Starovekí Gréci boli presvedčení, že ich život ovplyvňujú bohovia ľudskej podstaty. Bohov mali na všetko, aj prírodné sily zosobnili do jednotlivých bohov a bohýň. Osem bohov riadilo počasie, Zefyr (Zephiros) bol bohom západného vetra. Vydajme sa za ním a za jeho siedmimi bratmi, na Rímsku agoru do Atén.
Grécka spoločnosť bola silne závislá na plachtení, námorníctvo bolo nevyhnutné pri obrane a obchode so susednými štátmi a kráľovstvami. Gréci verili, že mocné okrídlené božstvá sú skutočným vetrom pod plachtami ich plachetníc. Chceli o vetroch vedieť všetko, veď úspech či neúspech obchodnej činnosti závisel vo veľkej miere od vetra. Ľahko pochopiť, prečo vetry dostali svoje mená. Vo vetroch sa predsa dali rozpoznať vlastnosti charakteristické pre živého tvora: v prvom rade moc, krutosť, svojvoľnosť, nemilosrdnosť, násilie, ale aj náklonnosť a neha.
Homér, najstarší známy grécky básnik, v svojich eposoch Iliada a Odysea poznal len štyri vetry. Zodpovedali svetovým stranám a mali svoje odlišné vlastnosti. Boreas, severný vietor, fúkajúci zo svojho domova v tráckych horách, bol silný a nebezpečný. Notus, južný vietor, bol vlhký a búrlivý. Eurus, východný vietor, bol teplý a topil ťažký sneh na vysokých horských hrebeňoch, ktorý tam nahromadil západný vietor. Zefýros bol západným vetrom, tomu dal Homér dve podoby.
Tvrdí sa, že osem rôznych vetrov identifikoval ako prvý Aristoteles v 4. storočí pred Kr.. V každom prípade, práve Aristoteles usporiadal symetricky vetry do kruhu s veternou ružicou, ukazujúcou na smer vetra, v strede. Zobrazenia ôsmich gréckych bohov vetrov podľa smeru ich prúdenia. Nikde inde v starovekom svete nebolo osem vetrov zobrazených tak majstrovsky, ako na Veži vetrov. Túto unikátnu technickú pamiatku by nemal obísť žiadny turista zavítajúci do Atén.
Rímska agora a Horologion, známy ako Veža vetrov
Vežu vetrov, Big Ben antického sveta a prvú meteorologickú stanicu na svete, môžete uvidieť v Rímskej agore. Rímska agora leží východne od Aténskej agory. K Rimanom má v skutočnosti len malý vzťah, okrem toho, že svoje meno získala preto, že bola postavená počas 1. storočia pred Kr., teda počas vrcholného obdobia Rímskej ríše, aby slúžila rastúcemu počtu obyvateľov Atén. Zatiaľ čo Aténska agora bola predovšetkým miestom politických stretnutí, Rímska agora bola hlavne tržnicou.
Najdôležitejšou a najznámejšou budovou vo vnútri Rímskej agory bol rozhodne Horologion, známy aj ako Veža vetrov. Unikátnu stavba postavil v polovici 1. stor. pred Kr. Andronikos Kyrrhestos z Kyrrosu v Macedónsku. Predpokladá sa že Andronikos, významný grécky astronóm, inžinier a architekt, bol aj sponzorom výstavby technického skvostu. Horologion je dnes známejší ako Veža vetrov, vďaka precízne z mramoru vytesaným reliéfom s vyobrazeniami ôsmich vetrov a ich mien, ktoré zdobia hornú časť ôsmich bočných stien veže.
Veža Vetrov je oveľa viacej ako len architektonickým a umeleckým exponátom. Je to aj starobylá hodinová veža, jediná budova na svete, ktorá mala slnečné hodiny na všetkých ôsmich stranách fasády. Všetkých osem slnečných hodín malo bronzovú tyč nazývanú Noma, ktorá vrhala na stenu tieň. Ten putoval po fasáde počas dennej doby. Veža vetrov bola jedinou budovou na svete, na ktorej boli slnečné hodiny na všetkých svetových stranách.
Od starovekého spisovateľa Vitruvia vieme, že na vrchole strechy bola kedysi umiestnená socha Tritona, pravdepodobne vyrobená z bronzu. Slúžila ako veterná ružica. Triton držal trojzubec, ukazoval ním podľa práve dujúceho vetra na jedného z bohov, teda na jeden z ôsmich vetrov. Triton bol synom Poseidona a Poseidon bol bohom mora a tiež Pánom vetrov.
Veža vetrov mala pre obchodníkov praktický význam, lepšie si vedeli vypočítať, na základe informácií ktoré Veža vetrov poskytovala, kedy príde do prístavu loď s ich tovarom.
Veža vetrov v Aténach
Prehľad ôsmich gréckych bohov vetra:
- BOREAS - boh severného vetra. Zobrazovaný ako okrídlený starec, veľmi silný, s prudkou povahou, vo vysokých čižmách a v teplom plášti s dlhými rukávmi. V rukách drží niečo ako roh, znázorňuje sa tým kvílenie severného vetra.
- KAIKIAS - boh severovýchodného vetra. V umení sa objavuje ako prísny bradatý muž, ktorý zo svojho štítu sype krúpy na bezmocných smrteľníkov.
- APELIOTES - boh východného vetra. Na maľbách a sochách vystupuje ako milý, mladý muž v ľahkej látke a plášti. V plášti nesie ovocie, obilie a niekedy aj kvety, symboly plodnosti, ktorú jeho vietor prináša.
- EUROS - boh juhovýchodného vetra. Často sa zobrazuje v gumákoch, zahalený v ľahkom vlajúcom plášti, v ktorom skrýva obilie, ovocie, alebo kvety.
- NOTOS - boh južného vetra. Je zobrazený ako mladík držiaci prevrátený krčah, leje z neho dážď.
- LIPS - boh juhozápadného vetra. Je zobrazený ako bosí mladík so svalnatou atletickou postavou, držiaci kormidlo lode.
- ZEPHIROS - boh západného vetra. Je zobrazený ako nahý mladý muž s jarnými kvetmi, nasypanými do záhybu plášťa.
- SKIRON - boh severozápadného vetra. V umení sa objavuje ako bradatý muž, ktorý vylieva kotlík so žeravým uhlím, aby zabil rastliny a potrápil ľudí.
Predstavte si, že pôvodne boli mramorové reliéfy vetrov vymaľované, viacfarebné. Detaily na nich boli farbami ešte viacej zvýraznené, napríklad voda lejúca sa z krčahu, žeravé uhlíky sypajúce sa z kotlíka, kvety a ovocie v záhyboch plášťa, ... Mená vetrov, vytesané nad reliéfmi, rovnako ako čiary slnečných hodín, dnes sú už sotva viditeľné. No na rozdiel od iných sôch zo staroveku, ktoré môžete vidieť na aténskych pamiatkach či v múzeách, mramorové reliéfy vetrov na Veži vetrov prežili v dobrom stave viac ako dve tisícročia, bez akéhokoľvek zásahu ľudskej ruky.
Horologion - meranie času v Aténach vodnými hodinami
Pre vodné hodiny majú Gréci slovo "clepsydra", dá sa to preložiť ako "zlodej vody“. V Aténach sa clepsydry, vodné hodiny, používali na rôzne účely merania času. Jednoduché clepsydry sa používali na odpočítanie časového úseku napríklad v súdnictve, na prideľovanie časových limitov rečníkom. S postupom času a zdokonaľovaním technológií sa zdokonaľoval aj dizajn clepsydry.
V polovici 1. storočia pred Kr., kedy grécky astronóm Andronikos dohliadal na stavbu svojho Horologionu na Rímskej agore, boli už známe presné anaforické vodné hodiny. Využívali stabilný prítok vody pri konštantnom tlaku a systém ozubených koliesok, spojených s plavákom a ukazovateľom času. Predpokladá sa, že Andronikos spojil vynálezy predchádzajúcich konštruktérov hodín, akými boli Archimedes, Ktésibios a jeho žiak Filón.
Vodné hodiny zostali najpresnejším časomerným zariadením až do vynálezu kyvadlových hodín ...
tags: #grecky #boh #vychodneho #vetra