymfa Echo. Echo sa previnila voči bohyni Hére tým, že pred ňou ochraňovala zálety jej manžela boha Dia. Počas nich slovne zabávala Héru. Keď však Héra sprisahanie odhalila, nahnevala sa a mladé uvravené dievča zakliala tak, že od tej doby nevedelo samo od seba prehovoriť. Vedelo len opakovať posledné slová po iných.
Keď raz v lese kde žila, stretla krásneho Narcisa, okamžite k nemu zahorela láskou. No nedokázala sa mu prihovoriť. Narcis o ňu nestál, pohrdol ňou a navyše ju nechal samotnú a neschopnú vyjadriť k nemu svoje city. Spôsobil jej nesmierne utrpenie a žiaľ. Echo sa z lásky utrápila, pomaly sa strácala, až z nej ostal len hlas ozývajúci sa horou a lesom.
Bohovia to nenechali len tak a rozhodli sa potrestať Narcisa tým, že sa zamiloval do vlastného obrazu. Tvrdí sa, že človek, ktorý nemá rád seba, nemôže mať rád ani ostatných. Avšak pre ,,narcisa“ to neplatí. Žltý kvietok narcis sa spojil s jeho smrťou.
Narcizmus alebo sebaláska je patologický stav charakterizovaný nadmerným záujmom o vlastnú osobu, nazvaný podľa Narcisa. Málokto však vie, že pre mladého Narcisa bolo zahľadenie sa do vlastnej podoby osudom a zároveň trestom.
V najznámejšej verzii príbehu o Narcisovi, a to v Ovídiových Metamorfózach, na počiatku všetkého stojí veštba. Veštcom v tomto prípade bol bájny slepec Teiresias, ktorý svoj dar videnia nadobudol pri hádke Dia a Héry.
Manželský pár z Olympu sa dohadoval o tom, kto má z lásky väčšiu rozkoš, či muži alebo ženy, pričom Zeus tvrdil, že ženy. Na rozsúdenie si prizvali Teireisia, ktorý predtým niesol aj ženské telo, a ten dal zapravdu Diovi. Héra sa nahnevala a Teireisia potrestala tým, že ho zbavila zraku. A keďže žiadny olympský boh nemohol odvrátiť kliatbu iného boha, Zeus sa rozhodol, že Teireisiovi dá do daru iný zrak, a tým bol zrak vnútorný.
Prvou, ktorá mala zakúsiť slepcov jasnovid, bola krásna víla Liriopé, ktorá sa mala stať matkou krásneho syna Narcisa. Ako plynul čas a chlapec skrásnel, prirodzene na seba pútal pozornosť žien, dievčat, víl, nejedna sa doňho zamilovala a on všetky rad-radom odmietal. Vždy z toho vyviazol bez rán a bolesti, narozdiel od sklamaných nápadníčok.
Všetko sa zmenilo, keď sa doňho zamilovala nymfa Echo. Echo bola dievčaťom, ktoré sa previnilo voči Hére tým, že pred ňou ochraňovalo Diove zálety, zabávalo ju, kým sa Zeus stihol aj s milenkou ukryť na inom mieste. Héra sa po odhalení takéhoto sprisahania opäť nahnevala a zostala verná svojim trestom, preto mladé uvravené dievča zakliala tak, že od tej doby nevedelo samo od seba prehovoriť, vedelo len opakovať slová a konce slov po iných. Echo sa stala ozvenou.
A tak, keď sa stretla s Narcisom, sama sa mu nedokázala prihovoriť. Pri love sa vzdialil od družiny a zamotal sa do húštiny a Echo, ktorá k nemu okamžite zahorela citom, sa mu vrhla na pomoc. Presne tak, ako bolo predpovedané a ako tento príbeh všetci poznáme, Narcis pri pití vody z čistého prameňa zazrie na hladine obraz krásneho chlapca, do ktorého sa v okamihu zamiluje, zahorí preňho celou svojou bytosťou.
Caravaggio Narcissus