Hebrejská literatúra a Biblia: Charakteristika a význam

Hebrejská literatúra patrí medzi najmladšie literatúry na Blízkom východe. Na rozdiel od ostatnej starovekej orientálnej literatúry, ktorá bola po tisícročia zasypaná pod troskami miest a až v 19. storočí sa ju vedcom podarilo rozlúštiť, zachovala sa stará hebrejská literatúra nepretržitým podaním. Najznámejšie a najvýznamnejšie dielo hebrejskej literatúry je Biblia, ktorá vznikala v rokoch 1600 až 200 p.n.l.

Zohráva úlohu sprostredkovateľa medzi starovekými a stredovekými aj novovekými literatúrami. Nositeľom hebrejskej literatúry sa stala židovská náboženská pospolitosť. Základ hebrejskej literatúry tvorí Biblia, alebo inak Sväté Písmo, ktoré bolo pre veriacich najdôležitejšou knihou. Po grécky sa kniha povie biblos, a tak sa Písmo nazýva Biblia - Kniha kníh.

Staroveká literatúra a jej rozdelenie

Staroveká literatúra sa rozdeľuje na orientálnu (starovekú) literatúru, ktorá trvala od 3. tisícročia p. n. l. do 5. storočia n. l. a na antickú literatúru, ktorá trvala od 7. storočia p. n. l. do 5. storočia n. l.

Orientálna literatúra

Medzi najstaršiu literatúru vôbec patrí sumerská literatúra. Táto literatúra bola takmer neznáma do 19. storočia. Jediné zachovalé dielo z tohoto obdobia je Epos o Gilgamešovi, ktorý bol napísaný klinovým písmom. Epos o Gilgamešovi je najstarším eposom a bol nájdený pri vykopávkach v Mezopotámii. Zachovalo sa vo štyroch verziách.

Hlavnou postavou je kráľ Gilgameš, krásny muž, vysoký, ramenatý. Bohovia mu dali odvahu, silu a dôvtip. Nič prítomné ani minulé mu nebolo neznáme a vyrovnal sa aj siedmim mudrcom. Patrili mu všetky ženy v meste a všetci muži mu museli slúžiť. Mal však jednu chybičku - bol smrteľný ako každý iný človek. Gilgameš tvrdou rukou vládne obyvateľom mesta Uruk, dal vystavať hradbu, ľudia sú nespokojní a poprosia o pomoc bohov. Tí stvoria divého muža Enkidu, ktorý zápasí s Gilgamešom, ale nakoniec sa spriatelia.

Spolu porazia obludu Chumbaba, ktorá ohrozuje mesto. Spolu zabijú aj nebeského býka, ktorý prichádza na zem, pretože Gilgameš odmietol bohyňu Ištar. Za trest zomiera Enkidu a Gilgameš smúti nad stratou priateľa. Hľadá nesmrteľný život, ale nevydrží bdieť šesť dní a sedem nocí. Neskôr však dostane rastlinku, ktorá v starobe vráti mladosť, ale tú mu zje had.

Jednou z najstarších literatúr je tiež hebrejská literatúra, ktorú predstavuje najmä Biblia. Pre veriacich ľudí je Biblia viac, než obyčajné literárne dielo, je pre nich Božím slovom, Písmom svätím. Ovplyvňuje ich videnie sveta a chápanie života. Biblia je najčítanejším a najprekladanejším dielom svetovej literatúry. Delí sa na dve časti Starý zákon (Stará zmluva) a Nový zákon (Nová zmluva). Starý zákon je posvätnou knihou židov aj kresťanov. Vznikol pred narodením Krista. Starý zákon predstavuje 46 kníh (historické, prorocké, poučné a básnické). Veľká časť Starého zákona sa zaoberá dejinami izraelského národa. Prorocké knihy prinášajú kritiku izraelského a iných národov. Kresťanský výklad nieje totožný so židovským výkladom Starého zákona. Druhá časť Biblie je Nový zákon, ktorý uznávajú iba kresťania.

Antická literatúra

Antická literatúra - novodobé označenie pre literatúru grécku a rímsku. Po Biblii práve literárne diela tohto obdobia najviac ovplyvňovali európsku literatúru. Prvým druhom eposu je hrdinský epos.

Kompozícia Biblie

Biblia vznikala okolo roku 1000 pred Kristom, najprv bola písaná rukopisom na pergamen. Z praktických dôvodov rozdelená na kapitoly a odseky označené písmenami. Jednotlivé spisy vznikali postupne od najdávnejších čias. Za pôvodcu častí biblie pokladá Cirkev Mojžiša. Delí sa na dve časti: Starý zákon a Nový zákon.

Starý zákon (Stará zmluva)

Starý zákon je napísaný väčšinou dávnou hebrejčinou, niektoré sa zachovali len v gréckom alebo aramejskom preklade. Biblické jazyky: hebrejčina, gréčtina a aramejčina. Starý zákon bol prekládaný už v staroveku. Prvé preklady vznikali počas vyhnania židov zo svojej krajiny.Židia si osvojili gréčtinu počas toho ako sa mesto Alexandria v Egypte stalo ich druhým domovom, tu si potom začali vytvárať prvé grécke preklady. Tieto preklady sa nazývajú Septuaginta, podľa legendy , ktorá hovorí, že sa na nich podielalo 70 mudrcov, v 70 izbách. A preklady boli až vtedy uznané, ked boli všetky do slova rovnaké.

Parafrázy vznikali vtedy , ked sa židia vrátili do svojich krajov, ale už sa tam nehovorilo semitčinou ale aramejčinou. Tento preklad je veľmi skrátený. Vulgáta (rozšírená, všeobecne uznávaná) vznikala preložením do latinčiny v Afrike. Koncom 4. storočia bol sv. Hieronym poverený opravou starolatinského prekladu Biblie podľa gréckeho textu.

Presný zoznam kníh Biblie (kánon) bol definitívne prijatý a uzavretý na Tridentskom koncile r. 1546 bol presne stanovený zoznam spisov Starého a Nového zákona.

Knihy Starého zákona:

• Historické (dejepisné) knihy - päť kníh Mojžišových = PENTATEUCH = TÓRA : Kniha Genezis, Kniha Exodus, Kniha Levitikus, Kniha Numeri, Kniha Deuteronómium.

Starý zákon má mnoho podobenstiev a príbehov, ktoré sú myslené obrazne a prenesene, stretneme sa tu s mnohými rozprávkovými motívmi => v Starom zákone je veľa zázrakov, neskutočného, nadprirodzeného. Z kristologického hľadiska sa v Starom zákone predpokladá príchod Ježiša Krista, jeho učenie a pôsobenie. Starozákonné príbehy sú popretkávané zostúpeniami Boha a iných nadprirodzených bytostí (anjeli...) medzi ľudí.

Z hľadiska estetickej a umeleckej funkcie má Starý zákon väčšiu literárnu hodnotu, čo vyplýva z jeho rozsiahlosti, pretože opisuje historicky dlhšiu dobu ako Nový zákon, z prítomnosti veľ-kého počtu konfliktov a napätia. Starý zákon obsahuje oveľa väčší počet postáv ako Nový zákon. Starý zákon vždy bol a je posvätnou knihou židovského náboženstva. Stal sa základným náboženským prameňom židovstva, kresťanstva a čiastočne ovplyvnil aj islam. Jeho motívy inšpirovali najmä európsku literatúru.

Hebrejská próza

Veľká časť spisov Starého zákona sú básnického skladby. Dokonca niektoré knihy sú celé písané vo veršoch., mnohé state majú poeticky, rytmický ráz. V hebrejskej poézii sa metrum zakladá na presne určenom počte prízvučných slabík alebo stôp. Typické metrum je zostavené z 3+3 alebo 3+2(kína. Metrum náreku)V tejto poézii sa strofy nevyskytujú. Možno však nájsť starozákonnej tvorbe nájsť básnické jednotky, zložené z viacerých veršov.

• Vdakyvzdania - literárny druh žalmu, ktorým jednotlivec alebo ľud dakuje Bohu za víťazstvo, za vyslobodenie z rúk nepriateľov alebo mu vzdáva vdaku za ochranu a za dobrodenia každodenného života.
• Kráľovské žalmy - ktoré oslavujú kráľa a jeho kráľovstvo pri rozličných príležitostiach jeho života.
• Blahoslavenstvá - tento literárny druh vyjadruje údiv nad šťastím, blaženosťou a Božím požehnaním.
• Sapienciálne žalmy - obsahujú väčšinou mravné ponaučenie.
• Preklínacie žalmy - prekliatie ako pomsta a prosba proti nepriateľovi.
• Historické - nejde o pamätné historické udalosti, ale o skladby v ktorých sa oslavuje Jahveho dobrota a všemohúcnosť, ktoré vyvolený ľud poznával v častých Božích zásahov do dejín.
• Kultové žalmy - hovorí sa o použití v kulte pri rôznych bohoslužobných obradoch.

Príslovie je poučná, najčastejšie obrazná výpoveď ľudovej múdrosti, v ktorej je zahrnutá dlhoročná skúsenosť, dôležitá pravda alebo mravná zásada.Básnicky útvar, zakladá sa na princípe paralelizmu, na opakovaní tej istej myšlienky. Ukážka KNIHA PRISLOVI 31Pieseň piesní Zbierka básní patrí bez pochyby do lyrického druhu literárnej tvorby. Témou týchto diel je vzájomná láska dvoch ľudí. Kniha Jób sa usiluje riešiť záhadnú otázku, prečo trpí spravodlivý človek a ako sa má voči dobrému a svätému Bohu správať človek postihnutý telesným alebo duševným utrpením, chorobou, nešťastím a pod. Táto téma sa v Knihe rozoberá umeleckým spôsobom vo forme dialógov trpiaceho Jóba s jeho tromi priateľmi Elífazom, Bildadom a Sófarom o záhade utrpenia a o príčinách všetkého zla, ktoré Jóba stihlo. Podľa názoru starého semitského sveta, ktorého predstaviteľmi sú Jóbovi priatelia, utrpenie a nešťastie sú vždy trestom za hriechy. Proti tomuto vtedy všeobecnému presvedčeniu sa Jób vzpiera a vyhlasuje, že nie je hriešny, takže jeho nešťastie nemožno vysvetliť na základe tézy, že utrpenie je tres-tom za hriechy. Vo svojej sebaobrane sa Jób búri a stavia sa dokonca aj proti samému Bohu.

Nový zákon (Nová zmluva)

Nový zákon - kresťanská zbierka biblických kníh pozostáva z 27 kníh:

• Historické (dejepisné) knihy - štyri evanjeliá: Evanjelium podľa Matúša, Evanjelium podľa Mareka, Evanjelium podľa Lukáša, Evanjelium podľa Jána. Skutky apoštolov.
• Poučné (vyučujúce) knihy - štrnásť listov apoštola Pavla: List Rimanom, Prvý list Korinťanom, Druhý list Korinťanom, List Galaťanom, List Efezanom, List Filipanom, List Kolosanom, Prvý list So-lúnčanom, Druhý list Solúnčanom, Prvý list Timotejovi, List Titovi, Druhý list Timotejovi, List Filemó-novi, List Hebrejom. Medzi poučné knihy patrí aj sedem katolíckych listov: Jakubov list, Prvý Petrov list, Druhý Petrov list, Prvý Jánov list, Druhý Jánov list, Tretí Jánov list, Júdov list.
• Prorocká kniha - Zjavenie sv. Jána = Apokalypsa

Nový zákon sa zaoberá životom Ježiša Krista, jeho narodenia, utrpenia a smrti, históriou prvých kres-ťanských obcí. Ježiš bola postava, ktorá v sebe niesla ľudské aj božské vlastnosti, z čoho vyplýva, že jeho život bol vykreslený ako skutočný a zároveň ako neskutočný. Tá skutočná časť jeho života sú ľudské starosti a radosti a neskutočná časť to sú zázraky, nadprirodzené javy, ktoré nie sú logicky zdôvodniteľné. Nový zákon je zbierka reminiscencií (spomienok) ranokresťanských kázní a poučení, čiastočne aj biografií, pravých i nepravých listov a teologických rozpráv. Nový zákon predstavuje vlastne splnenie všetkých proroctiev predpovedaných v Starom zákone. Nový zákon bol pôvodne písaný v gréčtine a väčšina jeho kníh sa kanonizovala približne na konci 2.

Z literárneho hľadiska sa Markovo evanjelium vyznačuje jednoduchým názorným štýlom, rečou oplývajúcou latinizmami a jednoduchou vetnou skladbou. Prevláda v ňom para taxa = jednoduché vety sa uvádzajú zväčša spojkami a, i, a potom. V evanjeliu dáva prednosť priamej reči. Marek často používa historický prézent. Z obsahovej stránky Marekovo evanjelium sa vyznačuje tým, že v ňom pre-vládajú Ježišove činy, kým jeho reči ustupujú do úzadia. Evanjelium podľa Mareka je najkratšie a pravdepodobne najstaršie evanjelium. Marek tu zachytil len základné nevyhnutné fakty. Sú tu veľmi dobre zobrazené Ježišove problémy a nepochopenie zo strany jeho učeníkov. Toto evanjelium sa začína Ježišovým krstom a končí sa zjavením Ježiša Krista dvom Máriám v hrobe.

Evanjelium podľa Lukáša - Lukáš je jediný z evanjelistov, ktorý na spôsob starovekých spisovateľov a dejepiscov uvádza svoje dielo prológom, napísaným v klasickej gréčtine. Zmieňuje sa v ňom o písomných a ústnych prameňoch, o očitých svedkoch, ktorých správy pozorne preštudoval, kriticky zhodnotil a redakčne spracoval. Základným prameňom Lukášovho evanjelia bolo Marekovo evanjelium. Svoje dielo venoval Teofilovi. Lukáš zachoval najviac správ o panne Marii.

Evanjelium podľa Jána - Ján bol synom galilejského rybára Zebedeja, jeho matka sa volala Salome. Ježiš ho spolu s jeho bratom Jakubom povolal medzi prvými za učeníka. Na rozdiel od ostatných evanjelií, ktoré predstavujú Ježišovu činnosť v rámci jedného roka (jedna Veľká noc, jedna cesta do Jeruzalema a hlavné účinkovanie v Galilei), Jánovo evanjelium ju rozvrhuje na tri roky. Ježišove zázraky a reči sa v ňom rozvádzajú obšírnejšie a sú navzájom úzko späté :zázračné rozmnoženie chlebov, uzdravenie slepého od narodenia a vzkriesenie Lazára, kde evanjelista komentuje zázraky teologickými úvahami. Namiesto správ o Ježišovom detstve Ján kladie na začiatok svojho evanjelia prológ s hlbokou úvahou o Logose (Slove) a o jeho preexistencii a inkarnácii. Evanjelium podľa Jána - Ján bol najsympatickejší evanjelista. Prvá časť evanjelia obsahuje šesť dlhých kázní ,ktoré vysvetľujú šesť zázrakov. Zvyšok evanjelia zobrazuje Ježiša ako návštevníka Jeruzalema.

Evanjelium podľa Matúša - podľa cirkevnej tradície sa dnešné prvé evanjelium pripisuje Matúšovi. Evanjelium podľa Matúša - Matúš vidí v Ježišovi Mesiáša. Podľa neho bol Ježišov príchod predpovedaný v písmach. Hovorí o živote Ježiša od jeho narodenia po smrť a zmŕtvychvstanie, o vraždení novoroden-cov, úteku do Egypta. Často cituje židovskú Bibliu. 13 -47 Matúš

Zjavenie podľa Jána. Názov knihy naznačuje, že jej pravdepodobným autorom bol Ján apoštol, ktorý ako jediný z dvanástich apoštolov zomrel prirodzenou smrťou a ako posledný z nich. V samotnej knihe však autor sám seba pomenováva iba Ján a udáva, že počas zjavenia bol v exile na ostrove Patmos, takže sa o ňom hovorí aj ako o Jánovi z Patmu.Mnohí moderní vedci sa domnievajú, že Ján apoštol, Ján evanjelista a Ján z Patmu sú tri rozdielne osoby.

Štruktúra Kniha sa skladá podľa všeobecne rozšíreného delenia z 22 kapitol a obsahovo sa delí na dve časti: - Posolstvo siedmim cirkvám (cirkevným spoločenstvám) v Malej Ázii (kapitoly 1-3) - Videnie o konci sveta (kapitoly 4-22) Druhá časť knihy je preplnená symbolmi a obraznými vyjadreniami, preto existuje mnoho jej výkladov, pričom žiadny z nich nie je všeobecne prijímaný, dokonca ani v samotnej Katolíckej cirkvi nepanuje v tomto podľa mojich informácií jednota.

Preklady Biblie

Starý Zákon bol už v stredoveku preložený do gréčtiny, armejčiny, a sýrčiny. Z latinských prekladov je obzvlášť dôležitý Hieronymov preklad okolo roku 400 n. l. Martin Luther preložil Bibliu do nemčiny. Najstarší staroslovienský preklad Biblie je od sv. Cyrila a sv. Metoda.

Biblia ani zďaleka ešte neodohrala svoju úlohu. Na svetovom trhu kníh si sústavne drží popredné miesto medzi všetkými knihami. A hoci je preložená do viac ako 1000 jazykov, stále pribúdajú nové preklady. Ale práve jej obsah jej dáva cenu, príťažlivosť i budúcnosť, v čom nemá konkurenta. Vie povzbudiť a vzpružiť vyčerpaného, potešiť zarmúteného a dať aj nádej. Má čo povedať jednotlivcovi ale aj spoločnosti.

Stále živý záujem o Roháčkov preklad Biblie sa stal pozoruhodným javom slovenského biblického čitateľstva. Preklad postupne vychádzal tlačou najprv v rokoch 1910 - 1936 a autorom revidovaný text bol publikovaný v roku 1951.

Znaky hebrejskej literatúry

Hebrejská literatúra sa vyznačuje niekoľkými charakteristickými znakmi:

• Monoteizmus (viera v jedného Boha)
• Odklon od kultu tela ku kultu duše
• Nadzmyslovosť (transcendentálnosť)
• Spracovanie najstarších príbehov a piesní do rozsiahleho epického diela

Kľúčovým dielom je Biblia (Písmo/Písmo sväté/Sväté písmo) - skladá sa zo Starého zákona a Nového zákona.

Tabuľka: Rozdelenie Starého Zákona

tags: #hebrejska #literatura #biblia