História Kostola svätého Mikuláša v Hornej Krupej a Obce

Obec Horná Krupá sa nachádza v severozápadnej časti Podunajskej pahorkatiny, približne 10 km severne od Trnavy, v nadmorskej výške 192 m n. m. Táto oblasť je súčasťou Trnavského okresu a leží južne od pohoria Malých Karpát, ktoré sú vzdialené od obce len 2 km. Kataster obce hraničí na severe s Hornou Krupou, na severozápade s Horným Dubovým, z východnej strany je Dolné Dubové a Špačince. Západnú hranicu tvorí územie Bohdanoviec.

Stred obce leží v nadmorskej výške 192 m n. m. Najvyšším miestom je kóta Šarkan, dosahujúca nadmorskú výšku 274 m n. m. Takmer rovnaká vzdialenosť delí obec od najvyššieho vrchu Malých Karpát- Zárub.

Prvá písomná zmienka a vývoj obce

V písaných dejinách sa prvá zmienka o obci objavila na začiatku 12. storočia, keď sa zachovala z r. 1113 tzv. Zoborská listina. Spomína sa v nej prvá známa podoba názvu obce - CROMBA. Podľa tejto listiny bola obec majetkom benediktínskeho opátstva sv. Hippolyta na Zobore v Nitre.

V 13. storočí sa tu vyvinuli tri dediny: Dolná, Stredná a Horná Krupá. Prvé dve sa ešte v 15. stor. zlúčili v jednu s názvom Dolná Krupá. S počiatku boli 3 obce: Dolná, Stredná a Horná Krupá. Po spojení Dolnej a Strednej vznikla Dolná a Horná Krupá zostala.

Prvý záznam o histórii obce Hornej Krupej je z vizitácie bratislavského arcidekanstva z roku 1390 kedy ostrihomský arcibiskup Ján Kanizsay nariadil preskúmať všetky farnosti bratislavského arcidekanstva (Fejer,CDX,VIII,313). Do konca 14. stor. bol vlastníkom Ctibor zo Ctiboríc. V priebehu 15. a 16. storočia bolo vlastníctvo pôdy rozdelené medzi desiatky zemanov. Medzi najvyššie uznávané rodiny patrili Brunsvikovci. Začiatkom 19. stor.

Patrila do župy Bratislavskej. V roku 1715 mala vinice a 43 daňovníkov, v roku 1828 mala 71 domov a 513 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, košikárstvom a tkaním. Hornokrupania boli slovenskej národnosti a iba niekoľko zemianských rodín bolo maďarských, ako napríklad Olgyovci, Bodiscovci a Gólyaovci.

Pred Turkami našlo v obci útočište niekoľko rodín chorvátskej národnosti (s priezviskom končiacim sa na „vič”, napríklad Petrašovič, Petrovič, Chorvatovič a pod.). V listinách z 18. storočia sa objavujú aj mená nových obyvateľov, napríklad Drábikovci, Vodičkovci, Vittekovci.

Svojím spôsobom je zaujímavý aj zápis z roku 1805, v ňom sa uvádzajú obyvatelia Hornej Krupej, ktorí odpredali dobytok cez obec prechádzajúcim vojskám ruského vojvodcu Kutuzova. Ján Vittek, Martin Čaro, Tomáš Petko a Matej Chynoranský predali kozákom vojvodcu Kutuzova po dva voly. Jakub Sklenár odpredal vojskám 3 kusy dobytka a dosť rozvetvená rodina Šimončičovcov predala hladným vojskám po jednom kuse dobytka. Pretože už vtedy bolo viacero rodín rovnakého priezviska, rozlišovali sa prímením.

V listine z roku 1756 sú uvedené niektoré zaujímavé údaje z obce. Napríklad: v tomže roku obec mala 482 obyvateľov, vybudovala sa škola, resp. uvádza sa jej jestvovanie dovtedy. V zápise sa poznamenáva, že Andrej Topolčány bol v jednej osobe učiteľom, organistom aj notárom.

Občania v Hornej Krupej sa zaoberali predovšetkým obrábaním pôdy, iba niektorí boli remeselníci. Obec mala dva mlyny, dokonca aj zájazdny hostinec, kde prepriahali kone (Pravdepodobne to bola Prekážka). Obec bola pomerne izolovaná od okolitého sveta, aj cesty mala zlé, a preto v jej vývoji bolo badať určité zaostávanie.

Keďže pôda nemohla uživiť všetkých obyvateľov, Hornokrupania odcháli do cudziny, najmä do Kanady. Najviac ich odišlo v čase hospodárskej krízy, koncom 20. rokov minulého storočia. Ešte aj v roku 1937 odišlo do Kanady 5 mužov a štyri ženy.

Občania Hornej Krupej prejavili svoju odvahu a odpor voči fašistom aj v čase Slovenského národného povstania. V radoch partizánov hrdinsky bojovali Domin Hrčka, Ján Nádašský, Jozef Hasenovič, Ján Dvorak, Ján Blažo, Štefan Gažo, Štefan Prodaj a Štefan Chynoranský, ktorého Nemci odvliekli do koncentráka, kde ho umučili.

Občania Hornej Krupej sa hrdinsky zachovali v rokoch druhej svetovej vojny. Štefan Krajčovič, ktorý ukrýval sovietsku rozviedčičku - vtedy 20 - ročnú Lídiu. Nemeckí fašisti za jej chytenie vypísali odmenu 100000,- korún. 10. novembra 1944 asi o 23:00 hodine prišlo k domu Štefana Krajčoviča 8 sovietskych vojakov a 1 žena. V stodole Štefana Krajčoviča sa zdržali 5 dní a sovietska partizánka ešte dlhšie. Skrývala sa pod menom Lídia Matulová. Najprv bola odvlečená do Nemecka, odtiaľ utiekla do Československa. V roku 1975 navštívila Štefana Krajčoviča v Hornej Krupej.

Za zmienku stojí uviesť pád amerického letca 6.decembra 1944. Posádka amerického lietadla, ktoré bolo zasiahnuté, vyskakovala padákmi. Jeden z nich padol v lese Dolný háj (zvaný tiež Podháj) pri Dolnej Krupej. Ujala sa ho rodina Nádaských zo Špačiniec, ktorým platil denne 3 doláre. Keďže sa ho ďalej báli ukrývať, 15 dní pred vojnou ho odviedli do Dolnej Krupej. Tam ho však neprijali, preto sa pobral vedľa potoka smerom na Hornú Krupú. Chcel sa dostať do hôr. Pri potoku na druhý deň skoro ráno ho našla manželka Jána Chynoranského č. d. 101. U nich bol ukrytý 14 dní pred vojnou bez nároku na odmenu. Pre rodinu to bolo veľmi nebezpečné. V tom čase priviedli Nemci menovanému do stodoly 4 kone. Pilot na povale stodoly sa ani nepohol. Vďaka starostlivosti menovaných občanov sa zachránil.

V novembri 1945 bola prevedená výmena peňazí a boli tiež prihlasované viazané vklady a majetky. Podľa nariadenia o konfiškácii majetku zradcov a kolaborantov nebol majetok zhabaní nikomu. Iba zbytkový statok Viktora Adamčíka bol rozparcelovaný medzi jednotlivých malých roľníkov a robotníkov.

Podstatný, blahodarný a radostný rozvoj zaznamenala obec až po oslobodení a najmä po Víťaznom februári 1948. Postupne sa zlepšovali predovšetkým cesty. Najprv cesta do Dolnej Krupej a odtiaľ do Trnavy. Neskôr sa vybudovala tvrdá cesta po Prekážku.

Časť obyvateľov začala dochádzať do trnavských fabrík, podnikov a organizácií. Obec si však nevytvorila priaznivé podmienky pre kultúrno-spoločenský život. Hornokrupanský rodák František Galgóci-Krupanský, redaktor „Kvetov zozbieral veľa ľudových piesní a zvykov. Obetavo šíril osvetu a húževnato bojoval proti alkoholizmu. Vo svojom životopise opísal aj neľahký život obce, najmä detí.

Jednotné roľnícke družstvo bolo založené 3.septembra 1955, predsedom bol Štefan Valentovič, bolo iba menšinové a malo 24 členov. Dňa 19. mája 1957 boli voľby do národných výborov všetkých stupňov. V roku 1958 na voľnom pozemku oproti školy sa začalo s novostavbou budovy pre MNV a požiarnej zbrojnice v rámci akcie „Z“ teda svojpomocne. V roku 1959 boli prečíslované domy a všetky stavebné parcely. Obec mala 158 domových čísel.

Základná deväťročná škola 1. - 5. 1.júla 1962 bola prevedená zmena vo funkcii tajomníka doterajšieho tajomníka MNV Leopolda Muchu vymenil s.

Dňa 27.augusta 1967 bola v obci poriadaná slávnosť z príležitosti 40 výročia Miestneho požiarneho zboru. Dňa 4.októbra 1967 bola úplne zlikvidovaná cigánska osada pri háji južne od obce. Priestor, kde stáli domky bol zrovnaný a tým prestala existovať u nás cigánska osada ktorá bola na tomto mieste od roku 1937.

Dňa 9. apríla 1968 bola vykonaná kolaudácia obchodu, ktorý postavila Jednota Okresné spotrebné družstvo Trnava. Obchod bol postavený na hornom konci dediny vedľa občana Gabriela Hlavatého. Dňa 7. Dňa 1. decembra 1970 bola uskutočnená celoštátna akcia a to sčítanie obyvateľov, domov, bytov.

V roku 1971 sa vykonala závažná a veľmi dôležitá všenárodná akcia, ktorá sa dotýkala každého občana. V ČSSR založili Ústredný register obyvateľstva ako základný identifikačný znak jednotlivých osôb, je to rodné číslo, ktoré je desaťmiestne. Prvých 6 čísiel je odvodených od dát narodenia, ostatné miesta rodného čísla tvorí tzv. koncovka, ktorá je o osôb narodených do 30. júna 1954 trojmiestna a u osôb narodených po 30.

Dňa 22.augusta 1974 sa začala výstavba materskej škôlky a spoločenského domu. Stavba bola plánovaná na 3 roky a mala byť postavená v rámci akcie „Z“. Pri zabezpečení výstavby Materskej škôlky a Spoločenského domu celková hodnota diela mala činiť 1 445.200,- Kčs. V roku 1978 bola materská škôlka a kultúrny dom odovzdané do užívania. Navštevovalo ju 27 detí. Súčasne bolo vybudované výbojkové elektrické osvetlenie po celej obci v hodnote 65.000,- Kčs.

Staré zvyky, spôsob života, nosenie krojov, to všetko sa behom 2-3 desaťročí rapídne zanecháva a mení. Zo zvykov ako posledný zanikol pre niekoľkými rokmi chodenie „pod šable“. Bolo to na Fašiangy, keď mládenci chodili po domoch, v ktorých bývali dievčatá. Tam si zaspievali a zatancovali, za čo dostali veľký koláč (zvaný mrváň), slaninu a šišky. Mrváň si nasadili na tyč zvanú „šabľa“. Pri zabíjačkách ešte aj teraz, ale zriedka, chodia „maškary“.

15. 28. apríla 1979 bola započatá výstavba domu smútku v akcii „Z“. V júni 1979 JRD Krupá započalo s výstavbou jedného bloku - 6 bytových jednotiek pre svojich členov. V priebehu roka bolo zabezpečené prevedenie a rozšírenie 22 KW prípojky transformačnej stanice rekonštrukcie sekundárnej siete, pripojenie domových prípojov a verejného osvetlenia. 30. júna bola prevedená plánovaná integrácia školy. Všetok školský inventár bol preradený na základnú školu do Dolnej Krupej, kam boli presunutí od 1.septembra 1979 aj všetci žiaci 1. - 4.

5. a 6. júna prebehli v našej obci voľby do zastupiteľských orgánov všetkých stupňov. Na ustanovujúcom plenárnom zasadnutí 26.júni 1981 bol zvolený za predsedu MNV s. Václav Šimončič, za tajomníka MNV s. V roku 1981 v akcii „Z“ bola prevedená MK - cesta. Vo februári 1983 bola prevedená zmena vo funkcii tajomníka MNV a zložení rady MNV. Za tajomníka bol zvolený s. Štefan Konečný, predseda ZO KSS za s.

V roku 1987 v rámci socialistickej súťaže bola vyhlásená súťaž dedín medzi obcami Košolná a Horná Krupá. 9. februára 1990 večer o 18:30 hod mohli obyvatelia vidieť zatmenie mesiaca. Z veľkej gule pomaly zostal len malý rožtek. 23.-24. novembra 1990 sa uskutočnili voľby do orgánov obecného zastupiteľstva a na funkciu starostu. Počet platných hlasovacích lístkov na funkciu starostu - 360, Hrčka Ján získal 165 hlasov a Konečný Vincent získal 195 hlasov.

V roku 1996 začala v obci plynofikácia, na ktorú boli vyčlenené peniaze v objeme 2.370.000,- Sk. Obec dostala 400.000,- Sk na tento projekt s fondu predsedu vlády Vladimíra Mečiara. Celkové náklady činia 4.259.000,- Sk. Ukončenie plynofikácie bolo 30. V máji 2001 sa uskutočnilo sčítanie obyvateľov, domov a bytov. V našej obci bolo trvale bývajúcich 538 občanov, vo veku od 0 - 14 bolo 101 občanov, mužov od 15 - 59 rokov bolo 165, žien od 15 - 54 rokov bolo 148, mužov nad 60 rokov bolo 40 a žien nad 55 rokov bolo 84.

31.augusta 2003 sa konala oslava 30. výročia založenia Krupianky súčasťou ktorej bolo oboznámenie so symbolmi obce. Oslava sa začala sprievodom obcou a pokračovala v kultúrnom dome vystúpením speváckych skupín z Dolného Dubového, Kátloviec, Zemianskych sadov, Jaslovských Bohuníc, Šoporne a Smoleníc. Vystúpenie spestril rodák z Hornej Krupej Daniel Čapkovič. Zástupca ministerstva vnútra SR, predseda heraldickej komisie PhDr. Peter Kartous, CSc.

Ani Hornú Krupú neobchádzali pohromy. Šarapatil tu hladomor v roku 1866, v roku 1906 tu zasa zaznamenali pomerne silné zemetrasenie. V roku 1930 v obci a na okolí opäť nahnalo dosť strachu slabšie zemetrasenie. V roku 1938 zasa slintavka poriadne preriedila dobytok. Za prvej svetovej vojny narukovalo 71 mužov. Na bojiskách prvej svetovej vojny 17 Hornokrupancov položilo svoj život. Aj druhá svetová vojna si vyžiadala obete na ľudských životoch. V roku 1957 sa vyskytol po celý rok mor vodnej a hrabavej hydiny a ani očkovanie tomu nezabránilo.

Dňa 20. apríla 1961 na južnej strane obce pri ceste vedúcej z Hornej Krupej do Dolnej Krupej pri hľadaní nafty vŕtacími vežami čsl. naftových dolov, bol nájdený podzemný plyn butan, ktorý vybuchol a nebolo ho možno zachytiť a unikal do vzduchu. V mieste, kde unikal si vytvoril veľký kráter v zemi, spoločne s vodou za značného hluku unikal do vzduchu. Až po dvanástich dňoch sa podarilo tento kráter pomocou ťažkých strojov a značného nákladu kameňa a cementu zatarasiť. Plyn sa im podarilo spútať a zachytiť až 7.júla ráno o 2:00 hodine. Plyn mal tlak 23 atmosfér. Dňa 9. 12. februára 1979 padal sneh hnedožltej farby. Príčinu tohto sfarbenia sa dalo overiť hneď z rána, keď zoškrabnutý sfarbený sneh sa nechal roztopiť a ustáť. Na dne nádoby zostal veľmi jemný hnedožltý piesok. V záhrade starého mlyna v uličke bola nájdená elastická výbušnina z roku 1944, ktorá pochádzala pravdepodobne z 2.

V súčasnosti sa Dolná Krupá s vyše 2000 obyvateľmi zaraďuje k najväčší vidieckym sídlam Trnavského okresu. Patria k nej aj časti Dolina, Podháj, Rybníčky a Potôčky.

Kaštieľ v Dolnej Krupej

Rímskokatolícky kostol svätého Mikuláša

V obci Horná Krupá sa nachádza rímskokatolícky kostol svätého Mikuláša, ktorý bol postavený v barokovom slohu v rokoch 1741 - 1746. Stavba bola finančne podporovaná grófom Antonom Brunsvikom a finančnými zbierkami od farníkov. Kostol je zasvätený svätému Mikulášovi a posvätený 7.októbra 1746 na sviatok Ružencovej Panny Márie. V roku 1780 bola kostolná loď predĺžená a jej pôdorys má pozdĺžny jednoloďový tvar.

V roku 1906 bol kostol zemetrasením veľmi poškodený a opravený až v rokoch 1912 -1914 kedy bola pristavená aj veža zo severnej strany a v roku 1925 boli dodané 4 zvony trnavčanom Fridrichom Vilhelmom Fischerom. Maľovka kostola je z roku 1937. Ide o maľby obrazov štyroch evanjelistov, svätej Terézie a svätého Alojza a iné biblické výjavy zhodné s architektúrou v barokovom štýle.

Interiér kostola svätého Mikuláša v Hornej Krupej

Vzácny a veľmi kvalitný orgán pochádza z Krnova z roku 1930, ktorého staviteľom je Gebrüder Rieger - Jagendorf. Hlavný oltár z roku 1760 s ústredným obrazom Ružencovej Panny Márie ktorý je osadený do honosného pozláteného rámu pochádza z jezuitského kostola zo Skalice, po bokoch je doplnený kľačiacimi anjelmi. Ostatné oltáre, oltár sv. Mikuláša patróna kostola a oltár sv. Jozefa sú štýlovo prispôsobené hlavnému oltáru. Sú z roku 1936, tiež kazateľnica, Krížová cesta, Betlehem a toto všetko je dielom miestneho rezbára majstra Štefana Hláveka. Výročie posviacky slávime 1. októbrovú nedeľu.

Pri dome smútku, ktorý je situovaný tesne za kostolom, je zaujímavý nápis na zvone: “Živých zvolávam, mŕtvych pochovávam”.

Poslednou pamiatkou, ktorú som objavil v Horná Krupá, je mohutný drevený kríž umiestnený v uličke smerujúcej do poľa.

Obec Horná Krupá je dobre vybavená z hľadiska sociálnej infraštruktúry. Okrem už spomenutých miest nájdete v obci aj kultúrny dom, knižnicu, športové zariadenia a obchody.

V súčasnosti sa Dolná Krupá s vyše 2000 obyvateľmi zaraďuje k najväčší vidieckym sídlam Trnavského okresu. Patria k nej aj časti Dolina, Podháj, Rybníčky a Potôčky.

História obce Horná Krupá siaha až do roku 1390, kedy o nej máme prvý záznam z vizitácie Bratislavského arcidekanátu. Pri prechádzke obcou narazíte na sakrálnu pamiatku srdce Ježišovo, umiestnenú pred rodinným domom s číslom 58. Ďalšou pamiatkou v obci je socha svätého Floriána, patrona hasičov. Svätý Florián je uctievaný pre svoju odvahu a vernosť svojmu presvedčeniu, ktorú dokázal obetou vlastného života. Táto socha sa nachádza pred domom s číslom 113, kde je aj malá kaplnka s sochou Piety - Panny Márie a Ježiša Krista.

Rímskokatolícky kostol svätého Mikuláša, postavený v barokovom štýle medzi rokmi 1741 až 1746, je jedným z dominantných bodov obce. Jeho interiér tvorí jednoloďový pozdĺžny priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria, čo je zaklenuté krížovou klenbou.

Významné udalosti v Hornej Krupej:

tags: #horna #krupa #kostol