Svätý Jur patrí k najmenším mestám na Slovensku. Ako niekdajšie slobodné kráľovské mesto sa však rozhodne neradí k najmenej historickým. V starom jadre možno nájsť tri kostoly, kaštieľ a kúriu, zvyšky opevnenia, radnicu či synagógu.
Dejiny Svätého Jura majú mnoho spoločné s ďalšími dvomi mestami v okrese, s Modrou a najmä Pezinkom, s ktorým mal Jur až do 16. storočia spoločných zemepánov - magnátsky rod Hunt-Poznanovcov, neskôr známy ako pezinskí a svätojurskí grófi. V Pezinku bol ich sídlom predchodca dnešného zámku, v Juri hrad Biely Kameň.
Pamiatky a architektúra
K najstarším stavbám patrí stredoveký gotický kostol. Stojí na konci historickej hlavnej ulice na vyvýšenine s výhľadom na mesto. V jeho blízkosti sa zachovala aj drevená zvonica zo 17. storočia.
Veľkú časť historických pamiatok nájdete na Prostrednej ulici, ktorá je odbočkou z hlavnej Krajinskej cesty smerom do Malých Karpát. Medzi meštianskymi a prízemnými vinohradníckymi domčekmi stojí radnica, ktorá je pôvodne Zichyovskou kúriou prestavanou v 19. storočí.
Dom, ktorý dýcha históriou
V starom dome je skutočne čo obdivovať. Zachovala sa pôvodná podoba stavby z konca 17. storočia. Neskôr ho „postihli‘ už iba menšie architektonické zmeny, ktoré boli oproti iným budovám v okolí nevýrazné. Po príchode do domu sa cez klenutý podjazd dostanete na nádvorie, odkiaľ je to už len pár krokov do priestrannej klenutej pivnice z konca 17. storočia. Kedysi v nej bol postavený rozmerný drevený preš. Zadná časť pivnice je zvláštna tým, že má lunetové - bočné klenby a omietku. V hlavnom krídle domu nájdete typické renesančné prvky - arkádové schodisko a kamenné okenné ostenie. Obytné podlažie slúžilo viacerým rodinám a jednotlivé otvory boli v rôznych obdobiach zamurovávané. Pri troche predstavivosti a pohľade na dodnes zachované renesančné arkády schodiska, klenby pivnice, šambrány okien, či okennú rímsu s vročením 1690 sa vám možno podarí preniesť do tohto obdobia.
Synagóga
Jur má svoj význam aj pre židovskú komunitu. Aj keď nepatril medzi významné centrá židov, na dvore jedného z rodinných domov tu stojí jedna z najstarších synagóg na Slovensku. Synagóga z 18. storočia je dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva mesta.
Reformácia a tolerančný kostol
Silný ohlas mala v Juri reformácia, Habsburgovcom sa však mestečko podarilo vrátiť ku katolíckej viere. Jedným z ich nástrojov bol piaristický rád, ktorý v 18. storočí postavil v Juri nový kláštor a používal aj pôvodne evanjelický kostol zo 17. storočia, takzvaný dolný. Evanjelickí kňazi museli naopak mesto opustiť a svoj kostol si mohli znovu otvoriť až po vydaní Tolerančného patentu Jozefa II. koncom 18. storočia. Jurský evanjelický kostol si dodnes uchoval podobu typického tolerančného kostola, nárožnej budovy pôvodne bez veže. Pamiatkou na reformačné obdobie je aj starý evanjelický cintorín na rohu Krajinskej cesty s niekoľkými hrobmi a kaplnkou zo 17. storočia.
Vývoj mesta
Jur sa stal kráľovským mestom rovnako ako Pezinok v polovici 17. storočia za panovania Ferdinanda III. Mesto sa však nerozvinulo až tak ako Pezinok a Modra, aj preto je jeho historické jadro dodnes o niečo menšie než v prvých dvoch prípadoch.
V 40. rokoch 19. storočia sa do Jura dostala konská železnica z Bratislavy. Pôvodná výpravná budova stále stojí vedľa novšej stanice. Napriek tomu, že Jur bol na Slovensku jedným z prvých miest pripojených na železnicu, príliš veľký rozvoj mu to neprinieslo. V 19. a prvej polovici 20. storočia neprekročil hranicu 4000 obyvateľov a obyvatelia sa živili rovnako ako v stredoveku viničom. Ten však koncom 19. storočia trpel nákazou fyloxéry a rovnako ako Modra aj Jur doplatil na katastrofu chudobou a vysťahovalectvom. Mesto sa príliš nezmenilo ani v neskorších obdobiach.
Pre lepšiu predstavu o historickom vývoji počtu obyvateľov Svätého Jura, uvádzame tabuľku:
| Obdobie | Počet obyvateľov | Hlavná obživa |
|---|---|---|
| Stredovek | Neznámy | Vinohradníctvo |
| 19. storočie | Do 4000 | Vinohradníctvo |
| 1. polovica 20. storočia | Do 4000 | Vinohradníctvo |