Slovenský Grob, obec v okrese Pezinok, Bratislavský kraj, je známa svojou bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1214. Počas svojej histórie mala obec viacero pomenovaní: Gruob (1550), Nowa az Grwab (1552), Slovenský Veisgrob (1773).
V 16. storočí patrila panstvu Pezinok a v 18. storočí ju Pálfiovci predali jezuitskému kolégiu v Trnave. Počas tureckých výpadov bola obec vyľudnená, preto kráľ Bela IV. prizval na jej územie osadníkov prevažne z nemeckých krajín, ktorí jej dali názov AISGRUB (ľadová jama). Údajne preto, lebo sa v jej okolí nachádzala vodná plocha, ktorá veľmi dlho zostávala pokrytá ľadom.
V roku 1614 si dala obec vytvoriť vlastné pečatidlo, ktoré dalo vzhľad aj súčasnému erbu obce. Obec je v súčasnosti známa chovom a predajom husí a kačíc a usporadúvaním husacích hodov. K husacine sa podávajú lokše, burčiak a malokarpatské vína.
Erb obce Slovenský Grob
Erb Obce
Zaujímavý je aj príbeh erbu Slovenského Grobu. Tvorí ho zlatá ženská postava s korunou na hlave, ktorá v ruke drží mužskú hlavu. Mnohí si myslia, že je to princezná Salome s hlavou Jána Krstiteľa. No podľa všetkého to tak nie je. „Skôr ide o starozákonnú vdovu Juditu s hlavou veliteľa Nabuchodonozorovho vojska Holoferna.“ Vojsko totiž obliehalo Betuliu a chcelo ju vyplieniť. Judita však v spánku odťala Holofernovi hlavu, a tak zachránila svoj ľud.
Stavebné Pamiatky Obce
K stavebným pamiatkam obce patria rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa z roku 1617, vysvätený v roku 1639 a kaplnky Sedembolestnej Panny Márie z roku 1759 a svätej Anny z roku 1790. Pred kostolom sa nachádza pomník obetiam 1. svetovej vojny a kríž z roku 1868.
Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa
Kostol sv. Jána Krstiteľa je najstaršou stavbou v obci a bol postavený v roku 1617, vysvätený v roku 1639. Je zasvätený narodeniu sv. Jána Krstiteľa, patróna obce. V rím.kat. kostole sv. Jána Krstiteľa sú 3 zvony.
Farský kostol je zasvätený Narodeniu sv. Jána Krstiteľa. „Uctievame si nášho patróna slávnostnou svätou omšou. Vtedy máme také malé hody,“ objasňujú farníci. V procesii od kostola nesú cez dedinu na pútnické miesto sochu Panny Márie. Tú dostali zo zaniknutého Kostola sv.
Kostol svätého Jána Krstiteľa v Slovenskom Grobe
Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie
Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1790 sa nachádza na tichom okraji obce, obklopená radom stromov. Najatraktívnejšou stavbou však je kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1790.
Povráva sa že istý grobský gazda v týchto miestach vyoral sochu Sedembolestnej Panny Márie. Vo veži kaplnky Sedembolestnej Panny Márie sa nachádza jeden zvon. Na zvone je reliéf sv. Kríža.
Pútnické miesto v Slovenskom Grobe sa viaže k legende o zázračnej udalosti, ktorá sa tu v minulosti udiala. Na Jajcayovej roli, ktorú neskôr kúpila rodina Purginová, grobský gazda so svojimi volmi vyoral obrázok (niektorí tvrdia, že sošku) Madony s dieťaťom v podobe Sedembolestnej Panny Márie, pred ktorým si mohutné zvieratá kľakli.
Veriaci Madonu z poľa odniesli do kostola, ale na druhý deň bola znova na mieste, kde bola vyoraná. Ľudia si nevedeli vysvetliť ako sa to mohlo stať a videli v tom určité posolstvo od Nebeského Otca. Oráčovi sa v noci snívalo, že má ísť s volmi do hôr a zoťať tam prvý strom, pri ktorom sa voly zastavia. Z dreva tohto stromu má dať potom vyrezať sošku Sedembolestnej Panny Márie.
Na mieste, kde gazda vyoral obrázok (sošku) veriaci postavili najskôr malú kaplnku a do nej umiestnili sochu Sedembolestnej Panny Márie, tak aby bola otočená na dedinu a aby ju chránila. Ku kaplnke sa chodievali modlievať i pútnici z blízkeho okolia z Viničného, z Pezinka, Svätého Jura, z Vajnor, z Chorvátského Grobu, z Veľkého Bielu a Bernolákova na koňoch alebo vozoch.
Zastavovali sa tu i pútnici, ktorí putovali do Marianky, aby si tu cestou oddýchli a duchovne i telesne sa posilnili. Pri kaplnke stála studňa a veľká lipa. Z kmeňa lipy vytekala voda, ktorá mala liečivé účinky a pomohla mnohým, ktorí mali bolesti očí, nôh i hlavy. Pôvodná socha Madony s dieťaťom sa z dôvodu nezakonzervovania nezachovala.
Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie v Slovenskom Grobe
Ku kaplnke sa už niekoľko storočí, každoročne - 15. Púte sa konajú v nedeľu pri slávnosti Nanebovzatia Panny Márie 15.Keď bol v roku 1824 zbúraný Kostol sv. Jozefa v zaniknutej obci Sumberg, jeho interiér bol odovzdaný sčasti do Slovenského Grobu. Do pútnickej kaplnky v Slovenskom Grobe bola odovzdaná za zázračných okolností socha Panny Márie.
Pútnické miesto s Kaplnkou Sedembolestnej Panny Márie vzniklo na mieste bývalej pradediny. Na tomto mieste kedysi stála pradedina, archeológovia potvrdili, že bola súčasťou Jantárovej cesty. Neskôr v roku 1890 postavili ďalšiu, väčšiu kaplnku.
Kaplnka sv. Anny
Baroková kaplnka sv. Anny pochádza z roku 1756. V strede obce sa nachádza prekrásna kaplnka z obdobia baroka. V kaplnke sv. Anny je iba jeden zvon s letopočtom 1921 a priemerom asi 40 cm. Kaplnka sv. Odpust sa koná na sviatok sv. Anny 26.
Krížová Cesta v Slovenskom Grobe
S tradíciou verejných krížových ciest začal asi pred dvoma desaťročiami vtedajší správca farnosti Jozef Mišík. Podľa farníkov bol ich veľkou duchovnou posilou. Krížová cesta s drevenými krížmi však nestála pri kostole, ale na pútnickom mieste pri Kaplnke Sedembolestnej Panny Márie na okraji obce. Kríže teda časom odstránili.
Spoločne preto uvažovali o dôstojnejšom a aj dostupnejšom mieste. „Dlho sme rozmýšľali, kde, ako a akú krížovú cestu urobiť. Slovo dalo slovo a na sviatok Všetkých svätých 1. novembra 2019 krížovú cestu slávnostne požehnal otec arcibiskup Stanislav Zvolenský.
Autorom krížovej cesty je sochár Peter Mészároš. Každé zastavenie je originálne. Kamenné bloky napriek svojej približne dvojmetrovej výške mohutne nepôsobia.
Krížová cesta v Slovenskom Grobe
„Krížovú cestu využívajú veriaci na osobnú modlitbu počas celého roka,“ hovorí otec farnosti Slovenský Grob Bartolomej Balun. Tentoraz krížová cesta nevedie do kopca. „Chceli sme, aby boli procesie a krížové cesty aj pre starších,“ vysvetľuje farník Milan Forner.
Aktivity vo farnosti
V grobskom kostole vidieť všetky vekové kategórie. Ružencové bratstvo, modlitbová skupina matiek. Záujem je však o krsty a sviatosti. „Keď som sem prišiel pred desiatimi rokmi, mal som 12 krstov. Minulý rok ich bolo 69.
„Nezúfajte. Nejde nám o kvantitu, ale o kvalitu. Tí, čo chodili, chodia aj teraz. Je to podľa neho celkový trend. Oddeľuje sa kúkoľ od zrna. Každý má svoju vlastnú cestu, ktorou prichádza k Bohu.