Kláštor pod Znievom je nenápadná dedinka v Turčianskej záhradke na úpätí Lúčanskej Malej Fatry, mimo všetkých hlavných cestných ťahov, ktorá však ukrýva bohatú históriu a kultúrne dedičstvo.
Pohanské korene a kresťanská reakcia
Vznikol v blízkosti pôvodných pohanských osád a kultových miest s cieľom potlačiť pohanský kult a presadiť kresťanstvo. Napätie medzi pohanstvom a kresťanstvom sa odrazilo v názvoch slovenských obcí. V Turci takto vznikol Kláštor pod Znievom, aby eliminoval osady Modly pri Martine, Veščany (dnes Valča), kde bývali veštci, či Háj pri Turčianskych Tepliciach.
Vývoj názvu obce
Vývoj mestečka Kláštora pod Znievom je celkom spätý s osudmi feudálneho domínia „dŕžavie“. Mestečko sa vyvinulo zo zámockého podhradia. Meno jeho má v histórii nezvyklé kolísanie. Najstarší názov možno považovať „villa s. Hippolyti“ z doby benediktínov v 12. storočí. V 13. st. menujú osadu podľa kraja Turca /de Turch, suburbium de Turoch/. V 16 st. sa začína objavovať „Zniov“. Najčastejšie sa v tejto dobe užíva meno „Mestečko Kláštera“. Maďarské meno, ktoré sa od 18 st. úradne užívalo, bolo Znyió Váralja. Z toho času bolo ľudové meno, ktoré užívali olejkárí „Varalín". Nem. meno Kühhorn. V 19. st. sa začína už „Kláštor pod Zniovom“.
Územie Stredného Slovenska, teda aj neskoršie, na ktorom vzniklo Banskobystrické biskupstvo, bolo osídlené už v neolite a pokračuje ďalej cez eneolit, dobu bronzovú, halštatskú a lengyelskú kultúru. Bolo tu zastúpené aj osídlenie keltskou, dáckou a púchovskou kultúrou, či Germánmi. Až nakoniec sa objavujú aj Slovania. Kristianizácia slovenského územia začala pravdepodobne už pred príchodom Slovanov, kedy nastáva jej určitý útlm, aby sa potom vo veľkej miere presadila v dobe Veľkej Moravy.
O kristianizácii Veľkej Moravy sa nenachádzajú už len archeologické pramene, ale aj mnohé písomnosti z tejto doby. Postupným presadzovaním kresťanstva na Veľkej Morave sa stále viac pociťuje potreba zmeniť toto misijné územie na územie s vlastnou cirkevnou správou. O kvalitatívnej zmene v prenikaní kristianizácie svedčí aj vznik vlastnej cirkevnej správy, o ktorú sa zaslúžil hlavne Metod, ktorý sa stáva najprv panónskym arcibiskupom, aby nakoniec bol arcibiskupom na Veľkej Morave.
Počiatočná cirkevná organizácia sa začala vyvíjať a rozširovať pomocou tzv. hradných farností. Vznik tzv. hradných farností súvisel s rozmachom a rozširovaním štátnej správy, ktorá si vyžadovala aj ochranu a bezpečnosť daného územia výstavbou kráľovských hradov. Pri budovaní štátnej správy sa obyčajne hneď buduje aj cirkevná správa na nových územiach a to pomocou spomínaných hradných farností. Postupom času dochádza k nárastu obyvateľstva jednotlivých v oblasti jednotlivých hradov, čo si však zároveň vyžaduje aj postupné dobudovávanie území hradných farností vznikom nových farností.
Počiatky vzniku farností nemusia byť vždy podmienené vznikom spomínaných hradných farností, aj keď ich vznik je pravdepodobne najviac podmienený týmto druhým spôsobom. Prvou farnosťou na území bojnického španstva bola hradná farnosť Bojnice. Táto farnosť sa spomína aj v roku 1332 ako jediná z tohto obvodu, keď sa robil súpis farností a ich platieb pre pápežskú kúriu. Ostatné územie pravdepodobne bolo tiež osídlené, ale oveľa menej. Zmena v tejto oblasti nastáva až nemeckou kolonizáciou vo 4 decéniu 14. storočia, kedy na mnohých miestach vytláčajú kolonisti pôvodné slovenské obyvateľstvo, alebo toto bolo novými hosťami asimilované, o čom často svedčili už len pôvodne názvy lokalít, ktoré noví prisťahovalci naďalej vo svojom jazyku používali.
Kláštor a jeho významné budovy
Prepoštský kostol
Prepoštský kostol stojí v západnej časti mestečka na rovine a je spojený so stavbou kláštora do jednej budovy. Rozmery: d. 31m, š. 11,5m, v. 9,5m. Svätyňa je štvorcová a má krížovú klenbu. V rohoch sedia jej rebrá na hlaviciach, pretínajú sa vo svorníku. Víťazný oblúk je lomený, sedí na pilastroch s hlavicami. Predná časť lode tvorila rehoľný chorus a má pôvodnú krížovú klenbu. Ďalšia časť lode mala drevenú povalu, ktorú pred r. 1520 nahradili terajšou renesančnou klenbou. Stojí na prístenných pilieroch a je ozdobená sieťou z rebier z omietky v nepravidelnom stvárnení. V stene svätyne je pastofórium ozdobené vrúbkovaním.
Ranogotický je aj organový chór, ktorý má tri lomené oblúky a jeho krížová klenba stojí na štyroch osembokých stĺpoch. Na ňom je organ. Zábradlie chóru sa datuje z r. 1520. Je ozdobené maľbou 12 apoštolov. Všetky okná sú úzke, vysoké, zakončené lomeným oblúkom. Pod chórom je vchod do bočnej kaplnky, ktorá bola postavená niečo pred r. 1520. Je veľmi vysoká, štvorcového pôdorysu, s krížovou klenbou bez rebier.
Hlavný oltár je barokový z konca 17. st. Má starší obraz P. Márie s Ježiškom, zo začiatku 16. st. Oltár je ozdobený točenými stĺpmi a sochami 6 svätcov. Ako zvláštnosť má kované antipendium zo strieborného plechu, barok. Vo veži, ktorú postavili r. 1826, je jeden zvon. Sakrestia bola postavená vtedy, kedy aj kaplnka. Má krížovú rebrovú klenbu. Zo sakrestie je úzky vchod do miestnosti, ktorá slúžila ako väzenie.
Kalvária
Kalvária stojí na vŕšku južným smerom. Má kostolík ohradený múrom. R. 1728-1729 bola postavená so siedmimi štáciami. Má vežu a v nej zvon 60kg. Pod kostolíkom je krypta. Bola postavená z iniciatívy Mikuláša Ďurčániho, F v Lipt. Sliačoch, tunajšieho rodáka. On venoval 500 zl a ostatné výdavky boli hradené z milodarov. Najviac prispel Juraj Mihalóczy SJ prefekt rezidencie. R. 1935 zásluhou farára Baraníka boli postavené chýbajúce štácie a kostolík bol obnovený.
Znievsky hrad
Nad obcou Kláštor pod Znievom na vápencovom vrchu sa nachádza zrúcanina Znievskeho hradu. Nadmorskou výškou 988 je druhým najvyššie položeným hradom na Slovensku po Liptovskom hrade, ktorý sa nachádza v nadmorskej výške 1.001m. Bol to pôvodne kamenný hrad z 1.polovice 13.storočia. Prvá zmienka o hrade pochádza z roku 1243 z listiny, ktorú vydal kráľ Belo IV. Hrad sa spomína ako castrum Turus. Vznikol však pravdepodobne predtým pri staršej osade, ktorá v roku 1113 patrila zoborským benediktínom.
O jeho staviteľoch sa dozvedáme z listiny Bela IV, z roku 1253, v ktorej oceňuje zásluhy Ondreja, syna Ivankovho za to, že tu s veľkou námahou dal postaviť hrad. Z toho obdobia sa zachovala štvorhranná veža, dnes už značne zničená. Od polovice 13.storočia bol komitátnym hradom a preto sa volal Turčiansky. Pred rokom 1266 sa osada pod hradom stala poddanským mestečkom. Pôvodný kráľovský hrad sa v roku 1320 stal majetkom prepošta. Pravdepodobne v tom čase ho rozšírili o dvojpodlažnú obytnú budovu situovanú východne, na nižšie položenej terase.
V 14.storočí Turiec vyčlenili z veľkej Zvolenskej stolice a vznikol samostatný Turčiansky komitát. V tom čase sa sídlo župy presídlilo na hrad Sklabiňa. Význam Turčianskeho hradu upadal a z tohto obdobia pochádza aj jeho nové pomenovanie hrad Zniev. V roku 1530 tamojší hradný kapitán odovzdal objekt Kostkovi, ktorý bol v službách Zápoľského. Držiteľmi hradu až do konca stredoveku sa stali premonštráti z kláštora v podhradí. V roku 1545 hrad opevnili. V 15. a 16.storočí bol rozšírený. Keď neskôr kapitán kráľa Ferdinanda I. hrad dobýjal ťažko ho poškodil. V roku 1605 premonštráti bez boja hrad odovzdali povstaleckým vojskám Š. Bočkaja.
V roku 1681 hrad vypálili povstalci Imricha Tököliho a v roku 1705 rákociovci, odvtedy hrad spustol a chátra. Posledná správa z roku 1713 hovorí, že tu bol uschovaný archív. Po tomto roku hrad postupne upadal. V rokoch 1962-1963 bol na hrade vykonaný archeologický výskum (G. Balaša). Na najvyššom mieste hradného vrchu stáli budovy horného hradu, ktoré postupne ustupovali smerom k dolnej budove, vzdialenej od horného hradu asi 100m. Horný hrad chránila šijová priekopa a vežová stavba. Ďalej tu boli pravdepodobne hospodárske budovy a obytné budovy stráží. Dolná novšia budova bola pravdepodobne typu palácovej stavby ale mala aj obranné prvky.
Z hradu dnes ostali veľmi poškodené základy budov a stavieb v hornom hrade. Poschodová budova, situovaná nižšie, je zo 14.storočia. Má zachované nárožné kamenné kvádrovanie a na severe, smerom od priekopy, sú zvyšky smolného nosa. Z neskorších stavieb stojí iba torzo malej vežičky, pristavanej ku gotickej pozdĺžnej budove na jej východnej strane. Z ostatných objektov sú viditeľné iba nepatrné zvyšky murív prerastené vegetáciou. Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963.
Kláštor pod Znievom: Miesto púte a osobností
Tradičná mariánska púť, ktorá pretrváva už 380 rokov sa opäť konala v Kláštore pod Znievom. Súčasťou bolo aj odhalenie významného mena na miestnom pamätníku. Zakrátko biskup odhalil v záhrade osobností Znieva pamätnú tabuľu Jánovi Chryzostomovi kardinálovi Korcovi, čestnému občanovi obce a maturantovi znievskeho gymnázia z roku 1944. Odvtedy na stenu postupne pribudli nasledovné mená: Don Titus Zeman, Mons. Jozef Valko a Gorazd Zvonický.
Hrad Zniev
Súčasnosť Kláštora pod Znievom
Kláštor pod Znievom aj v súčasnosti plní dôležitú úlohu v živote miestnej komunity. Zachováva si svoj historický a kultúrny význam a je vyhľadávaným miestom pre turistov a pútnikov. Obec sa snaží rozvíjať a zveľaďovať svoje kultúrne dedičstvo.
Výletné miesta v okolí Kláštora pod Znievom
- Hrad Zniev
- Rybníky Brčná - Slovany
- Snowland, Valčianska dolina - Valča
- Vrch Stráža, kostol z 13. storočia - Socovce
- Penzión St. Florián a Vendelín - Benice
- Kaštieľ - Trebostovo
- Rodný dom Jána Kollára - Mošovce
- Kaštieľ - Košťany nad Turcom