Vzdych: „Haleluja! Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý; lebo naveky trvá Jeho milosť. Kto vyrozpráva mocné činy Hospodinove, rozhlási všetku Jeho chválu?
Text: „Spravodlivosť dvíha národ, ale hriech je hanbou národov!“ (Príslovia 14, 34)
Milí bratia a sestry! Spravodlivosť - jeden z najdôležitejších a najčastejšie používaných termínov v Biblii. V zameraní sa na hodnotu spravodlivosti spočíva jedna z úloh duchovenskej služby v ozbrojených silách. Pozrime sa teraz v tejto súvislosti na zopár biblických miest, ktoré nám o spravodlivosti hovoria. Spravodlivosť má viacero významov.
„Spravodlivý je Hospodin vo všetkých svojich cestách...“ (Žalm 145, 17). Hospodin je dokonalý vo všetkom, aj vo svojej spravodlivosti.
„ Čo teda? Máme nejakú prednosť? Vôbec nemáme! Veď práve sme obvinili Židov i Grékov, že všetci sú pod hriechom, ako je napísané: Nieto spravodlivého ani jedného“ (Rim 3, 9 -10). Výraz „Židov i Grékov“ v kontexte daného biblického verša znamená celý svet, ktorý bolo možné rozdeliť na dve skupiny - Židov a Nežidov - pričom jedna aj druhá potrebuje evanjelium. Výraz Grék je tu synonymom pre všetkých Nežidov. Podľa Písma niet na svete žiadneho spravodlivého človeka, teda človeka, ktorý by bol spravodlivý sám osebe.
„Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. Ale ak niekto zhreší, máme obhajcu u Otca, Ježiša Krista, spravodlivého“ (1. Jn 2,1). A práve Pán Ježiš, ten spravodlivý, pomáha hriešnikom získať spravodlivosť pred Bohom.
„Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej, ale ospravedlňovaní sú zadarmo z Jeho milosti skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi“ (Rim 3, 23 - 24). Človek je podľa svedectva Písma hriešny, nemá sám o sebe dostatočnú spravodlivosť, ale kvôli obeti toho Spravodlivého - Pán Ježiša Krista, je každému kto úprimne v Pána Ježiša verí, pripočítaná Kristova spravodlivosť. Tak môže byť aj hriešnik ospravedlnený pred Bohom, byť teda spravodlivým.
V Písme sa používa výraz spravodlivý na pomenovanie úprimného zbožného človeka, ktorý sa úprimne snaží žiť na Božiu slávu. „Spravodlivý nenávidí lživé slovo, ale bezbožný koná odporne a hanebne“ (Príslovia 13, 5). „Ďaleko je Hospodin od bezbožných, vyslýcha však modlitbu spravodlivých“ (Príslovia 15, 29). „Spravodlivý sa odvracia od zlého, ale cesta bezbožných vedie na scestie“ (Príslovia 12, 26).
Keď chceme aj konkrétny príklad, v úvode Lukášovho evanjelia čítame, že rodičia Jána Krstiteľa boli obaja spravodliví pred Bohom. Takže skrze úprimnú vieru aj napriek ľudskej slabosti a krehkosti môže byť človek spravodlivým. Takýto človek sa bude vyhýbať nespravodlivým cestám, bude túžiť po spravodlivosti. Ľudia túžia po rôznych veciach, niekedy aj po zlých, niekedy po veciach, ktoré súvisia so šťastným životom (zdravie, láska, úspech, uznanie). Ale je dôležité, aby v srdci človeka bola aj silná túžba po spravodlivosti.
„Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú“ (Mt 5, 6). Túžba po spravodlivosti sa premietne aj do postojov, do skutkov a takýto človek je blahoslavený, t. j. pravým spôsobom šťastný.
„Spravodlivosť dvíha národ, ale hriech je hanbou národov!“ (Príslovia 14, 34). Cirkev by mala ľudí k spravodlivosti povzbudzovať, štát aj cez svoje ozbrojené sily by ju mal presadzovať. Podľa mnohých štatistík je priama úmera medzi korupciou a ekonomickou úrovňou krajiny. Teda čím je miera korupcie vyššia, tým je krajina na tom horšie alebo čím je miera korupcie nižšia, tým je krajina na tom lepšie. Potvrdzujú to aj slová odborníka: „Keby mali Gréci korupciu ako je vo Fínsku, teda 2 % percentá, deficit ich verejného sektora by bol 4 % a nie 9 %“ (Peter Staněk, Ekonomický ústav SAV, denník Pravda 24. 8. 2010).
Index vnímania korupcie (CPI) porovnáva krajiny na základe vnímanej úrovne korupcie vo verejnom sektore. Zdroj: Transparency International
O korupcii hovorí Písmo pomerne často tým, že hovorí o charakteristickom znaku korupcie -úplatku. „Bezbožný tajne prijíma úplatok, aby poprekrúcal chodníky práva“ (Príslovia 17, 3). „Úplatok je akoby čarovným kameňom pre toho, kto ho dáva: kamkoľvek sa obráti, má úspech“ (Príslovia 17, 8). „Kto baží po zisku, rúca si dom, kto však nenávidí úplatky, bude žiť“ (Príslovia 15, 27). „...dajte si pozor, čo robíte, lebo u Hospodina, nášho Boha, niet neprávosti ani uprednostňovania osôb ani úplatkárstva“ (2. Kronická 19, 7).
Aká je realita v našej krajine? Práve v tomto týždni sa v médiách spomenuli výsledky jedného prieskumu: „Až 96 percent Slovákov si myslí, že ak na to máme príležitosť, tak určite, alebo pravdepodobne podvádzame. Ľudia síce odsudzujú násilné lúpeže a domové, či bytové krádeže, ale podvody a nečestnosť sú široko akceptované. Deti v školách húfne odpisujú - spomínam si na lektorov z USA učiacich na našich vysokých a stredných školách, ktorí boli šokovaní z toho, že naši študenti nemajú zábrany odpisovať. Keď revízor niekoho chytí bez lístka, ľudia skôr fandia čiernemu pasažierovi, jeho ľutujú, na revízora zazerajú. Ľudia sú proti čiernej ekonomike (drogy, obchod s bielym mäsom a pod.), ale sivá ekonomika im neprekáža. Bez problémov sa dohodnú s firmou, že práca sa urobí bez dokladu, teda lacnejšie.
Sivá ekonomika na rozdiel od čiernej priamo neškodí, ale jednak spôsobuje spoločnosti straty. Spomínaný odborník udáva: „Máme tiež sivú a čiernu ekonomiku. Sivá je asi 80 - 90 miliárd a čierna asi 40 miliárd v korunách“ (Peter Staněk, Ekonomický ústav SAV, denník Pravda 24. 8. 2010). Slovensko je kdesi uprostred - aj v korupcii, aj v ekonomike. Sú štáty s väčšou korupciou, ale aj menšou. Záleží na tom, akým smerom sa poberieme? „Spravodlivosť dvíha národ, ale hriech je hanbou národov!“ (Príslovia 14, 34).
Ozbrojené zložky, najmä polícia, môžu urobiť veľa v oblasti presadenia spravodlivosti. „Veď je služobníkom Božím tebe k dobrému. Ale keď zle robíš, boj sa! Lebo nie nadarmo nosí meč. Božím služobníkom je totiž, vykonávateľom hnevu nad tým, čo zle robí“ (Rim 13, 4). Ozbrojené zložky majú postupovať proti tým, čo robia zle. „Bezbožný tajne prijíma úplatok, aby poprekrúcal chodníky práva“ (Príslovia 17, 3).
Duchovenská služba v ozbrojených zložkách by mala dodať odvahu, statočnosť a povzbudenie všetkým, ktorí chcú byť spravodliví a neustúpia vyhrážkam ani úplatkom. Policajt v jednotke špeciálneho nasadenia zarobí, keď bude spravodlivý, oveľa menej, ako keď sa pridá na druhú stranu - podsvetia, či už priamo alebo „len“ prezrádzaním plánovaných operácií. Úlohou duchovenskej práce v ozbrojených zložkách je okrem iného aj vzbudiť túžbu po spravodlivosti.
Táto cesta u nás nie je obľúbená, hoci nevieme, aké veľké percento ľudí sa pri blížiacom sa sčítaní prizná ku kresťanstvu, v praxi sa však v našej krajine k jednému z najjasnejších prikázaní - nepokradneš - priznáva len málo ľudí. Aj cirkvi majú na tom svoj podiel zodpovednosti. Mali by sme sa všetci zamyslieť, prečo napriek deklarovanému kresťanstvu je v našej krajine taká vysoká ochota podvádzať a konať nespravodlivo. Má však určite zmysel priamo v prostredí ozbrojených zložiek slúžiť aj duchovne, povzbudzovať členov ozbrojených zložiek k spravodlivosti. „Spravodlivosť dvíha národ, ale hriech je hanbou národov“ (Príslovia 14, 34).
Cirkev má pôsobiť na ľudské srdcia. Štát má cez svoje ozbrojené zložky klásť hrádzu, hranice nepoctivým skutkom, ktoré vyvierajú z ľudských sŕdc. Pred Bohom je hriech aj to, čo nie je dokonané v skutku (nenávisť). Ale pre spoločnosť je dobré, ak ozbrojené zložky krotia zlo. Preto snažme sa všetci spoločne na mieste, kde nás postavil Pán, túžiť po spravodlivosti, žiť ju, šíriť ju, presadzovať ju a napomáhať jej.
Amen.
Mohlo by sa zdať, že Božia spravodlivosť a milosť sú dve protichodné stránky Božej prirodzenosti. Niektorí učia, že Božia spravodlivosť zaväzuje Boha k tomu, aby trestal. Zároveň však hovoria, že hriešnika potrestať nechce, pretože je milosrdný a chce mu odpustiť. Táto nesprávna a rozporuplná predstava o Božej spravodlivosti a milosrdenstve má vplyv aj na chápanie spasenia.
Ježiš sa narodil ako človek, žil život v poslušnosti Otcovi. Zomrel a vstal z mŕtvych, aby sa tak stal dokonalým prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi. Prišiel, aby nám ponúkol vzťah s Otcom - vzťah, ktorého pečaťou je večný život. Ľudia si často spájajú Božiu spravodlivosť s jeho nezaujatým a nestranným rozsudzovaním.
Ale Boh prehliadol časy nevedomosti a teraz zvestuje ľuďom, aby všetci a všade robili pokánie, lebo určil deň, keď bude spravodlivo (po grécky: dikaiosyne) súdiť zemekruh skrze muža, ktorého na to ustanovil a všetkým osvedčil tým, že ho vzkriesil z mŕtvych. Význam slov v pôvodných textoch týchto veršov (v hebrejskom texte Starého zákona je to slovo „tsedaqah“ a v gréckom texte Nového zákona slovo „dikaiosyne“) nie je obmedzený na nestranné a nezaujaté posudzovanie. Ak vychádzame z bohatstva Božej prirodzenosti, potom nás to neprekvapí.
Keď chceme pochopiť Božiu spravodlivosť, nesmieme zabudnúť, že Boh je láska (1. list Jánov 4:16). Pre židov biblických čias neboli tieto pojmy v rozpore. V ich jazyku (hebrejčine) malo slovo spravodlivosť širší význam.
V tejto súvislosti stojí za zmienku jedna skutočnosť: hebrejské slovo pre spravodlivosť je tsedaqah. Hnaný žiarlivosťou prenasledoval kráľ Saul Dávida na púšti. Na svojej ceste vošiel Saul do jaskyne, aby vykonal potrebu. Nevedel, že sa Dávid v jaskyni skrýva - pre Dávida to mohla byť jedinečná príležitosť, ako sa zbaviť svojho úhlavného nepriateľa. Dávidovi spoločníci ho pobádali, aby konal: „Hľa, toto je deň, o ktorom ti riekol Hospodin: Hľa, ja dám tvojho nepriateľa do tvojej ruky, a učiníš mu to, čo bude dobré v tvojich očiach.“ (1. Samuelova 24:4).
Dávid sa zachoval spravodlivo, ale nie v zmysle spravodlivého trestania. „Bilo mu srdce“ (verš 5) a nechcel Saulovi ublížiť. Dávid bol milosrdný a ukázal, že chcel pre Saula to najlepšie, hoci si to Saul nezaslúžil. Tvárou v tvár Saul uznal Dávidovo milosrdenstvo, keď vyznal, že Dávid bol „spravodlivejší“.
Keď preukázal bohabojný Dávid Saulovi namiesto trestu milosrdenstvo, neprotirečilo to jeho spravodlivosti. Nám, ó, Pane, zahanbenie tvári, našim kráľom, našim kniežatám a našim otcom, lebo sme hrešili proti tebe. Pánu, nášmu Bohu, milosrdenstvo a mnohé odpustenia, pretože sme sa mu protivili … A preto bedlivo pozoroval Hospodin na to zlo a uviedol ho na nás, lebo Hospodin, náš Boh, je spravodlivý vo všetkých svojich skutkoch, ktoré činí, ale sme nepočúvali na jeho hlas. … prosím, ó, Pane, nechže sa pri všetkej tvojej spravodlivosti odvráti tvoj hnev a tvoja prchlivosť od tvojho mesta Jeruzalema, vrchu tvojej svätosti, lebo pre naše hriechy a pre neprávosti našich otcov je ako Jeruzalem tak i tvoj ľud na potupu všetkému nášmu okoliu.
Verš 14 hovorí o Božom spravodlivom súde, zatiaľ čo vo verši 16 Daniel prosí Boha o milosť podľa „všetkej jeho spravodlivosti“. Robí to, pretože v Starom zákone nie je Božia spravodlivosť obmedzená na nestranný súd. Zahŕňa aj Božiu vernosť voči svojej zmluve a zasľúbeniam. Božia spravodlivosť sa dokonca prejaví ešte viac, keď On zostáva verný napriek nevernosti svojho ľudu. Počujte ma, vy tvrdého srdca, ďalekí od spravodlivosti! Priblížil som svoju spravodlivosť, nie je ďaleko, a moje spasenie nebude meškať. Ale dám na Sione spasenie a Izraelu svoju slávu.
Pán vyčíta židom, že sú zatvrdnutí a ďaleko od spravodlivosti. Neboli hodní prijať Božie odpustenie. Napriek tomu im Boh vo svojej vernosti a láske dáva odpustenie a spásu. Z tohto a iných veršov sa dá vidieť, že spravodlivosť nebola pre židov v rozpore s milosťou a odpustením.
Keď Boh ustanovil zmluvu so svojím ľudom, sľúbil im, že ich povedie a bude sa im zjavovať. Židia potom sľúbili Boha poslúchať, nasledovať ho a byť mu verní. Sľúbili tiež, že nebudú mať iných bohov. Táto vernosť, zo strany Boha i človeka, je v Biblii nazývaná „spravodlivosť“.
Aj jednotliví ľudia v Starom zákone svedčia o Božej spravodlivosti, ktorú zakúsili skrze jeho odpustenie a milosť. Tieto slová sú prosbou o odpustenie po závažnom hriechu. Ľutuje však svoj hriech a dôveruje len v Božiu milosť. Vie, že za svoj hriech nemôže priniesť žiadne zadosťučinenie. Pevná nádej ho priviedla k plesaniu nad Božou spravodlivosťou.
Žalm 103 oslavuje Božiu milosť. Hospodin milosrdný je a ľútostivý, zhovievavý a bohatý je v milosti. Nebude sa ustavične prieť, nebude sa naveky hnevať. Nenakladá s nami podľa našich hriechov a neodpláca nám podľa našich vín. Veď ako nebo vysoko je nad zemou, tak mocná je Jeho milosť nad tými, čo sa Ho boja. Ale milosť Hospodinova trvá od vekov až na veky nad tými, ktorí sa ho boja, a jeho spravodlivosť detným deťom.
Keď vyznávame svoje hriechy, verný je a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od každej neprávosti. (1. Keď Boh udeľuje milosť, nemusí z toho nikomu skladať účty.
Boh však nie je viazaný ľudskými meradlami. Nikto by však neobviňoval kráľa z nespravodlivosti za to, že bez náhrady odpustil dlžníkovi. Ako by Boh, ktorý od nás očakáva odpúšťať bez náhrady a zadosťučinenia, nemohol sám urobiť to isté? Ak Boh odpúšťa úplne slobodne a nikomu z ničoho neskladá účty, prečo potom neodpustí všetkým?
Keby svojvoľný človek dostal odpustenie, pokračoval by vo svojej zlobe. Odpustenie by len zneužil. Boh nechce takému človeku odpustiť - nechce podporovať zlo. Boh odpúšťa tomu, kto sa pokorí, vyzná svoje hriechy a chce sa učiť žiť úprimný život.
Ježišovým cieľom bolo priblížiť nás k Bohu a prebudiť v nás ľútosť nad našimi hriechmi a lásku k Bohu. Táto žena sa zaplietla do hriechu a už nemala silu svoju situáciu zmeniť. Ostatnými židmi bola opovrhovaná a zdalo sa, že pre ňu nie je žiadna nádej. Pravdepodobne počula Ježiša hovoriť a to ju naplnilo túžbou po čistom živote a láske, ktorú tiež neváhala vyjadriť. Už nechcela ďalej hrešiť a vyjadrila pripravenosť sa zo svojho hriechu obrátiť. Božou odpoveďou na to bolo odpustenie. To isté ponúka aj nám.
Dnes je veľmi rozšírený výklad, ktorý hovorí, že pre Boha nie je možné byť zároveň spravodlivý a nechať hriech nepotrestaný: Boh chcel vo svojej láske zachrániť ľudí od trestu a zvolil si namiesto nás potrestať svojho Syna tým, že ho v najťažších chvílach na kríži opustil a považoval ho za hriešneho miesto nás. Už sme ukázali, že Božia spravodlivosť je iná a že nevyžaduje trest, ak hriešnik svoj hriech oľutuje. Ježiš citoval tieto slová zo žalmu 22. Kontext celého žalmu nám pomôže pochopiť ich význam.