Mesto Hriňová, nachádzajúce sa v Banskobystrickom kraji, v úzkej doline Slatiny, ukrýva niekoľko významných sakrálnych pamiatok. Medzi ne patria rímskokatolícke kostoly, ktoré sa vyznačujú svojou architektúrou a bohatou históriou. Rímskokatolícka cirkev zohrávala a zohráva významnú úlohu v živote obce Hriňová. Tento článok sa zameriava na históriu cirkvi v tejto oblasti, s dôrazom na vznik farnosti, výstavbu kostolov a príchod rehoľných spoločenstiev.
V Hriňovej sa nachádzajú dva významné rímskokatolícke kostoly: Kostol sv. Petra a Pavla v centre mesta a Kostol Panny Márie Fatimskej v miestnej časti Raticov Vrch.
Kostol sv. Petra a Pavla v Hriňovej
Kostol sv. Petra a Pavla patrí k významným dominantám mesta Hriňová a je zaradený do zoznamu národných kultúrnych pamiatok SR. Rímskokatolícky kostol sa nachádza v centre mesta Hriňová a je dielom moderného staviteľstva, ktoré zladilo prvky gotiky s architektonickými možnosťami železobetónu. Je to dielo moderného staviteľstva, ktoré zladilo štíhle prvky gotiky s architektonickými možnosťami železobetónu.
Počiatky realizácie stavby siahajú do 30. rokov 20. storočia. Konkrétne 22. decembra 1926 bol kúpený pozemok od Jozefa Štullera za 16 000 korún, pričom zmluva obsahovala dodatok, že ak sa do dvoch rokov nezačne so stavbou fary, pozemok pripadne pôvodnému majiteľovi. K samotnej výstavbe sa pristúpilo až v r. 1939. Organizoval ju vtedajší správca farnosti Dp. Jozef Bundzel. Stavba prežila rôzne krízy, vojnu a prevraty.
Dokončený bol posviackou, vyslúženou biskupom Dr. Andrejom Škrábikom, 8. septembra 1947. Počas ďalších rokov boli zavesené tri zvony (1951), kolaudácia orgánu (1955) a nainštalovanie vežových hodín (1970).
Jeho rozmery v metroch sú: 37x12 x13 /dĺžka, šírka a výška kupoly/. Štýl je kompozičný s prvkami gotických línií. Architektonika: železobetón s tehlovou náplňou. Svätyňa je polygonálna, priestorovo pomerne malá. Klenbu tvorí hviezdica, rebrá sa zbiehajú vo svorníku. Dve okná zobrazujú olejomaľbou sv. Cyrila a Metoda. Víťazný oblúk je lomený, vysoký a nevýrazný. Pôdorys kostola je v tvare kríža. Nad priestorom, kde sa kríži hlavná loď s priečnou, je klenba v podobne osemcípej hviezdicovej kupoly. Ostatná klenba má lomený oblúk. Vzadu sa nachádza chór s organom - svojou veľkosťou druhý najväčší v Banskobystrickej diecéze. Pod chórom je priestranná predsieň. Vo fasádnom priečelí stojí štíhla 32 m vysoká veža. V nej sú tri zvony.
Hlavný oltár je novogotický. Zhotovil ho B. Kafka v Š. Kostelci, akad. Sochár Fr. Štefunko v Martine. Bočný oltár Kalvárie s platikami od Fr. Štefunku z r. 1943 a Krížová cesta s reliéfmi od toho istého autora.
Náklad na stavbu bol asi milión korún - okrem vnútorného zariadenia, ktoré do kostola len postupne zadovážili. Napr. lavice len v r. 1965.
Celkový vzhľad kostola by viac vynikal, keby stál na vŕšku. Zvnútra však pôsobí mohutným dojmom. Ako uvádza história: „Bolo to osožné, že práca išla tak pomaly. Prvotné plány neboli také veľkolepé. Vtedy sa viac hľadelo na úspornosť ako dôstojnosť.“
V meste boli prvé bohoslužby odbavované v Kaplnke Narodenia Panny Márie, ktorá stála na mieste terajšieho domu smútku a mala len skromné rozmery. Neskôr bola zväčšená pričom sa do nej vošlo zhruba 100 veriacich. Nakoľko spomínaná kaplnka nepokrývala skutočnú potrebu, bol postavený kostol sv. Petra a Pavla.
Kostol Panny Márie Fatimskej na Raticovom Vrchu
Tento rímsko-katolícky kostol je zasvätený Panne Márie Fatimskej. Nachádza sa v miestnej časti Hriňovej na Raticovom vrchu. Je vyhľadávaným miestom pre návštevníkov, nakoľko je situovaný v krásnom prostredí hriňovských lazov a vyniká nádhernými scenériami na okolitú krajinu. Majiteľom stavby je Rímskokatolícka cirkev.
S iniciatívou na stavbu kostola prišiel pán Jozef Ďurica žijúci na Raticovom Vrchu. V roku 1992 dňa 23.5. bol položený základný kameň, ktorý posvätil Mons. Rudolf Baláž. Slávnostná posviacka kostola sa konala 13.10.1994, ktorú vykonal tiež Mons. Rudolf Baláž za účasti množstva veriacich a Menších bratov kapucínov, ktorí tento kostol dostali do správy a neskoršie si vedľa neho postavili kláštor, ktorý je zasvätený Sv. anjelom strážnym.
Kostol dostali do správy bratia kapucíni v roku 1996, ktorí si vedľa neho postavili kláštor. Kapucíni sú na Hriňovej od roku 1996. Základný kameň posvätil 2.10.1996 p. Ján Marián Riecky. Kláštor posvätil jednoduchým požehnaním gvardián domu 1.1.1998.
Typickou aktivitou kláštora je organizovanie tzv. fatimských pútí vždy na 1. sobotu v mesiaci. Púť začína o 14:30 akadémiou, o 15:00 sa modlia sv. ruženec a po ňom nasleduje sv. omša pre pútnikov.
Pri kostole na návrší sa nachádza aj kamenný kríž z druhej polovici 19. storočia (pravdepodobne z roku 1882), na ktorom je vytesaná postava kráľa a symbol kráľovskej ľalie.
História farnosti Hriňová
Farnosť Hriňová bola vyčlenená z veľkej farnosti Detva v roku 1928, zo začiatku len ako Expozitúra Detvianskej farnosti.
V histórii Domus farnosti Detva sa píše:
„Odpis č.3059/1927
Veľadôstojnému pánu Jánovi Štrbáň, škôldozorcovi, farárovi v Detve a dôstojnému pánu Jozefovi Búdovi, expozitorovi v Hriňovej. Pomer medzi detvianskou farou a hriňovskou expozitúrou tejže s platnosťou od 1.januára 1928, v mene Božom upravujem nasledovne: Stará detvianska farnosť vo svojej rozsiahlosti pôvodnej ostáva jestvovať aj naďalej. Jej na dve farnosti dismenbrovanie, ktoré jestvuje ešte len de jure, de facto sa predbežne nejde uskutočniť. Naproti tomu ale tú čiastku farnosti detvianskej, ktorá obsahuje v sebe političnú obec Hriňová až k potoku „Krivec“ dňom 1.januára 1928 vynímam spod jurisdikcie detvianskeho farára a samostatným duchovným správcom tejto čiastky detvianskej farnosti ostáva v Hriňovej bydliaci detviansky kaplán cum jurisdictione ordinaria. Tá čiastka pol obce Hriňovej, ktorá obsahuje v sebe „Blato“ a druhú stranu I. Krivca až po potok „Krivec“, patri aj naďalej pod jurisdikciu detvianskeho farára. Pre vyňaté územie započnú sa v Hriňovej dňom 1.januára 1928 viesť zvláštne matriky. Krstné listy k sobášom a iné úradné písma budú si dávať detviansky farský úrad a tohože expozitúra vzájomne ex offo bezplatne. Toto zriadenie nech je v historii Domus tak v Detve, ako i v Hriňovej zaznačené. Marian, biskup m.p.“
Prvým správcom farnosti sa stal ThDr. Jozef Búda. Jeho zásluhou sa vybudovala aj budova hriňovskej fary, ktorá stojí dodnes a slúži svojmu účelu.
Ďalšie sakrálne pamiatky
Pre úplnosť je potrebné spomenúť aj rímskokatolícky kostol sv. v Starej Detve. Klasicistický kostol sa nachádza v Starej Detve a pochádza zo začiatku 19. storočia. Zaujímavosťou je, že kostol má pôdorys v tvare kríža. Bol vybudovaný na mieste pôvodného renesančného kostola zo 17. storočia, z ktorého je ponechaná veža, ktorú nadstavali. Vo vnútorných priestoroch sú obrazy Krížovej cesty pochádzajúce z konca 19. storočia. Z tohto obdobia sú aj bohostánky na troch oltárnych stoloch. Klasicistická kazateľnica je zo začiatku 19. storočia.
Majstrovstvo miestnych rezbárov vyniká predovšetkým na drevených krížoch, ktoré môžete nájsť v Hriňovej predovšetkým v blízkosti krížových ciest. Kríže sa vyrábali predovšetkým z dubu- tvrdého a mimoriadne trvácneho dreva. Sú bohato zdobené a nájdete na nich množstvo ornamentov, sakrálne i staroslovanské symboly (svargy), rastlinné i figurálne motívy. Každý kríž je svojim zhotovením jedinečný a nesie ,,podpis“ konkrétneho majstra rezbára.
tags: #hrinova #rimkstolicky #kostol