Gregoriánsky chorál a gregokatolícka liturgia

Gregoriánsky chorál je unikátna forma jednohlasného liturgického spevu, ktorý má svoje pevné miesto v rímskokatolíckej cirkvi a jej bohoslužbách. Hoci je najviac spojený s rímskokatolíckou cirkvou, má svoje miesto aj v gregokatolíckej liturgii. Tento spev, ktorý vznikol v 9. a 10. storočí, je súborom tisícok rôznych spevov a stáročia slúžil ako inšpirácia pre európske umelecké skladby, zvlášť pre duchovnú hudbu medzi 11. a 16. storočím. Dnes sa mu venujú najmä nadšenci.

Liturgia hodín (Breviár) je každodenná modlitba celej Cirkvi. Spája veriacich po celom svete v spoločnej modlitbe a vyjadruje jednotu, ku ktorej Cirkev smeruje. Odporúča sa aj laikom, aby posilnení hymnami a žalmami kráčali vo svetle Božom.

V nasledujúcich častiach sa pozrieme na rôzne aspekty gregoriánskeho chorálu a jeho využitie v liturgii.

Historický vývoj gregoriánskeho chorálu

Gregoriánsky chorál prenikol do západnej a strednej Európy v karolínskej dobe. Pri kláštoroch a biskupstvách sa zakladali spevácke školy známe ako Schola cantorum.

Podľa legendy ho zložil sám pápež Gregor Veľký, odtiaľ pochádza aj názov tohto chorálu.

Charakteristika gregoriánskej melodiky

Gregoriánska melodika sa zameriava na dosiahnutie maximálnej čistoty, názornosti a poriadku. Tieto princípy sa dosahujú rôznymi spôsobmi:

• Každý druh spevu je odlišne zhudobnený podľa jeho miesta v ofíciu.
• Modlitby a čítania sú najjednoduchšie, často recitované.
• Psalmódia má bohatšiu melodiku.
• Voľne komponované útvary sú hudobne náročnejšie a patria sem spevy od jednoduchších útvarov až po koncertné kusy spievané sólistami.

Existujú rôzne typy spevov:

• Neumatický spev: Spojenie sylabického a melizmatického spevu s príležitostnými melizmami v dĺžke 4-5 nôt na jednu slabiku.
• Melizmatický spev: Melizma je skupina nôt pripadajúca na iba jednu slabiku textu, používaná na dosiahnutie hypnotického tranzu u poslucháčov.

Prevedenie chorálu v stredoveku

O spôsobe predvádzania chorálu v stredoveku máme málo informácií. Pravdepodobne sa spievalo viac nazálne, používal sa aj spev falzetom. Použitie organu je otázne, pretože v ranom stredoveku bol hlučný a zvukovo nepríjemný. Organ sa začal pravidelne používať so zborom až od 13. storočia.

Jednou z ústredných otázok hudobných teoretikov bolo vytvorenie adekvátnej notácie. Značky, tzv. neumy, sa písali nad text a označovali približné stúpanie a klesanie melódie. Neurčovali ešte ani presnú výšku ani dĺžku. V priebehu 10. storočia sa neumy už vpisovali do rôznej výšky nad textom. Quido z Arezza už v 11. V snahe o spresnenie zápisu sa vytvorili viaceré notácie, v ktorých sa používali sa označovanie nôt a intervalov písmená. Všetky tieto notácie mali len časovo a miestne obmedzenú platnosť. Budúcnosť bola v zdokonaľovaní neum, ktoré sa v praxi dobre zaužívali. Miestami sa udržali do 13. až 14. Zavedenie osnovy si vyžiadalo úpravu v písaní neum. Vznikla notová hlavička a nôžka. Zložené neumy sa prepracovali do tzv. ligatúr zložených zo spojených, rovných alebo zaokrúhlených čiar. V 12. a 13. storočí sa v južnej Európe ustálili hlavičky v charakteristickej štvorhrannej forme, tzv. nota quadrata, ktorá sa používa dodnes pri notovaní chorálu.

Liturgia a hudba

Liturgická hudba je neoddeliteľnou súčasťou slávnostnej liturgie a dodáva posvätným obradom slávnostnejší ráz. Najväčší kresťanský sviatok si tento slávnostnejší ráz zaslúži. Osobitne dôležitá je spievaná forma zvolaní ako: Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta..., Svetlo Kristovo...

Svätý Augustín povedal: „Kto spieva, dvakrát sa modlí.“ Naša pieseň je chválou, ktorú ponúkame Pánovi. Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí: „Hudobná tradícia všeobecnej Cirkvi je poklad neoceniteľnej hodnoty.

V liturgii sme pozvaní načúvať Božiemu slovu. Božie slovo je naším „textom“ a komunita naším „kontextom“. (...) Aj hudba môže pomôcť biblickým textom „hovoriť“ v nových a odlišných kultúrnych kontextoch, aby sa tak Božie slovo mohlo účinným spôsobom dostať k mysliam a srdciam.

Časti svätej omše a hudba

Svätá omša, alebo slávenie Eucharistie, je eucharistická bohoslužba v rímskokatolíckej cirkvi, ktorú slúži aj anglikánska cirkev, starokatolícka cirkev a niektoré luteránske cirkvi. Podľa katolíckeho chápania je to reálna prítomnosť Ježiša Krista a sprítomnenie jeho obety na kríži. Svätá omša sa skladá z:

• Ordinárium: Pevné, nemenné časti omše (Pane, zmiluj sa; Sláva Bohu na výsostiach; Verím v Boha; Svätý; Otče náš; Baránok Boží).
• Próprium: Menlivé časti omše (vstupný spev, responzóriový žalm, spev pred evanjeliom, spev k prinášaniu obetných darov, spev k svätému prijímaniu).

Vstupný spev

Vstupný spev otvára slávenie liturgie a má vystihnúť tému dňa. Začína sa po zazvonení, keď celebrant prichádza k oltáru.

Spev k prinášaniu obetných darov

Tento spev sprevádza obrad prinášania a prípravy obetných darov. Spieva sa, kým nie sú obetné dary položené na oltári. Téma spevu by mala hovoriť o obeti, chlebe a víne a ich premene.

Spev na prijímanie

Spev na prijímanie začína počas prijímania kňaza a má vyjadriť duchovnú jednotu prijímajúcich a prejaviť radosť srdca. Trvá, pokiaľ sa veriacim vysluhuje Sviatosť.

Texty piesní, ktoré majú znieť pri liturgii, nech preferujú objektívne teologické fakty a nie subjektívne emocionálne zážitky. Liturgia je záležitosťou nie súkromnou alebo osobnou, ale záležitosťou spoločenstva. Hudba preto nemá vyjadrovať subjektívny vzťah k Bohu, ale spoločný.

Ďakovný chválospev

Ďakovný chválospev po svätom prijímaní môže začať počas purifikácie alebo po jej skončení. Spev po skončení svätej omše cirkevné dokumenty nijakým spôsobom nešpecifikujú. V našich krajoch je zvykom na tomto mieste spievať pieseň k Panne Márii alebo k svätcovi dňa. Neznamená to však, že by na tomto mieste mohlo znieť čokoľvek. Pre spev po skončení svätej omše platia rovnaké kritéria ako pre ostatné spevy própria. Cieľom tohto spevu nie je zakryť zvukové prejavy veriacich, ktorí odchádzajú z kostola.

Spev Pane, zmiluj sa

Spev Pane, zmiluj sa nasleduje po úkone kajúcnosti a je prosebným spevom, ktorým sa zhromaždenie obracia k Bohu s prosbou o milosrdenstvo a odpustenie hriechov.

Gloria (Sláva Bohu na výsostiach)

Prastarý oslavný hymnus Gloria oslavuje a vzýva Boha Otca a Baránka. Spieva sa v nedele (mimo pôstneho a adventného obdobia), sviatky a slávnosti, a tiež pri osobitných slávnostných bohoslužbách. Text tohto hymnu sa nemôže zameniť s iným.

Vyznanie viery (Credo)

Cieľom vyznania viery je odpoveď na Božie slovo zvestované textami Svätého písma a vysvetlené v homílii. Credo sa prednáša spevom alebo recitáciou v nedele a slávnosti, prípadne pri iných vhodných príležitostiach.

Spev Svätý

Spev Svätý je súčasťou prvej časti eucharistickej modlitby a nadväzuje na spev vďaky - prefácie. Je dôležité, aby tento spev spoločne spievalo celé zhromaždenie spolu s kňazom.

Modlitba Pána (Otče náš)

V modlitbe Pána žiadame o každodenný chlieb, ktorým sa pre nás kresťanov myslí predovšetkým eucharistický chlieb. Prosíme tiež o očistenie od hriechov. Všetky tieto časti sa buď spievajú alebo nahlas recitujú.

Embolizmus

Embolizmus rozvíja poslednú prosbu modlitby Pána a prosí, aby celé ľudstvo bolo zbavené moci zla. Cirkev predpisuje spievanie modlitby Pána nie pre nejakú textovú hudobnosť, ale z dogmatických dôvodov, aby sme tieto pôvodné Kristove slová prednášali čo najúctivejším - teda štylizovaným spôsobom. Preto sú predpísané nápevy jednoduché, sylabické, hudobne úzko späté s textovým výrazom a prirodzenou výslovnosťou.

Spev Baránok Boží

Spev Baránok Boží sprevádza lámanie chleba a môže sa opakovať viackrát, podľa dĺžky obradu, ktorý sprevádza.

Aj v omšiach za účasti detí a mládeže je potrebné, na vhodných miestach, zachovať posvätné ticho, aby vonkajšia činnosť nezaberala priveľa času. Aj deti sú schopné rozjímať. Ako je ticho súčasťou hudby, tak je aj súčasťou liturgie. Posvätné ticho treba na vhodnom mieste zachovať ako súčasť slávenia.

Cieľom tejto inštrukcie je lepšie priblížiť význam jednotlivých častí svätej omše hlavne tým, ktorí zodpovedajú za prípravu a realizáciu hudobnej zložky svätých omší za účasti detí a mládeže v našich farnostiach.

Zhrnutie

Gregoriánsky chorál a gregokatolícka liturgia sú dôležité súčasti cirkevného života. Gregoriánsky chorál je nielen historickým dedičstvom, ale aj živým prejavom viery a modlitby. Jeho správne používanie a interpretácia môžu obohatiť liturgické slávenia a prispieť k hlbšiemu prežívaniu viery.

tags: #gregokatolicka #liturgia #spev