BANSKÁ BYSTRICA - z histórie mesta
Mestský hrad vznikol popri pôvodnej baníckej osade, ktorá predchádzala založeniu mesta. Už v tých časoch tu stál farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý sa neskôr, koncom stredoveku stal centrom novej pevnosti.
Funkciou hradu bolo chrániť výnosy z ťažby drahých kovov, najmä z medi a striebra, a kráľovskú pokladnicu. Sídlil tu zástupca kráľa a cirkvi, schádzala sa tu mestská rada.
Celkový pohľad na hradný areál v Banskej Bystrici
Najstaršia Časť Mesta
Najstarším objektom v hradnom areáli je kostol Nanebovzatia Panny Márie. Kostolu Nanebovzatia Panny Márie patrí prívlastok najstarší kostol v meste. Predpokladá sa, že bol postavený v druhej polovici 13. storočia. Patrí medzi najcennejšie sakrálne pamiatky mesta a je neoddeliteľnou súčasťou historického hradného areálu Banskej Bystrice. Jeho najstaršie časti pochádzajú ešte z románskeho slohového obdobia.S výstavbou kostola sa začalo v 14. storočí, pričom základy boli ponechané z pôvodného hradného kostola. Od svojho postavenia po súčasnosť prešiel viacerými prestavbami aj ničivými požiarmi.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Vývoj Kostola
Stavba kostola pokračovala ešte v prvej tretine 14. storočia. V tomto období stála už pravdepodobne aj budova radnice. Tá v roku 1500 pri veľkom požiari vyhorela.
Niekedy okolo roku 1350 v hradnom areáli existovali tri stavby: spomínaný kostol, pôvodná budova radnice a veža zvonice, ktorá neskôr niesla názov Petermannova po richtárovi Mikulášovi Petermannovi z roku 1383. Túto začiatkom 16. storočia včlenili stavebne do novovzniknutej obytnej časti Barbakanu.
V roku 1406 obklopoval farský kostol cintorín a bol postavený karner sv. Michala. Táto stavba slúžila ako kostnica. Na severovýchodnej strane vybudovali pred rokom 1479 úsek kamenných hradieb, ktoré nahradili pôvodné drevené palisády. Súčasťou tohto opevnenia boli tri bašty: Banícka, Farská a Pisárska.
Pribudol aj Matejov dom, z ktorého sa vychádzalo na hradby medzi Farskou a Baníckou baštou. Na juhovýchode Farskej bašty stála budova fary. Fara bola staršia ako bašta. Najskôr bola drevená. Taktiež vyhorela v apríli roku 1500.
V priestore medzi Baníckou a Pisárskou baštou stála kaplnka, ktorú neskôr prestavali na kostol sv. Kríža (Slovenský kostol). V roku 1492 bol predĺžený po tzv. Matejov dom. V roku 1496 k jeho južnej stene pristavili po celej dĺžke novú kaplnku.
Pred rokom 1500 existovali v hradnom areáli ďalšie dve bašty: Ondrejova a Mühlsteinova.
Mestský hrad Banská Bystrica
Stavebné Zásahy a Prestavby
Podstatným stavebným zásahom, ktorý značne pozmenil vzhľad kostola Nanebovzatia Panny Márie, bola jeho neskorogotická dostavba. K hlavnej lodi pristavali 5 kaplniek a prestavili aj samotnú svätyňu. V tom istom období nadstavali aj vežu kostola. Po požiari v roku 1500 bola vystavená nová radnica. Dnes je z nej sídlo Štátnej galérie. Vystavili ju niekoľko metrov južnejšia ako stála pôvodná radnica. Tiež sa vybudovala vstupná časť mestského hradu s Barbakanom. Dokončená bola asi po roku 1517.V poslednej štvrtine 15. storočia drevené palisády postupne nahradili kamennými hradbami. Pre základy hradieb využili dno bývalej suchej priekopy, ktorá dovtedy chránila hradný areál.
V roku 1761 Banskú Bystricu opäť postihol ničivý požiar. Mesto sa teda znovu dobudovávalo, ale niektoré časti sa už neobnovili. Boli to hlavne fotrifikačné stavby, ktoré časom stratili svoju pôvodnú obrannú funkciu a časom sa asanovali. Podobný osud postihol aj vodnú priekopu z ktorej ponechali len malé jazero.
Značnú prestavbu podstúpil aj farský kostol Nanebovzatie Panny Márie. Po zrútení stropu hlavnú loď svätyne už neobnovili v pôvodnej výške a celý kostol dostal barokový výzor. V tejto dobe odstránili aj najdlhší úsek hradieb, ktorý spájal Farskú baštu s vežou zvonice a tým sa hradný areál na juhozápadnej strane opäť otvoril smerom k mestu.
Jazero pred mestským hradom existovalo ešte asi 50 rokov. V prvej polovici 19. storočia ho zasypali a na jeho mieste vysadili stromoradie, kde vznikla pre Banskobystričanov neskôr obľúbená Promenáda.
V roku 1940 zbúrali Ondrejovu a následne aj Mühlsteinovu baštu aj s priľahlými múrmi opevnenia. V tom istom období zbúrali aj strážny dom za vežou zvonice.
Interiér Kostola
Jeden z požiarov, ktorý sa zapísal do jeho dejín, bol ten v roku 1500. Na jeho obnove sa podieľali bohatí nemeckí ťažiari, vďaka čomu získal aj medzi domácimi prívlastok nemecký kostol. Prestavaný bol do neskorogotického štýlu. Požiar však kostol zasiahol aj v roku 1761 a zničil hlavný oltár majstra Pavla z Levoče.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1500 | Požiar zničil kostol |
| 1761 | Ďalší požiar zničil hlavný oltár |
Zachoval sa ale druhý kúsok z dielne majstra Pavla a to druhý oltár v bočnej lodi s kaplnkou Sv. Barbory. V tejto dobe bol kostol prestavaný do barokového slohu a tak je možné vidieť ho aj v súčasnosti.
Vo Farskom kostole sa nachádza niekoľko jedinečných historických reliktov. Medzi ne patrí jednoliata bronzová krstiteľnica z dielne Majstra Jodoka, originálna klenba, najstarší v meste zachovaný epitaf - všetky tieto relikty sú umiestnené v kaplnke kostola, zasvätenej Sv. Barbore - patrónke baníkov. Za zmienku stojí aj nádherná baroková výzdoba interiéru celého kostola.
Klenba celého kostola je pokrytá maľbou Franza Schmidta zo 70. rokov 18. storočia. Hlavný oltár je mohutná stĺpová architektúra s obrazom Nanebovzatia Panny Márie od maliara Jána Lukáša Krackera. Štyri bočné oltáre sú jednoduché stĺpové architektúry zo 70. rokov 18. storočia.
V Kaplnke Kristovho tela na južnej strane je krídlový gotický oltár z 15. storočia prenesený z Kostola sv. Jakuba, z obce Jakub, ktorá je už súčasťou Banskej Bystrice, zasvätený sv. Na severnej strane, v Kaplnke sv. Barbory, je krídlový gotický oltár, dielo majstra Pavla z Levoče. V skrini má sochy Panny Márie, sv. Barbory a sv. Hieronyma. Scény zo života sv. Barbory, patrónky baníkov, sú i na vonkajších stranách krídiel. Oltár je prototyp hlavného oltára Kostola sv.
Zvonku na juhozápadnom nároží je vo veľkej zasklenej nike reliéf znázorňujúci Krista na Olivovej hore, cenná sochárska práca v kameni z konca 15. storočia.
Neskorobarokový impozantný organ je zo 70. rokov 18. storočia. Mestská rada v tom čase poverila mladého nadaného Michala Podkonického (syn staviteľa organov Martina Podkonického) na postavenie nového organu. Bol dokončený v roku 1779 a mal 24 registrov v troch skriniach. Tento organ bol dvakrát prestavovaný. Prvýkrát v roku 1891 Jozefom Angster z Pecs a druhýkrát v roku 1941 firmou Rieger z Krnova. Prerobili ho na elektricko-pneumatický, má 4 manuály a 55 registrov v dvoch skriniach.