Slovensko je krajina bohatá na prírodné krásy a historické pamiatky. Zvláštne postavenie v rámci Slovenska má región Spiš, ktorý sa vyznačuje národnostnou rôznorodosťou a bohatou kultúrou. Historickou metropolou Spiša je Levoča, ktorá sa v stredoveku zaradila medzi popredné európske mestá. Medzi najvýznamnejšie sakrálne pamiatky Levoče patrí pôvabný barokový komplex kostola a kláštora minoritov, ktorý sa nachádza na Košickej ulici.
Gymnaziálny kostol v Levoči zvaný i Starým kostolom minoritov či Čiernym kostolom patrí k najväčším kresťanským chrámom, a zároveň k najkrajším ukážkam gotického staviteľstva na Slovensku. Kostol bol vybudovaný v prvej polovici 14. storočia a na jeho stavbu výdatne prispel i povestný uhorský šľachtic Donč. Kostol patril istý čas jezuitom, ktorý pri ňom zriadili gymnázium - odtiaľ názov gymnaziálny.
SNM - Spišské múzeum v Levoči rozširuje ponuku pre návštevníkov o unikátny kláštorný komplex. Dlho očakávaná možnosť nahliadnuť do pôvodných stredovekých priestorov je doplnená o prehliadku kostola, známeho ako gymnaziálny alebo čierny kostol, s málo známym jezuitským barokovým interiérom z konca 17. storočia. Jediná, na Slovensku zachovaná, pôvodná krížová chodba a unikátny rajský dvor, kapitulská sieň či dormitórium prinášajú výnimočnú atmosféru stredovekej spirituality.
Pohľad na Kostol Ducha Svätého v Levoči
História Minoritov v Levoči
História minoritského rádu v Levoči siaha do stredoveku, prví mnísi prišli na prelome 13. a 14. storočia. Usídlili sa neďaleko mestských hradieb, aby boli nablízku chudobným, o ktorých sa starali. Na tomto mieste založili najstarší levočský kostol a kláštor.
V roku 1209 sv. František z Assisi dostal ústne schválenie svojho spôsobu života a tento rok sa považuje za rok založenia rádu minoritov. Na Slovensko prišli bratia už za života sv. Františka. Najstarší konvent na našom území bol založený v roku 1230. Bratia sa usadzovali predovšetkým v mestách, aby mohli pôsobiť priamo medzi ľuďmi. Minoriti prišli do Levoče koncom 13. alebo začiatkom 14. st.
Minoriti boli v stredovekej Levoči etablovanou reholou s cenným stavebným podujatím. Svoje pôsobenie tu ukončili v dobe reformácie, teda okolo roku 1545. Protireformačným krokom bolo odovzdanie ich starého kláštora jezuitom v roku 1671. Zničil ho požiar v roku 1747 a v nasledujúcich rokoch si tu dali postaviť veľký kláštor s kostolom, ktorému zachovali toto zasvätenie.
Kostol spolu s priľahlým kláštorom bol podľa tradície postavený v prvej polovici 14. storočia vďaka financiám, ktoré poskytol v roku 1309 gróf Ladislav Dank, ktorý je v literatúre stotožňovaný s magistrom Dončom. Patril konventuálom/minoritom - menším bratom sv. Františka, ktorí sa venovali predovšetkým duchovnej službe a starostlivosti o chudobných. Kláštor bol postavený pri západných hradbách Levoče, čo zodpovedalo františkánskemu zvyku zakladať svoje sídla na okraji miest, najmä v blízkosti chudobných štvrtí. Kostol bol pôvodne zasvätený sv. Ladislavovi, neskôr niesol patrocínium Panny Márie Kráľovnej anjelov.
Táto sakrálna stavba predstavuje výnimočný príklad gotickej architektúry a bola vybudovaná známou levočskou stavebnou hutou. Prvotné provizórium pre mníchov koncom 13. storočia tvorilo len niekoľko budov. Bola to menšia murovaná sakrálna stavba, ktorej jadro dnes tvorí kapitulnú sieň, v jej susedstve jednoduché dormitórium (spálňa mníchov) a refektár (spoločná jedáleň). V 20. - 40. rokoch 14. storočia začala rozsiahla výstavba kláštora do dnešnej podoby.
Výstavba kláštora zahŕňala novostavbu Kostola sv. Ladislava, ktorého počiatočnú fázu tvorila svätyňa. Na túto stavbu nadväzoval ambit - krížová chodba. Severne od najstaršieho kláštorného kostola bol postavený nový refektár (dnešná recepcia). Nové dormitórium bolo zrejme umiestnené na poschodí nad ním. Staršie dormitórium, teda pôvodná provizórna kláštorná budova, bolo upravené na sakristiu kostola. Dilatačný priestor medzi kostolom a sakristiou bol využitý na schodisko, ktoré dodnes vedie na poschodie kláštora. Zmeny sa dočkal aj najstarší kláštorný sakrálny objekt, ktorý bol prebudovaný na kapitulnú sieň. Stavba všetkých týchto objektov trvala niekoľko desaťročí a mohla byť ukončená okolo roku 1380.
Po ničivom požiari v polovici 18. storočia bol komplex zbúraný a znovu postavený, tentoraz v barokovom štýle, ktorý bol v onej dobe horúcim trendom. Barokový kláštorný kostol z prvej polovice 14. st. (nazývaný tiež Gymnaziálny kostol alebo Čierny kostol) a komplex priľahlých kláštorných budov, ktoré postavili v rokoch 1748 - 1755, sa nachádzajú sa za Košickou bránou v Levoči. Súbor kláštorných objektov má pôdorys v tvare písmena U. Kostol je jednoloďový, v zadnej časti lode má murovanú emporu s organom.
Kostol je jedným z najväčších kresťanských chrámov na Slovensku a je ukážkou vynikajúceho stavebného umenia obdobia gotiky. V roku 1671 bola loď kostola prebudovaná v barokovom slohu, avšak prvky gotickej architektúry sa zachovali najmä v presbytériu, kružby okien, hlavice, pätky klenieb, sedílie.
Neznámy, ale profesionálny architekt navrhol sakrálny priestor s typickými prístennými piliermi, ktoré nesú pásy s pruskými klenbami. Hlavice pilierov i víťazného oblúku nesú každá mohutný úsek rímsy a výrazne tak členia priestor. Zjednocujúci efekt má pokrytie klenieb rokokovými iluzívnymi maľbami vo veľkom rozsahu a dekoratívnosti. Sú na nich výjavy Zoslania Ducha svätého a zo života rehoľných svätcov. Sú dielom známeho predstaviteľa „východoslovenského rokoka“ - Andreja Ignáca Kajetána Trtinu pred rokom 1765.
Na prízemí kláštora sa nachádza z čias jeho vzniku aj jediná úplne zachovaná krížová chodba na Slovensku. Krížová chodba kláštora minoritov v Levoči, tzv. ambit, je vzácnym príkladom stredovekej kláštornej architektúry, aká bola bežná v celej Európe. Štvorstranné chodby s otvorenými arkádami, obklopujúce tichý rajský dvor, vytvárali symbolickú hranicu medzi svetom za múrmi a vnútorným životom komunity.
Ambit nebol len miestom rozjímania - slúžil aj na liturgické procesie a duchovné slávenia - čo dokazuje napríklad pastofórium vo východnom krídle či zachované nástenné maľby. Rajský dvor uprostred mal evokovať stratený raj - miesto pokoja, nevinnosti a duchovnej harmónie. Mnísi tu nachádzali priestor na tichú meditáciu.
Stavba krížovej chodby prebiehala od 20. do 40. rokov 14. storočia, paralelne s výstavbou Kostola sv. Ladislava. Na severe k ambitu pribudol refektár a nad ním dormitórium. Tieto priestory nesú stopy vplyvu rakúskej podunajskej architektúry a patria k najcennejším častiam kláštorného komplexu. Levočský ambit je jedinečnou pamiatkou tohto druhu na Slovensku.
Prehľad pamiatok:
| Pamiatka | Rok vzniku/prestavby | Štýl | Významné prvky |
|---|---|---|---|
| Kostol Ducha Svätého | 14. storočie (gotika), 1748-1755 (baroková prestavba) | Gotika, Barok | Gotické presbytérium, baroková loď, fresky, krížová chodba |
| Kláštor minoritov | 13.-14. storočie (založenie), 1748-1755 (baroková prestavba) | Gotika, Barok | Krížová chodba, refektár, dormitórium |
V 16. st. slúžil kostol slovenskej evanjelickej obci a od roku 1671 patril jezuitom, ktorí pri kláštore zriadili gymnázium, ktoré tu má sídlo aj dnes. V roku 1691 kláštornú budovu dostali jezuiti. Rozšírili ju a pristavali celý severný trakt i pivnicu, ktorá je dnes prístupná. Na kláštore nadstavali druhé podlažie a na kláštornom dvore postavili školu - známe gymnázium. Jezuiti tak položili základy levočského gymnázia. To pokračovalo vo svojej činnosti aj po zrušení rehole jezuitov v roku 1773.
Kláštor prešiel do vlastníctva kráľovstva a naďalej slúžil pre potreby gymnázia, a to až do roku 1913. Vtedy bol severne od neho postavený komplex tzv. Obdobie rokov 1913 - 1935 prinieslo kláštoru viaceré nešťastné pokusy od adaptácie na bytové jednotky nízkeho štandardu až po neúspešnú snahu o zriadenie múzea. V roku 1935 kláštor od štátu odkúpilo Spišské biskupstvo a zriadilo tu tzv. malý seminár - inštitúciu na úrovni strednej školy, ktorá slúžila na výchovu adeptov na štúdium v riadnom kňazskom seminári. Po zrušení malého seminára v dôsledku totalitného režimu v roku 1949 bol kláštor zoštátnený. Následne tu boli zriadené ubytovacie kapacity pre internát Strednej pedagogickej školy v Levoči.
Po roku 1989 a po reštitúcii budov späť do rúk Spišského biskupstva tu bolo umiestnené Gymnázium sv. Františka Assiského a neskôr na isté obdobie detašované pracovisko Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity. V súčasnosti boli po prvýkrát v histórii verejnosti sprístupnené najvzácnejšie stredoveké časti kláštora.
Na priečelí kostola Vás záujme nástenná maľba so symbolmi Viery, Nádeje a Lásky. Z gotického interiéru sa zachovala ešte gotická socha Madony z 15. st. na hlavnom oltári. Okrem nej sú na oltári aj barokové sochy uhorských kráľov a jezuitských svätcov. V sakristii je umiestnená maľba z prvej polovice 14. st., ktorá znázorňuje Ukrižovanie, nad portálom do sakristie je Smrť a Nanebovzatie Panny Márie.
Hlavný oltár tvorí monumentálna stĺpová architektúra s plastikami svätcov z roku 1753, dotvorená v roku 1811 obrazom levočského maliara Jozefa Czauczika. Bočné oltáre sa považujú za diela levočskej rezbárskej dielne, sochára Dionýza Raismayra, s obrazmi od maliarov Jána Reicha a Jozefa Lercha.
Krížová chodba kláštora minoritov v Levoči
Rekonštrukcia a Súčasnosť
Spišské biskupstvo stredovekú časť kláštora v rokoch 2017 - 2020 obnovilo vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR z programu Obnovme si svoj dom a vďaka finančnému príspevku z rozpočtu Prešovského samosprávneho kraja cez Výzvu pre región 2020.
„Dlhoočakávaná možnosť nahliadnuť do pôvodných stredovekých priestorov bude doplnená aj o prehliadku kostola, známeho ako gymnaziálny alebo čierny kostol, s málo známym jezuitským barokovým interiérom z konca 17. storočia,“ upozornila riaditeľka Spišského múzea Mária Novotná. Nový bod na kultúrnej a turistickej mape Slovenska múzeum plánuje využiť aj na svoju expozičnú a odbornú činnosť.
tags: #gymnazialny #kostol #v #levoci