Kostol sv. Martina v Hrnčiarovciach nad Parnou je významnou historickou a architektonickou pamiatkou. Obec Hrnčiarovce nad Parnou leží cca 5 kilometrov juhovýchodne od Trnavy. Kostol stojí v strede obce v areáli cintorína a je voľne prístupný. Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi.
Patrocínium kostola je sv. Martin. Súčasný gotický kostol vznikol s využitím muriva staršieho románskeho chrámu.
Sledujte večerný modlitbový program z kostola sv. Jakuba v Medžugorí
Vznik a Vývoj Kostola
Ten postavili na tomto mieste zrejme niekedy v priebehu prvej tretiny 13. storočia a do dnešnej stavby bola zakomponovaná prevažná časť severnej steny lode tohto chrámu. Románsky kostolík, možno poškodený po vpáde Mongolov, prestavali v ranogotickom štýle niekedy okolo polovice 13. storočia.
V rámci prestavby bola z tehál postavená nová širšia a dlhšia loď (predĺžená o takmer 7 m západným smerom), pričom súčasťou nového západného priečelia sa stala aj vstavaná veža. Niekedy v období na prelome 13. a 14. storočia až prvej polovice 14. storočia bola táto svätyňa zbúraná a nahradilo ju súčasné polygonálne presbytérium zaklenuté krížovou rebrovou klenbou.
Ďalšie práce sa uskutočnili v období neskorej gotiky, niekedy od polovice 15. storočia do polovice 16. storočia. V rámci nich došlo k nadmurovaniu štítov lode a nadväzujúcemu novému zastrešeniu objektu. V druhej polovici 16. storočia prešiel chrám rozsiahlou renesančnou prestavbou.
Novo premurované bolo severovýchodné nárožie lode a došlo tiež k zvýšeniu jej obvodových múrov, vrátane štítov. Zvýšená bola aj veža, ktorá dostala aj súčasné zastrešenie. Stavba tak dostala hmotovo dnešnú podobu. Prestavba sa dotkla aj viacerých architektonických detailov, kedy boli upravené okná na presbytériu a zamurované združené okná na veži.
Kostol sv. Heleny v Trnave
V ďalšej renesančnej etape okolo polovice 17. storočia bola loď zaklenutá murovanou klenbou, čo si vyžiadalo aj pripojenie oporných pilierov k severnej i južnej stene lode. V mladšom období pristavali ku kostolu južnú kaplnku a severnú sakristiu.
Architektonické Zaujímavosti
V roku 2017 sa začal historicko-architektonický a reštaurátorský výskum, ktorý priniesol zásadné objavy týkajúce sa najstaršej stavebnej etapy. Kostol bol až do roku 2017 považovaný za gotickú stavbu zo 14. storočia. Odkrytie románskeho muriva posunulo vznik stavby až do prvej tretiny 13. Bližšia podoba románskej stavby zatiaľ nie je známa, išlo zrejme o podstatne menšie (v porovnaní so súčasnou stavbou) tehlové jednolodie s východnou svätyňou.
Zaujímavou je technika, ktorú použili pri vymurovaní tejto steny románski stavitelia. Stretávame sa tu s tzv. klasovým murivom (opus spicatum), ktoré sa používalo ešte v časoch Rímskej ríše a na našom území je doložené len v niekoľkých prípadoch (napr. Bratislava - Rotunda sv. Mikuláša, Krušovce či románsky predchodca Dómu sv. Mikuláša v Trnave, resp. Dómu sv. Martina v Bratislave). V Hrnčiarovciach nad Parnou ide navyše o zložitejšiu koncepciu - spolu tu nájdeme nad sebou sedem pásov šikmo uložených tehál, pričom však iba tri vodorovné pásy.
Opus spicatum
Východná časť románskej steny je zasa vymurovaná inou, menej využívanou technikou, keď sú tehly uložené v niekoľkých vertikálnych pásoch vedľa seba.
Z ranogotickej etapy sa zachovala prevažná časť hmoty lode a západnej vstavanej veže. Tá niesla pôvodne združené okná v troch úrovniach (na západnej strane dokonca štyroch). Polygonálne presbytérium bolo postavené tiež v ranogotickom štýle, ale o niekoľko desaťročí neskôr. Zachovali sa na ňom okná s lomeným oblúkom, v pôvodnom stave však len okno vo východnej stene.
Ranogotická stavba bola pôvodne neomietnutá a jej fasády boli upravené podrezávaným škárovaním, ktoré nachádzame na viacerých stavbách v Trnave a okolí cca od polovice 13. storočia.
Súčasný Stav a Obnova
Kostol je v pomerne dobrom stave, vzhľadom na prebiehajúci výskum a obnovu. V roku 2022 bola ukončená obnova fasád, pri ktorej boli náznakovo prezentované okná na veži a odkryté východné okno presbytéria, ako aj strieľne zo 16. storočia.
V Hrnčiarovciach nad Parnou po šiestich rokoch prác dokončili rekonštrukciu svojho historického skvostu, Kostola sv. Martina. Vzácny kostol, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, má nové podlahové kúrenie, dlažbu, elektroinštalácie, obnovené interiérové maľby, fasádu, vyčistená bola jeho povala a vyriešenie je aj jeho odvodnenie.
Voda však neodteká len tak do kanalizácie, ale cez vsakovacie jamy zostane zachytená v území. Stavebným prácam predchádzali archeologické a ďalšie výskumy, ktoré priniesli veľmi cenné poznatky o minulosti jedného z najstarších kostolov v regióne.
Ako povedal na stretnutí, práce na obnove kostola stáli približne 350-tisíc eur. Finančne pomohol Arcibiskupský úrad, ministerstvo kultúry a niektoré nadácie, väčšina peňazí však pochádzala práve od farníkov. S niektorými prácami pomáhali aj osobne, ale väčšinu reštaurátorských a iných prác museli vykonať špecialisti.
„Keď sme odkryli pastofórium (výklenok, pozn, red.), v jeho hornej časti bolo drevo, pravdepodobne celý kmeň stromu. Dendrologický výskum ukázal, že išlo o jedľu, ktorá bola zoťatá v roku 1249. Toto je rok, ktorý môžeme považovať za rok vzniku kostola,“ povedal farár Jozef Kaman. Časť severnej steny kostola je však ešte staršia, bola súčasťou románskeho kostola, ktorý stál v dedine ešte predtým. Zanikol pravdepodobe po mongolskom plienení, v jeho tesnom susedstve bol v roku 1249 postavený kostol, ktorý stojí doteraz.
Bohoslužby a Prístupnosť
Bohoslužby sa konajú každý deň v týždni, v nedeľu o 8.00 a 10.30 h. Kostol stojí v strede obce v areáli cintorína a je voľne prístupný.
tags: #hrnciarovce #nad #parnou #kostol