Kaplnka Panny Márie Pomocnice v Horných Obdokovciach
Kostol Panny Márie Karmelskej
V kostole v Horných Obdokovciach zasvätenom Panne Márii Karmelskej sa nachádza kamenný epitaf obdĺžnikového tvaru, delený krížom v strede s erbom Beréniovcov. Kostol Preblahoslavenej Panny Márie Karmelskej je postavený v barokovo-klasicistickom štýle.
Kostol Panny Márie Karmelskej
Vnútorné zariadenie tvorí barokový hlavný oltár, pochádzajúci z čias výstavby kostola, v strede s obrazom sv. Františka. Interiér kostola dotvárajú sochy sv. Jána Nepomuckého, Ježiša Krista, Panny Márie a krížová cesta, ktoré pochádzajú z neskoršieho obdobia. V roku 1987 začala rekonštrukcia kostola, kedy bola opravená strecha a okná. Horné Obdokovce boli filiálkou rímskokatolíckej fary v Čermanoch. Je pravdepodobné, že v 14. storočí bola fara aj v Horných Obdokovciach, ale neskoršie zanikla. V roku 1995 bola v obci skolaudovaná nová farská budova a od 1.9. Kostol bol pôvodne postavený vedľa miestneho cintorína.
Kaštieľ v Horných Obdokovciach
Pôvodne renesančný kaštieľ dal v obci postaviť Juraj Beréni, feudálny vlastník Horných Obdokoviec. Dnešnú podobu dostal kaštieľ prestavbami v 18. storočí, začiatkom 19. storočia (1804) a začiatkom 20. storočia, keď sa majiteľom panstva stal Alexander Stummer. Vchod do nádvoria je vo východnom krídle kaštieľa. Nad vstupnou bránou aj na nádvorí je umiestnený erb rodu Stummer. V nároží východného krídla sa zachovala polkruhová bašta, súčasť pôvodného opevnenia kaštieľa.
Kaštieľ v Horných Obdokovciach
Súčasťou kaštieľa je kaplnka v západnom krídle vo výške prízemia a poschodia zasvätená Nanebovzatiu Panny Márie. Postavená bola v roku 1804 na príkaz Žigmunda Beréniho a jeho manželky Júlie, rod. Pongrácovej. Od roku 1950 boli priestory kaštieľa využívané ako domov opatrovateľskej služby pre prestárlych občanov.
Epitaf Juraja Beréniho
Juraj Beréni, významný príslušník rodu má v Horných Obdokovciach na pamiatku umiestnený kamenný epitaf s rozmermi 109x200 cm pod chórom v kaplnke Nanebovzatia Panny Márie v miestnom kaštieli. Juraj Beréni so svojou druhou manželkou Žofiou, rod. Esterháziovou mal piatich synov a štyri dcéry. Jeho prvou manželkou bola Zuzana, rod. Kerestúriová. Epitaf pripomína pamiatku Juraja Beréniho a jeho druhej manželky. V strede epitafu sa nachádza erb Beréniovcov a Esterháziovcov. Okolo epitafu sú osadené kovové tabuľky s menami zomrelých príslušníkov rodu Beréni.
História a stavebný vývoj kaštieľa
Pôvodne renesančný kaštieľ z roku 1650. Prestavaný bol v 18. storočí a reštaurovaný okolo roku 1804 a koncom 19. storočia. Kaštieľ je štvorkrídlová dvojpodlažná stavba s ústredným nádvorím. Severné, dodatočne dostavané krídlo je jednopodlažné. Vstup do kaštieľa je vo východnom krídle. V jeho nároží sa čiastočne zachovala polkruková bašta. Fasády sú členené rizalitmi, vežou a baštami. Prvé a druhé podlažie oddeľuje priebežná kordónová rímsa. Okná majú kamenné šambrány, ale väčšiu časť okien pri úprave v 20. storočí prerobili. Dvorové fasády prelomili do nádvoria arkádami, ktoré sú dnes zasklené alebo zamurované. Miestnosti sú zaklenuté klenbami hrebienkovými krížovými, valenými s lunetami alebo korýtkovými. Druhé podlažie má rovné stropy. Pivničné priestory sú zaklenuté valenými klenbami.
V juhozápadnom nároží na druhom podlaží je jedáleň a slávnostná sieň, v ktorých sú trámové stropy s neorenesančnými rezbami aj na osteniach dverí a krbov. V juhozápadnom rohu západného krídla je kaplnka. Je to dvojpodlažný priestor, zaklenutý pruskými klenbami a medziklenbovými pásmi, ktoré dosadajú na vtiahnuté piliere s pilastrami. Nad hlavicami pilastrov prebieha vysoká náklada so zuborezom. Ku kaplnke je na západnej strane pristavaná sakristia, zaklenutá českou plackou. Hlavný oltár tvorí stĺpová architektúra z 19. storočia, v strede s obrazom Panny Márie s Ježiškom a malým sv. Jánom Krstiteľom od talianskeho maliara G. Buqiardina. Bočný oltár sv. Jána Nepomuckého, barokový epitaf J. Berényiho z roku 1562. Obraz svätice je od maliara P. Kisa z roku 1883. [1] Okolo kaštieľa bol park.
Pamiatková ochrana a súčasný stav
Po roku 1946 bol adaptovaný na Domov dôchodcov. Stav historického sídla je dobrý. Prostredie v okolí pamiatky je zachované a nie je narušené modernou výstavbou. Park sa čiastočne zachoval. Kaštieľ dodnes slúži ako Zariadenie sociálnych služieb Horné Obdokovce.
Stojí takmer v strede obce (v jej severovýchodnej časti).
Významné rody v Horných Obdokovciach
Horné Obdokovce najviac ovplyvnili dve rodiny, Beréniovci a Stummerovci. Renesačný kaštieľ v Horných Obdokovciach postavil Juraj Beréni, prelietavý politik, akých bolo v dobe stavovských povstaní nemálo. Najprv sa pridal k sedmohradskému kniežaťu Jurajovi Rákoczymu v odboji proti Habsburgovcom, neskôr zmenil stranu a dostal od kráľa a cisára Leopolda I. barónsky titul. Medzi vyššie vrstvy sa zaradil aj svojím druhým sobášom, keď dostal za ženu mladučkú dcéru zvolenského hradného pána Pavla Esterházyho.
Aj ďalší Beréniovci robili kvalitnú sobášnu politiku. Asi si vzali príklad od panujúceho rodu Habsburgovcov, ktorých neformálnym mottom bolo Bella gerant alii, tu felix Austria nube (Nech sa iní bijú, ty, šťastné Rakúsko, sobáš sa!). Obdokovskí šľachtici postupne nadviazali kontakty nielen s lokálnymi rodmi, ale aj s vyššie postavenými Zichyovcami, Zayovcami, Palugyayovcami či Erdödyovcami. Neskôr bol Imrich Beréni povýšený do grófskeho stavu. Z Obdokoviec pochádzal aj Žigmund Beréni, neskorší 65. Kaštieľnu kaplnku Nanebovzatia Panny Márie v Obdokovciach dali počasprestavby kaštieľa postaviť manželia Žigmund a Júlia, pochádzajúca z rodiny Pongrácovcov, v roku 1804. Práve vďaka pôvodu svojej matky Júlie získal jej syn Ján majetky v Beckove a založil tamojšiu líniu rodiny. Hlavná, obdokovská línia rodu vymrela po meči Františkom Berénim v roku 1888. Ešte predtým však stihol v roku 1877 predať kaštieľ aj s panstvom podnikateľskej rodine povýšenej do šľachtického stavu, Stummerovcom.
Stummerovci boli rakúsko-českou rodinou. V druhej polovici 19. storočia presunuli centrum svojich záujmov na Ponitrie, kúpili panstvo v Tovarníkoch, Ludaniciach a neskôr aj v Horných Obdokovciach. Práve v Horných Obdokovciach sídlil Alexander Stummer so svojou manželkou Augustou. Zavádzali moderné prvky do hospodárstva a keďže boli aj zberateľmi umenia a prírodnín, z časti kaštieľa urobili múzeum. Keď v roku 1896 vo Viedni zomrela barónka Stummerová, jej manžel Alexander pozval viedenského architekta Emila Bresslera, aby navrhol dizajn rodinného mauzólea. Secesné mauzóleum patrí medzi významné pamiatky regiónu a bude predmetom samostatného článku. Práca architekta sa zrejme barónovi zapáčila, pretože si uňho objednal aj prestavbu kaštieľa, ktorá prebehla v rokoch 1904-1905.
Treba dodať, že Bresslerova práca sa postupne vyvíjala, začal v historizujúcich štýloch druhej polovice 19. Barón Alexander zomrel 1914 v Monte Carle, pochovaný je však po bokumanželky. Stummerovci mali tri deti, syna Karola, ktorý zdedil kaštieľs veľkostatkom, a dve dcéry, Máriu a Alexandru. Karol zomrel pomerne mladý, vo veku 46 rokov, jeho synovi Karolovi bol napokon majetok skonfiškovaný. Za zmienku ešte stoja osudy dcér starého baróna. Mladšia Alexandra sa vydala za Sisinia Pretis-Cagnodo, syna rakúskeho ministra obchodu a neskôr financií. Staršia Mária sa vydala za nemeckého šľachtica Heinricha Leonharda von Tschirschky und Bögendorff. Heinrich bol významný diplomat, sprevádzal svojho cisára Viliama II. na zahraničných cestách. Cestovala s ním aj manželka Mária - dôkazom je fakt, že jedna z ich dcér má ako miesto narodenia uvedené Carskoje Selo, rezidenciu ruských imperátorov blízko Petrohradu, v ktorom vtedy Heinrichpôsobil. Vrcholom jeho kariéry bol post ministra zahraničných vecí v rokoch 1906 - 1907 a následne nemeckého veľvyslanca vo Viedni. Práve jeho ústami vyhlásilo Nemecko, že očakáva dôraznú akciu proti Srbom v predvečer prvej svetovej vojny. Ich dcéra Mária Alžbeta sa dostala v aristokratickej hierarchii ešte vyššie - vzala si nemeckého princa Hermana von Hatzfeld , vojvodu z Trachenbergu.
Secesné mauzóleum Stummerovcov
Secesia, posledný veľký umelecký štýl, ktorý sa presadil vo všetkých oblastiach umenia, ale tiež života. Sme na prelome 19. a 20. storočia, okolo nás vo veľkom víria pestré opakovačky starých štýlov, novogotika, novorenesancia, novobaroko, a zrazu prichádza niečo nové. Preto sa aj po francúzsky secesia označuje ako Art Nouveau, v angličtine zas často ako Modern Style. Veď sa len pozrite na kostolík sv. Čím ďalej od pulzujúcich centier moderného života, tým sú secesné pamiatky zriedkavejšie. V Horných Obdokovciach však máme jednu mimoriadnu stavbu viedenskej proveniencie.
Ako sme už písali skôr, po Beréniovcoch sa vlastníkmi Obdokoviec stali Stummerovci, bohatí podnikatelia česko-rakúskeho pôvodu. Práve oni patrili k tým rodinám, ktoré pozdvihli Ponitrie na prelome storočí. Keď teda v roku 1896 zomrela barónka Augusta Stummerová (+47), pozval jej trúchliaci manžel barón Alexander do Obdokoviec viedenského architekta Emila Bresslera, ktorý navrhol celkom netradičné mauzóleum v novom, secesnom štýle.
Emil Bressler bol v tom čase úspešným architektom, ceneným vo Viedni aj v iných mestách monarchie. Postupne mu boli zverované také budovy ako zámok v Jevišoviciach pri Znojme, zámok vo Schwechate či hrad Liechtenstein - veľa jeho prác bolo zameraných na modernizáciu a adaptáciu starších stavieb.
Poďme však späť k mauzóleu. Jeho výstavba trvala dva roky, do roku 1898. Vo vnútri sa nachádzal drevený oltár s krížom a kovovým korpusom Krista, po bokoch sa vo výklenkoch nachádzajú vyobrazenia Panny Márie a svätého Jozefa. Secesné mauzóleum Stummerovcov je architektonickým prvkom, ktorý opäť zaraďuje náš širší región na mapu moderného vývoja umenia.
Ďalšie sakrálne pamiatky v obci
Pri kaštieli na kamennom podstavci štvorcového pôdorysu stojí stĺp, ktorý má kruhový priemer. Je na ňom umiestnená socha Panny Márie a dieťaťa s knihou. Na podstavci je zvetralý nápis s chronostichonom (nápis obsahujúci letopočet).
Na miestnom cintoríne za kostolom stojí stĺpovitá murovaná muka štvorcového pôdorysu. Rímsovite členená horná časť diela prechádza do striešky na ktorej je osadený kríž. Po stranách sú 4 plytké výklenky - niky, pôvodne určené pre umiestnenie sôch.
Kaplnka Panny Márie Pomocnice (Matky ustavičnej pomoci) je rodinná hrobka Stummerovcov - mauzóleum, postavená v secesnom slohu začiatkom 20. storočia. Areál mauzólea sa nachádza pri miestnom cintoríne. Stavba spĺňala hlavne dekoratívnu úlohu.
Oproti miestnemu cintorínu, pri odbočke cesty do Obsoloviec stojí na kamennom podstavci socha Panny Márie so stojacim Ježišom. Na podstavci je nápis s chronostichonom (nápis obsahujúci letopočet), podľa ktorého pomník pochádza z roku 1699.
Na okraji obce po pravej strane cesty do Ludaníc stojí na novšom podstavci štvorcového pôdorysu pieskovcová socha predstavujúca zmučeného Krista.
V centre obce stojí pomník Božského srdca s plastikou Krista, venovaný obetiam prvej svetovej vojny. Pomník, postavený v roku 1932 za tzv. Escherovou záhradou, bol financovaný z milodarov, ktoré vyzbieral starosta Július Valent.
Čermany
Obec sa spomína v roku 1257. Patrila rodine Vicsapiovcov, koncom 13. storočia Ludanickovcom, od roku 1635 Čermanskovcom, Ujfalussyovcom, Esterházyovcom, Príleskovcom a i. Roku 1860 odkúpili majetky od Splényiho usadlíci z Hannoverska a Oldenburgu, nad obcou bol i kaštieľ, ktorý vyhorel; vykonaním Benešových dekrétov boli obyvatelia nemeckej národnosti z obce vysťahovaní. Dňa 30. apríla 2005 v obci na cintoríne umiestnili pamätný kríž a pamätnú tabuľu pripomínajúcu bývalých nemeckých obyvateľov obce, ktorí teraz bývajú v Nemecku, Rakúsku, na Slovensku a v zámorí.
Kostol bol po vyhorení prestavaný a obnovený v r. 1764, konsekrovaný nitrianskym biskupom Františkom Fuchsom v r. 1795, je zasvätený Narodeniu Panny Márie. Ďalej sa v obci nachádza kaplnka Zmŕtvychvstalého na cintoríne z r. 1892, Trojičný stĺp vedľa amfiteátra, socha sv. Jána Nepomuckého pred farou a v strede obce socha Najsvätejšieho Srdca Ježišovho ako pamiatka padlým v 1. svetovej vojne.
Výčapky
Obec sa spomína v roku 1247. Časť patrila Nitrianskemu hradu, časť zemianskym rodinám. Starodávne patrocínium bolo zasvätené sv. Michalovi Archanjelovi, zvyšky základov z vtedajšieho kostola možno dodnes vidieť na miestnom cintoríne. Dnes je v Dome smútku zriadená kaplnka sv. Michala Archanjela.