Dolné Kočkovce sú obec s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1332.
Pri príležitosti osláv 690. výročia prvej písomnej zmienky o obci bola vydaná prvá monografia o obci Dolné Kočkovce a o živote občanov a ich predkov. Publikácia obsahuje hodnoverné údaje o vzdialenej minulosti obce, o jej vývoji počas ostatných storočí. Knižné dielo "Dolné Kočkovce vo fotografii" bolo vydané v roku 2012 pri príležitosti 680. výročia prvej písomnej zmienky o obci, 55. výročia otvorenia Základnej školy a 60. výročia organizovaného športu.
V nedeľu 4. 10. 2020 bola na rádiu Regina Západ odvysielaná premiéra rozhlasovej relácie Zvony nad krajinou o obci Dolné Kočkovce. Relácia prináša pre poslucháčov zvukový miestopis Slovenska. Zvony nad krajinou je rozhlasový dokument o živote v obciach Slovenska, ich minulosti, súčasnosti a plánoch do budúcnosti.
Kostol sv. Petra a sv. Pavla
Cieľom vydania brožúrky "Kostol sv. Petra a sv. Pavla" je pripomenutie si 1.7.2021 významného 20. výročia otvorenia a vysvätenia nášho rímskokatolíckeho kostola sv. Petra a sv. Pavla.
Ľudový odev
Krutá pravda o hygiene žien na kráľovskom dvore! Šokujúce detaily z histórie!
Ľudový odev v obci Dolné Kočkovce patrí do trenčianskeho typu odevu, konkrétnejšie subregiónu Púchovskej doliny, a zároveň je prechodovým odevom medzi spomínaným regiónom a obcami centrálnej časti Ilavskej kotliny. Svojou odevnou skladbou a výzdobou tvorí subvariant ľudového katolíckeho odevu Púchovskej doliny, ktorý reprezentuje odev farnosti Horné Kočkovce s filiálnymi obcami Nosice a Dolné Kočkovce.
Jeho staršia forma začala zanikať už v období pred prvou svetovou vojnou, kedy začali do miestneho odevu prenikať mestské odevné prvky. So staršími súčasťami akými boli ženské vrchné rubáše, dvojpólové zástery, staršie typy šatiek sa v dostupných zdrojoch v povojnových rokoch už nestretávame. Tradičný mužský odev pretrval po prvej svetovej vojne len v rezíduách u najstarších mužov, prípadne jeho konopný variant sa využíval pri letných poľných prácach. Muži prešli v uvedenom období v celom rozsahu na mestský odev, čoho dôkazom sú aj svadobné fotografie.
Ženský ľudový odev
Spodnú časť odevu žien tvorili spodné sukne: spodník (dvojdielna sukňa z domáceho konopného plátna, prípadne neskôr z kupovaných materiálov pozostávajúca z vrchnej časti so šnúrkou a spodnej sukňovej časti) a novší typ spodnica (sukňa z bieleho plátna do pása). Na vrchnú časť si ženy obliekali rukávce. Starší typ rukávcov s manžetou (obojkom) v 20. rokoch 20. storočia nahradili tzv. štikerajové rukávce s okružím z kupovanej čipky okolo krku, prípadne okolo predného rázporku.
V Dolných Kočkovciach nahradili staršie vrchné rubáše sukne podobného typu z továrenských materiálov (sukne), ktoré mali spojenú živôtikovú a sukňovú časť. Šili sa prevažne z materiálov tmavších farieb, spodný okraj bol lemovaný plyšovým pásikom. Na sukňu si uväzovali zásteru (fertuchu) rovnako z tmavých materiálov (glot), ktorá bola asi 5 cm kratšia než sukňa. Uväzovala sa na chrbte na mašľu. Sukňa i zástera mohla byť zdobená strojovou výšivkou, tzv. štepovaním, alebo zámikmi, nášivkami kupovaných čipiek a stúh v tmavých farbách, volánom.
Dievky nosili vlasy upravené na pútec, neskôr na hladko do jedného vrkoča ozdobeného na konci stužkou. Ženy si upravovali pôvodne účes grdulou, neskôr hornódlami do kolečka. Na takto upravené vlasy si zakladali tylový čepiec zdoben háčkovanými zubami, oblúkmi, ktorých bol vždy párny počet. Na čepiec si ženy vo sviatok uväzovali menšie šatky tabelki (76,5 x 76,5 cm) alebo väčšie (124x124 cm), ktoré sa prekrížili pod krkom a uviazali v zátylku. Na nohy si ženy obúvali kožené topánky, čižmy, kapce, ale rozšírené boli hlavne sárové papuče s mrežovanou podošvou s čiernymi alebo bielymi vrškami.
Mužský ľudový odev
Tradičný sviatočný mužský ľudový odev do obdobia prvej svetovej vojny pozostával zo spodných konopných dvojpólových nohavíc, ktoré sa používali aj ako pracovné. Navrch si muži obliekali košeľu z domáceho konopného plátna s voľným rukávom. Košeľa nemala obojček, ale krčný otvor bol z vnútra podšitý prečnievajúcim pruhom plátna.
Na spodné nohavice si muži obliekali súkenné nohavice zdobené okolo predných dvoch rázporkov šnurovaním. Predpokladáme, že výzdoba bola podobná šnurovaniu nohavíc obcí v okolí Púchova (Nimnica, Dohňany). Na košeľu si muži obliekali vestu lajblík. V Dolných Kočkovciach je zaznamenané nosenie čierneho súkenného lajblíka zdobeného gombíkmi na stojačiku, s gombíkmi a dierkami po predných okrajoch.
Môžeme predpokladať, že sa rovnako ako v Horných Kočkovciach a Nosiciach nosil aj čierny vyšívaný lajblík zdobený štyrmi radmi gombíkov. Na hlavách nosili muži klobúk so širokou strechou a na nohách čižmy, topánky a vysoké biele súkenné papuče s nedelenou sárou, resp. z viacerých kusov, podobne ako v katolíckych obciach Púchovskej doliny.
Bližšie informácie nájdete vo výskumnej správe uloženej na OÚ v Dolných Kočkovciach. TEXT: PhDr.
Obec Dolné Kočkovce oslovila Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici s tým, že chce poradiť v oblasti originálneho ľudového odevu z tejto oblasti. Problém bol v tom, že fotografický materiál odevov z ochotníckych divadiel alebo folklórnych skupín, ktorý mali k dispozícii a považovali ho za svoj tradičný ľudový odev nebol ten pravý. Boli to fotografie z 30. rokov a 50. rokov 20. storočia a odborníci v múzeu zistili, že patria inýmh regiónom.