Olympskí bohovia sa správali skôr ako skupina hipíkov, než ako rada správcov sveta. Jednoznačným dôkazom toho, že takéto tvrdenie vôbec nie je zveličené, je - ako uvidíme ďalej - aj život Dionýza. Vnímame ho ako boha vína a všetkého, čo je s vínom spojené.
Dionýzos: Najvplyvnejší boh VŠETKÝCH ČIAS | DOKUMENT
Bol patrónom ovocných sadov, ovocia a vegetácie, ale aj plodnosti, rituálneho šialenstva a šialencov ako takých, náboženskej extázy, slávností a divadla. Poznáme ho z nepreberného množstva vyobrazení, väčšinou ako veselého chlapíka, stojaceho či sediaceho, mladého aj starého, ale väčšinou s korunou z vínnej révy na hlave a s čašou vína v ruke. Jeho život však vôbec nebol jednoduchý a veselý, nebola to prechádzka ružovým sadom. Teda, aspoň podľa toho, ako o ňom referujú starogrécke mýty.
Dionýz, boh vína, plodnosti, divadla a náboženskej extázy, je jednou z najzložitejších a najfascinujúcejších postáv gréckeho panteónu. Jeho život a atribúty sú plné paradoxov a kontrastov, čo ho robí obzvlášť zaujímavým pre štúdium.
Áno, aj opilci, pijani, a dokonca i občasní konzumenti vína, majú svoje božstvo. Hoci v našich zemepisných šírkach si vinári pravdepodobne najčastejšie spomenú na sv. Je pravda, že mnohí z nás pod ťarchou promile zabudnú i vlastné meno, ale v prípade boha všetkých opilcov a bohémov to prišlo priam až do extrému. Starovekí Gréci ho volali Dionýz, Rimania Bakchus. V historických prameňoch však nájdeme jeho označenie aj ako Liber.
Hoci si ho väčšina z nás zo školských lavíc pamätá ako boha vína, hýrenia a opilcov, mal toho na starosti o niečo viac. Nie o veľa, predsa len veľké božské úrady vyžadovali evidentne aj v staroveku viac zodpovednosti, no zopár povinností okrem vína samotného sa mu predsa len ušlo.
Je ťažko povedať, či je dôvodom jeho rôznorodého zobrazovania fakt, že v starovekom Ríme o zrkadlovke ešte ani nechyrovali, alebo jeho záľuba v kostýmoch, no pravdou je, že vo vyobrazeniach má Bakchus mnoho podôb. Zobrazuje sa aj ako zdatný urastený mladík, aj ako postarší bradatý pánko s bruchom ako keby prehltol sud.
Víno sa tešilo úcte aj iných bohov a azda preto sa dostal Bakchus do ich partičky, napriek svojmu špecifickému pôvodu. S jeho narodením to nebolo však vôbec jednoduché. Legendy tvrdia, že jeho ľudskú matku spálili plamene po tom, čo uvidela Dia / Jupitera v jeho božskej podobe, čo bolo smrteľníkom zakázané. A keďže bola v tom čase tehotná, božský otec zasiahol, aby svojho syna zachránil. Údajne ho prišil k svojmu stehnu a tam ho opatroval až kým neprišiel jeho čas.
Jeho vychovávateľom a vzorov v hýrení bol Silenus, ktorý ho však okrem lásky k vínu poučil aj o bezpečnom šoférovaní... Tento boh si po celý rok užíval žúrku ako sa patrí. Tú však človek neprežíva sám a v jeho prípade to nebola výnimka. Jeho parťákmi boli satyrovia - muži s kozími rohami a kopytami, ktorí mali takmer stále erekciu.
Dionýz / Bakchus zasadol k božskému stolu na Olympe / Panteóne ako posledný z bohov. Mohol za to samozrejme jeho pôvod a zrodenie. Aj napriek tomu, že bol božským Benjamínkom, bol u kolegov veľmi populárny. Nečudo...
Bakchanálie boli pôvodne pomerne pokojné rituály, ktoré sa konali v polovici marca a boli určené výhradne ženám. Neskôr sa to však trochu zvrhlo. Začali sa ich zúčastňovať aj muži a stali sa rozšírenou zábavkou i päť krát do mesiaca. Víno tieklo prúdom, neviazaná zábava a sexuálne orgie boli ich hlavnými znakmi. Boli tak divoké, že ich rímsky senát nakoniec zakázal. Tvrdí sa však, že dôvodom neboli vyššie spomínané aktivity. Tie koniec koncov obľubovali i rímski senátori.
Pôvod a Narodenie Dionýza
Dionýzov pôvod je obostretý tajomstvom a existuje viacero verzií jeho narodenia. Najznámejšia hovorí, že bol synom boha Dia a smrteľníčky Semely. Zeus, zamilovaný do Semely, sa jej zjavil v plnej božskej kráse, čo ju spálilo na popol. Zeus zachránil nenarodeného Dionýza a zašil si ho do stehna, kde donosil dieťa až do jeho narodenia.
Iná verzia hovorí, že Dionýz bol synom Dia a Persefony, kráľovnej podsvetia. V tejto verzii bol Dionýz roztrhaný na kúsky Titanmi, ale jeho babička, bohyňa Rea, ho znovu poskladala a oživila.
Boh Dionýzos sa narodil dvakrát. Existovali totiž dvaja Dionýzovia, starší a mladší. Ten mladší bol zároveň akousi reinkarnáciou toho staršieho. Prvého Dionýza, známeho aj pod menom Zagreus, splodil - tak ako to na Olympe bývalo zvykom - vrchný boh Zeus, v tomto prípade so svojou dcérou Persefonou. Diovi nepriatelia Titáni vzali dieťa z kolísky, roztrhali ho zubami a jedli jeho surové mäso. Bohyne Aténe sa však podarilo zachrániť Zagreovo srdce, vložila ho do sadrovej figúrky a tej vdýchla život.
Atribúty a Symboly Dionýza
Dionýz je často zobrazovaný s rôznymi atribútmi a symbolmi, ktoré odrážajú jeho povahu a funkcie:
- Víno: Najvýraznejší symbol Dionýza, predstavuje extázu, uvoľnenie a únik od každodenných starostí.
- Brečtan: Rastlina, ktorá je vždy zelená, symbolizuje Dionýzovu nesmrteľnosť a životnú silu.
- Tyrsos: Palica ovinutá brečtanom a viničom, zakončená píniovou šišku, symbolizuje plodnosť a extatické náboženské obrady.
- Panter alebo leopard: Zviera, ktoré často sprevádza Dionýza, symbolizuje divokosť a nespútanosť.
- Býk: Zviera obetované Dionýzovi, symbolizuje silu a plodnosť.
Dionýzove sprievodné bytosti zahŕňajú satyrov (napoly ľudia, napoly zvieratá), mainády (extatické nasledovníčky) a Siléna (starého, opitého satyra, Dionýzovho učiteľa a sprievodcu).
Okrem iného priniesol ľuďom sadenice vínnej révy a naučil ich pripravovať z nej opojný nápoj. V družine mal Satyrov, mainady - bakchantky, Kentaurov, nymfy, Múzy. V antike bol Dionýzov kult zmenený na štátne slávnosti - Dionýzie.
Význam v Gréckej Kultúre
Dionýz bol dôležitým bohom v gréckej kultúre, ktorého kult sa spájal s:
- Divadlom: Dionýz bol patrónom divadla a divadelné predstavenia boli súčasťou dionýzovských slávností.
- Plodnosťou: Dionýz bol bohom plodnosti a úrody, a jeho kult sa spájal s oslavou prírody a životnej sily.
- Extázou: Dionýz bol bohom extázy a náboženského vytrženia, a jeho kult umožňoval ľuďom uniknúť od každodenných starostí a spojiť sa s božským.
Dionýzovské slávnosti boli dôležitou súčasťou gréckeho náboženského života. Slávnosti zahŕňali procesie, obete, divadelné predstavenia a extatické tance. Tieto slávnosti umožňovali ľuďom oslavovať život, plodnosť a božskú prítomnosť v prírode.
Dionýz a Thassos
Keď starovekí Gréci hovorili o grécky boh lásky a života, ich myšlienky neraz mierili k Thassosu. Podľa legendy práve tu ochutnal Dionýz svoje prvé hrozno a naučil miestnych premieňať ho na víno, ktoré rozväzuje jazyky a otvára srdcia. Dodnes rastú vinohrady na strmých terasách nad Limenasom; slaný vánok a poobedné slnko dávajú odrodám Limnio a Krasato nezameniteľnú minerálnu stopu.
Prejdite starou agorou a zastavte sa pri pozostatkoch antického Chrámu Dionýza - pernatej vôni oregana, puklinách altarnej dosky a pohľade na more sa nedá odolať. V neďalekom archeologickom múzeu reliéfy zobrazujú boha s lícnymi strapcami hrozna: hmatateľný dôkaz, že jeho príbeh tu nezostal len v básňach.
Dionýzove bakchanálie pretavilo moderné vinárstvo Košljari: podvečerná degustácia končí, keď sa za Ipsarionom utopí posledný lúč. Hospodár prirovnáva rubínové Limnio k krvi, ktorou afrodita bohyňa poliala divoké ruže rastúce medzi terasami. Dlhé tóny červeného ovocia a bylín presvedčia každého, že boh vina stále kraľuje ostrovnej pôde.
Ďalší Grécki Bohovia
Pre Grékov bolo modlenie a obetovanie bohom súčasťou každodenného života. Nižšie je uvedený zoznam ďalších gréckych bohov.
- Afrodita: grécka bohyňa lásky, Rimania ju nazývali Venušou. Bola to najkrajšia z gréckych bohýň. Bola dcérou boha Dia a bohyne Dioné, zrodila sa z morskej peny na ostrove Cyprus. Hoci bola Afrodita bohyňou lásky, nemala šťastné manželstvo. Najvyšší boh Zeus jej pridelil toho najškaredšieho boha. Bol to Hefaistos, boh všetkých kováčov. Afrodita hľadala lásku tam, kde sa jej ponúkala. S bohom vojny Areom mala napríklad 5 detí. Ľudia ju uctievali a stavali jej chrámy. Zo zvierat jej zasvätili delfína, holubicu, lastovičku a vrabca. Z rastlín mak, ružu a z ovocia jablko.
- Apollo: Bol boh svetla a slnka, lekárstva, umenia, múz, ochranca života a poriadku, neomylný strelec a veštec. Bol synom boha Dia a bohyne Lété.
- Ares: Bol bohom vojny, vraždenia. V Ríme mu hovorili Mars. Bol synom Héry a Dia.
- Artemis: Bola dcérou bohyne Lété a boha Dia. Bola bohyňou lovu, mesiaca, zvierat a rastlín. Jej zasvätený chrám je jedným zo siedmich divov sveta. Nachádza sa v Efeze na území Turecka. Chrám sa nezachoval, hoci v blízkosti je veľa dochovaných pamiatok. Príčinou jeho skazy bal požiar v r.356 pred n.l.
- Athena: Narodila sa bez matky, vyskočila priamo Zeusovi z hlavy. Bola ochrankyňa miest a bohyňa vied, múdrosti, spravodlivosti a práva. Pallas znamená víťazná. Bola najmilšou Diovou dcérou.
- Déméter: bola Diova sestra. Bola bohyňou úrody, plodnosti, zeme a roľníctva. Mala dcéru Persefonu, ktorú jej uniesol Hádes a syna Plúta, ktorý sa stal bohom bohatstva.
- Dioné: Tvorila s Diom snáď pôvodnú dvojicu (rovnaký koreň slova). K tejto božskej dvojici sa Gréci obracali s prosbou o veštbu. Podľa Homéra splodila s Diom Afroditu. Neskôr bola Dioné stotožnená s Hérou, ktorú všeobecne považovali za Diovu manželku.
- Eós alebo Auróra: milovala všetko mladé a svieže. S bohom hviezd Astraiom mala dcéru Zorničku, syna Fosfora (Lucifera) a synov Zefyra, Borea, Nota a Eura. Ani deti ju však nedonútili, aby bola svojmu partnerovi verná. Podľa povestí najviac milovala Titona, za ktorého sa napokon aj vydala. Žila s ním v harmonickom manželstve pokiaľ bol mladý a krásny. Keď žiadala u Dia pre svojho vyvoleného nesmrteľnosť, zabudla dodať, že chce aj večnú mladosť. A keď sa úbohému manželovi objavili prvé šediny vo vlasoch, milovať ho už nemohla. Ako bezmocného starca ho zavrela do izby, aby sa vyhla pohľadu na jeho schátranosť. Niektorí dokonca tvrdia, že ho premenila na cvrčka, aby nepočula jeho starecký hlas.
- Euterpe: Múza, ktorá ochraňuje hudbu a lyriku. Jej atribútom je flauta.
- Hádes: bol rovnako vznešeného pôvodu ako Zeus a Poseidón, ale medzi olympských bohov sa zvyčajne nerátal. Jeho ríša bola hrozná, kto do nej vstúpil, stratil všetko, i nádej. Údel mŕtvych bol v Hádovej ríši smutný a ľudia dávali prednosť aj najhoršiemu životu na svete pred smrťou.
- Hefaistos: boh ohňa a kováčstva. Mýty ho zobrazujú ako ramenatého krívajúceho boha. Bol najškaredším zo všetkých bohov.Za manželku mal bohyňu lásky a krásy Afroditu. Jeho matkou je Héra.
- Hélios: Grécky boh Slnka. Podľa legiend je žiarivý boh so zlatými vlasmi a korunou z jasných lúčov.
- Héra: Bola manželkou Zeusa a zároveň jeho staršou sestrou. boha vojny Área, božského kováča a zbrojára Héfaista a bohyňu večnej mladosti Hébu. Hébu a Area mala s Diom, Hefaista porodila sama.
- Hermes: Bol nielen poslom bohov, ale sprevádzal mŕtvych do podsvetia, ujímal sa obchodníkov, rečníkov, pútnikov a dokonca držal ochrannú ruku nad zlodejmi a podvodníkmi. Bohovia si ho obľúbili pre jeho šikovnosť a obratnosť. Zverovali mu tie najobtiažnejšie úlohy.
- Hestia: bola panenskou bohyňou domáceho krbu a ochrankyňou rodín, chránila obce a štáty.
- Kalliope: Múza, ktorá ochraňuje epos. Jej atribútom je kniha a svitok.
- Kleió: Múza, ktorá ochraňuje dejepis a filozofiu.
- Melpomené: Múza, ochraňujúca spev a tragédiu.
- Morpheus: boh sna a spánku.
- Polhymnia: Múza vážneho spevu, sprevádzaná hudbou.
- Poseidon: Boli mu podriadení všetci morskí bohovia a živočíchy. Mal mocný trojzubec, ktorým búril i krotil vlny, a keď ním udrel o zem, vyvolal zemetrasenie. Za manželku si vybral bohyňu Amfitrídu a s ňou mal syna Tritóna, ktorý bol napolo človek a napolo ryba.
- Tália: múza komédie.
- Terpsichoré: múza tanca.
- Zeus: Bol vládcom všetkých bohov. Vládol bleskom, hromom a búrkam. Bol synom Rhei a Kronosa. Mal 5 súrodencov (Hestiu, Héru, Poseidona, Hádesa a Deméter ). Mal mnoho detí, ale iba 3 so svojou manželkou.
| Meno | Popis | Atribúty |
|---|---|---|
| Dionýz | Boh vína, plodnosti, divadla a extázy | Víno, brečtan, tyrsos, panter, býk |
| Afrodita | Bohyňa lásky a krásy | Delfín, holubica, lastovička, vrabec |
| Apollo | Boh svetla, slnka, lekárstva a umenia | Luk, lýra |
| Artemis | Bohyňa lovu, mesiaca, zvierat | Luk, šípy |
| Zeus | Vládca bohov | Blesk, orol |